Vraj ste nikdy film nenatočili tak rýchlo ako Hranicu, no zároveň ste na žiadny zo svojich filmov nemali také zúrivé a vulgárne reakcie, alebo áno?
Nie, nemala som. Je to pre mňa prvý film z mnohých hľadísk.
Čakali ste až toľko nenávisti zo strany vysokých poľských politikov?
Nenávisť som čakala, no nie toľko nehanebnosti , z ktorej vyrástla nekontrolovaná nenávistná kampaň. Tá sa určitým spôsobom stala nebezpečnou.
Ako si to vysvetľujete?
Zrejme na mňa boli veľmi naštvaní, že som to dokázala nakrútiť a že je film na svete. Hnevalo ich, že ich propaganda našla nejaký protipól. Mysleli si, že všetko kontrolujú, no keď zistili, že v nejakej oblasti stratili kontrolu, tak ich to strašne rozzúrilo. Druhý dôvod je, že si predstavovali, že to všetko využijú na volebnú propagandu, že na tom získajú body a vzbudia nacionalistické city. Hrali hlavne na nenávisť k utečencom.
Už pred troma rokmi po filme Šarlatán ste nám povedali, že dúfate, že ľudia dozrejú a budú si voliť čestných politikov, ktorým ide o dobro. Nedeje sa však presný opak?
Deje sa presný opak a, žiaľ, vidíte to aj na Slovensku.
Foto: Agáta Kubišová
Nuž, netýka sa to len Poľska či Slovenska, ale asi mnohých krajín Európy či sveta. Existujú dnes vôbec v nejakej krajine čestní politici?
Musela by som sa zamyslieť. Ale asi áno, myslím, že Biden je čestný politik. Kto ešte? Nie je ich veľa. Ale aj tí čestní sú príliš slabí v obhajovaní základných hodnôt. Myslím, že sú nesmelí, zbabelí, trochu leniví. Áno, dnes vládne populizmus.
Je dosť jednoduché hlásať nenávisť k migrantom a získavať na tom lacné body, však?
Áno, veľmi jednoduché, ale v určitom okamihu sa to ukáže neúčinné. Keď som vymýšľala film Hranica, stále som mala v hlave, že násilie voči migrantom, s ktorým súhlasíme a považujeme ho za sebaobranu, plodí stále väčšie násilie, až z toho nebude iné východisko než masové vraždy. K tomu smerujeme, ale potom nemáme žiadnu šancu ako pevnosť Európa. Barbarov je omnoho viac, keď ich zabijeme milión, objaví sa ďalších desať miliónov.
Nakrúcate filmy dlhé roky, no nie je to dnes, keď máme slobodu a demokraciu, s filmami ešte komplikovanejšie, než to bývalo za socializmu? Nemáte dnes ešte viac prekážok?
Foto: Agáta Kubišová
Pokiaľ ide o financie či o slobodu? V tom druhom prípade sa Poľsko dosť približuje tomu, čo som zažívala za komunizmu. Určitým spôsobom začínam pociťovať nostalgiu za komunizmom, pretože tam bolo menej nenávisti a rozdeľovania. No pokiaľ ide o kapitalistický svet, točiť filmy, ktoré nie sú komerčné a nekontroverzné, je dnes veľmi ťažké. Určite ťažšie ako v 70., 80. či v 90. rokoch.
Politici vás obvinili, že pomáhate Putinovi. Uráža vás to, alebo si z týchto hlúpych rečí nič nerobíte?
Ale prosím vás, takí ľudia ma nemôžu uraziť.
Dokonca ste pred časom museli mať ochranku. Nenávistné útoky proti vám a filmu sa vystupňovali po tom, čo koncom septembra predseda poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a podpredseda vlády Jaroslaw Kaczyński kritizoval vašu Hranicu ako „hanebný a odpudivý paškvil“. Ešte stále máte telesnú stráž?
Teraz nie som v Poľsku, ale keď som v Poľsku osem dní s filmom cestovala, bolo to práve vtedy, keď sa všetci svätí – prezident Andrzej Duda aj Kaczyński a ostatní politici – na mňa vrhli. (Film už predtým ostro napadol minister spravodlivosti a generálny prokurátor Zbigniew Ziobro, ktorý ho prirovnal k „nacistickej propagande“. Prezident Andrzej Duda pred novinármi v New Yorku citoval v súvislosti s filmom heslo: „Len svine sedia v kine“ – pozn. red.) Vždy sa nájdu fanatickí a nestabilní ľudia, ktorí môžu spraviť niečo zlé. Radšej sme si dávali pozor.
Foto: Agáta Kubišová
Čo to pre vás znamenalo? Bolo to obťažujúce? Zrazu ste mali ochranku podobne, ako ju mávajú politici…
No práve, bolo to obťažujúce. A smutné, mať ochranku vo vlastnej krajine za to, že som urobila čestný film.
Mali ste aj strach o život alebo sa o vás viac báli vaši blízki?
Viete, nie som príliš ustráchaná, ale musela som byť racionálne opatrná. Vedela som, že pri takom rozjatrení emócií sa voľačo môže stať. Spomeňte si na prípad primátora Gdanska Pawla Adamowicza, na ktorého propaganda PiS (PiS – strana Právo a spravodlivosť) usporiadala takú honbu, že ho krátko nato zavraždil narušený človek. Kričal, že nenávidí stranu, v ktorej predtým primátor pôsobil. (Adamowicza 13. januára 2019 dobodal útočník počas živej charitatívnej akcie v Gdansku. Zomrel nasledujúci deň na poranenia spôsobené atentátnikom vo veku 53 rokov – pozn. red.)
Foto: Agáta Kubišová
Akých divákov by ste si priali pre svoj film Hranica? Takých, ktorí majú pre utečencov pochopenie a chcú im pomáhať, alebo radšej takých, čo sa migrantov boja a vy dúfate, že týmto filmom zmeníte ich názor?
Tých, čo sú presvedčení, že migranti sú stelesnené zlo, a ktorí sú nielen v hĺbke duše, ale aj otvorene rasisti, asi nezmením. Rada by som však oslovila tých, čo sa nechcú pozerať týmto smerom a radi si myslia, že všetko je v poriadku a žiadny problém s migrantmi sa ich netýka. Ak majú v sebe zrnko človečenstva a humanity, rada by som ich týmto filmom zasiahla. Myslím, že sa to darí. Nikdy som nemala také reakcie ako na tento film v Poľsku. Nehovoriac o tržbách – po dva a pol týždni premietania máme okolo 600 000 divákov.
Čítajte viac Len svine sedia v kine, útočia politici. Režisérka Hollandová má ochranku. Jej film Hranica kritizoval už i Kaczyński
Aká býva bežne v Poľsku návštevnosť filmov?
Podľa filmu, inak sú na tom akčné filmy a inak komédie, ale Hranica je číslo jeden už tretí týždeň. Počítala som s číslom okolo 100 000 až 150 000, to by som brala ako dobré.
Pritom len za otvárací víkend váš film videlo 138 000 divákov.
Čísla, pochopiteľne, nevypovedajú o prístupe divákov, ale reakcie po projekciách sú neuveriteľné. Plačú a píšu mi listy. Stretnutie s publikom bolo ako kolektívna psychoterapia. Ľudia sú určitým spôsobom vďační, že taký film vznikol. Je totiž príliš veľa volebného cynizmu politikov v štýle – nehovorme o tom a o tom, až majú ľudia pocit, že žiadne hodnoty už neexistujú, že všetci bojujú len o svoje vlastné záujmy. Všetko ostatné, čomu sme kedysi verili, akoby už nebolo podstatné. Myslím, že návrat k ľudskej dimenzii a hodnotám je to, čo by mal film urobiť.
Prezradíte, ako to dosahujete? Naznačíte trochu príbeh, aby sme presvedčili ľudí, ktorí Hranicu ešte nevideli, lebo premiéru bude mať 19. októbra, aby sa na ňu určite prišli pozrieť?
Počujte, keď vám vyrozprávam, o čom to je, neviem, či ľudia prídu. Musíte nájsť spôsob, ako ich prilákať. V každom prípade film je napínavý a zaujímavý. Napriek tomu, že trvá dve a pol hodiny, nikto sa ani nehne, pri projekciách býva úplné ticho. Chcete mať zážitok a stotožniť sa so zážitkom ľudí, ktorí majú dnešnú skúsenosť – nie zo včera ani nie spred sto rokov, prežívajú niečo, čo ovplyvní aj našu budúcnosť. Choďte si to pozrieť do kina.
Nedávno som robila rozhovor s izraelskou spisovateľkou a psychologičkou Ajelet Gundar-Gošen, ktorá ešte v roku 2014 napísala knihu Prebúdzanie levov o utečencoch. Pýtala som sa jej, či pred desiatimi rokmi tušila, že tá téma bude tak dlho stále aktuálna. Odpovedala, že ako Židovka si myslí, že otázka utečencov je taká stará ako dejiny ľudstva. Vždy boli na svete vojny a vždy pred nimi ľudia utekali a budú utekať, navyše na svete vždy bude existovať chudoba. Preto sa stále ľudia budú chcieť dostať do lepšej krajiny. Aj vy to tak vidíte?
Ja si myslím, že ten problém bude narastať. Základným prvkom je klimatická katastrofa, ktorá spôsobuje, že veľká časť našej planéty bude v podstate neobývateľná. Navyše svet je globalizovaný, prepojený internetom a sociálnymi sieťami, preto, keď sa niekde ukazuje možnosť, ako sa človek vie dostať do lepšieho sveta, roznesie sa to okamžite rýchlosťou svetla. Odhodlanie ľudí, ktorí nemôžu žiť tam, kde zvykli, je taká veľká, že sú ochotní podstúpiť najväčšie riziko, ako je utopiť sa v Stredomorí. Len aby dosiahli miesto, kde môžu žiť dôstojne a bezpečne.
Čítajte viac Izraelská spisovateľka Ajelet Gundar-Gošen: Každý z nás môže byť obeť aj agresor
Ale existuje na toto nejaké riešenie? Čo s tým vieme urobiť?
Myslím, že áno, musíme sa pohnúť a podeliť sa. Nevidím iné východisko. Ak sa rozhodneme pre násilie, čo nesmelo či viac smelo robia viaceré európske vlády, tak to násilie rodí iba ďalšie a ďalšie násilie. Keď sa táto možnosť zbanalizuje, čo už niektorí ľudia ako Salvini alebo v Poľsku strana Konfederácia robia, ukáže sa, že môžeme do ľudí strieľať. Jeden poľský politik už povedal, že mužov treba strieľať a ženy poslať do koncentračných táborov. Keď začínajú toto hovoriť mainstreamoví politici, ktorí sú v parlamente, nasleduje nový holokaust.
Ale nevyhráme, pretože potenciálnych migrantov sú stovky miliónov a Európa sa scvrkáva, nerodia sa deti, starneme. Je to ako pád Ríma. Potom prídu barbari a hádam zavedú lepšiu civilizáciu. Popisujem vám teraz apokalyptickú dystópiu, no je možné, že sa to stane, ak to teraz nezastavíme. Keď neurobíme skutočne veľkú svetovú konferenciu a výskum, ako vyriešiť túto krízu, nespravodlivosť a nemožnosť života vo väčšine chudobnejších krajín, dopadne to zle. Treba zmeniť politiku. Roky sme ignorovali klimatickú krízu, až bolo takmer neskoro, a teraz sa robia výskumy, konferencie a rozhodnutia, čo robiť, to isté treba urobiť s migračnou krízou. Vyriešiť sa dá len v spolupráci a globálne, inak nás čaká more krvi.
Foto: Agáta Kubišová
Vo Vatikáne váš film ocenili čestnou cenou za to, že dokáže pohnúť ľudským svedomím a preniknúť do svetlých aj temnejších zákutí ľudskej duše. Ktoré zákutia sú pre vás osobne zaujímavejšie – svetlé či temnejšie?
Svetlé, lebo sú zriedkavé. Zlo sa rozširuje veľmi ľahko, ale dobro je pre mňa najkrajšie tajomstvo.
