Návrat Valaka
Sestra Irene (Taissa Farmiga) sa po udalostiach v Rumunsku presťahovala do Talianska, kde žije v úzadí tichého kláštora. Ako to už bolo naznačené na konci prvého filmu, jej priateľa Maurica (Jonas Bloquet) posadol démon Valak, o ktorom si mysleli, že ho zničili. Kam Maurice príde, tam sa stane nejaké nešťastie.
Jeho poslednou zastávkou je internátna škola vo Francúzsku, kde sa spriatelí s miestnou učiteľkou Kate (Anna Popplewellová) a jej dcérkou Sophie (Katelyn Rose Downeyová). Maurice o svojej posadnutosti netuší, na akadémii sa však postupne začnú diať čudné veci.
Sestra Irene je čoskoro informovaná o návrate Valaka, ktorý na seba opäť berie podobu démonickej mníšky, a je vyslaná Vatikánom, aby situáciu vyriešila. Sprevádza ju sestra Debra (Storm Reidová), ktorá si prechádza krízou viery.
Strašenie, ktoré omrzí
Dej filmu charakterizujú najmä scény s tzv. jumpscares, teda také, v ktorých diváka niečo nečakane vyľaká. Ide o pomerne bežnú súčasť hororového žánru, kritici však celkom oprávnene odsudzujú nadmerné používanie tohto prvku. Je totiž znakom lenivosti tvorcov, ktorí sa namiesto atmosféry či originálneho deja spoliehajú na takéto „lacné“ strašenie.
Preto sme neustále svedkami takéhoto scenára: nejaká postava, či už hlavná, alebo vedľajšia, je sama na tmavom mieste. Vie, že niečo nie je v poriadku, pomaly kráča, a zrazu BAF! Ohavná mníška naňho vyskočí zo steny, spopod plachty či z titulných strán novín. Keby sa tvorcovia aspoň trochu posnažili, mohli tieto scény niečím okoreniť, divák však väčšinou odhadne, kedy a odkiaľ naňho démon vyskočí.
Jedným z najotrepanejších stereotypov vo filme je hra dieťaťa s loptou – kopne ju do prázdnej tmavej chodby, a ona sa mu po chvíli vráti. Ide o scénu, ktorá sa v hororoch vyskytuje až nezvyčajne často. Pomedzi to, ako na nás z plátna neustále vyskakuje démonická mníška, sa odohráva aj akýsi dej. Ten v mnohom pripomína prvý film – aj tu sa zbraňou stáva relikvia.
Motív boja dobra proti zlu, sily viery a obetovania sa opakujú a neprinášajú nič nové. Sestra Debra na konci snímky zrejme nachádza vieru – na jej linke si však tvorcovia veľmi záležať nedali. Predstavujú ju ako „rebelujúcu“ mníšku, ktorej „buričstvo“ spočíva v tom, že nešla na spoveď.
Debra si so sebou nesie poriadne veľké vrece traumy. Napriek tomu, že k náboženstvu nemá takmer žiaden vzťah, veselo sa pripája k Irene, aby spolu išli po stopách démona. Jej postava mala pritom veľký potenciál, o to väčší, že ju stvárňuje nadaná Storm Reidová (Eufória, The Last of Us).
Keby tvorcovia vyškrtli zopár zbytočných „ľakačiek“, mohli jej poskytnúť viac priestoru a hĺbavejšie sa povenovať téme krízy viery, jej straty či znovuobjavenia. V konečnom dôsledku však Debra pôsobí detinsky a divákovi je jej vnútorný svet vzdialený.
Čítajte viac Démonická mníška žaluje filmové štúdiá
Škoda dobrého obsadenia
Reidová nie je jediným premrhaným talentom tohto filmu – nejeden divák z mojej generácie v duchu zajasal, keď uvidel Annu Popplewellovú, predstaviteľku Susan z Narnie, v úlohe dobrosrdečnej učiteľky Kate, ktorá jej dokonale sadla. Scény, v ktorých vidíme Kate s dcérou Sophie a ich priateľom Mauricom (keď sa práve nespráva posadnuto), sú ako hrejivé pohladenie na duši. Človek si pri nich oddýchne od neustálych výpadov mníšky z temnôt.
Opäť zažiarila aj Taissa Farmiga, sestra Very Farmigy, ktorá stvárňuje Lorraine Warrenovú vo filmoch Annabelle a V zajatí diabla. To však uvádzame len ako zaujímavosť, Taissu vôbec netreba predstavovať prostredníctvom jej staršej sestry.
Čítajte viac Recenzia: Počuje vaše dieťa tajomný hlas? Utekajte!
Sama je totiž etablovaná herečka, ktorá má bohaté skúsenosti s hororom, najmä zo seriálov American Horror Story, 50 States of Fright a Twilight Zone. Jonasovi Bloquetovi sa zasa podarilo verne stvárniť nevinného mladého muža s čistým srdcom, ktorý je voči zlu najzraniteľnejší.
Na pokračovaní Mníšky sa dá oceniť aspoň tých niekoľko drsných scén, ktoré sa nemaznajú ani s detskými protagonistami. Patetický záver deja, ktorý sa už stal typickým znakom série V zajatí diabla, spoliehanie sa na „ľakačky“ a predvídateľný príbeh však radia tento film do vôd podpriemernosti.
Horor ako žáner, a to sa týka aj toho mainstreamového, je dnes už na inej úrovni ako bol pred rokmi. Tvorcovia novej Mníšky akoby na to zabudli. Keď už Bonnie Aaronsová musela opäť prepožičať svoju neobyčajnú tvár tomuto sklamaniu, dúfajme, že aspoň vyhrá súd a náležite jej za to zaplatia.
