Hlavná postava, ktorú stvárňujete, dlhé roky pred vlastnou rodinou skrýva veľké tajomstvo. Aké?
Otec urobí všetko pre to, aby jeho deti mohli žiť slobodnejšie, aby sa im žilo ľahšie. To máme s mojou postavou spoločné, aj ja by som pre svoje deti urobil všetko. Otázka je, či by som rovnako ako moja postava kvôli tomu vstúpil do ŠtB. Moja postava si v sebe nesie bôľ a toto tajomstvo, o ktorom si myslí, že si ho odnesie do hrobu. Lenže manželka sa s ním chce dať rozviesť, myslí si, že má milenku, keď stále niekde chodí. Keď sa to prevalí, deti mu nakoniec odpustia, vďaka tomu, že sa začnú spolu rozprávať. Aj my sme v rovnakej situácii, sme rozhádaní kvôli politike, ale to spôsobili politici, že nás aj v rodinách takto rozdelili. Keď je už po voľbách a máme, čo sme chceli, je čas vydýchnuť si a začať sa spolu rozprávať, lebo takto, bez odpustenia, sa žiť nedá.
Foto: B Production
Čítajte viac Ady Hajdu: Dobre som zostarol, dostávam krásne roly
Aj keď film hovorí o odpustení, odohráva sa predsa len v histórii,hoci nedávnej. Myslíte si, že má čo povedať aj dnešnému divákovi?
Áno, lebo je to naša minulosť, týka sa našej krajiny. Aj my v divadle sme mali „eštebákov“, boli aj pri filme na Kolibe, boli všade. Ja som ich poznal, ale nebol to môj problém, ale ich. Mal som asi 25 rokov, bola perestrojka a volali nás do komunistickej strany. My sme odmietli, lebo sme už nemuseli. Veľa ľudí tam vstúpilo kvôli práci, aby mohli pracovať vo svojom odbore a bolo medzi nimi aj veľa dobrých a čestných ľudí. Musíme ľuďom ukazovať minulosť, aby sme sa s ňou mohli zmieriť. Pripomenúť si, ako dopadol osemdesiaty deviaty rok. Kto všetko prebral moc. Že na prelome rokov 1992/1993 rozdelili republiku dvaja ľudia – Klaus s Mečiarom a my sme s tým museli žiť. Teraz si krajinu opäť rozdelili tí, ktorí vyhrali v demokratických voľbách, ja patrím k menšine a tiež s tým musím ďalej žiť, nedá sa nič robiť. Na Slovensku ukazujeme krikľúňov, ktorí nás nereprezentujú, a pritom máme veľa výstavných ľudí, skutočných elít, na ktoré môžeme byť hrdí. Ja som hrdý aj na svoje výnimočné deti a spravil by som pre ne všetko.
Ady Hajdu a jeho filmové a divadelné postavy
Takže posolstvom filmu je aj to, že rodina by mala zvíťaziť nad politikou?
O to sa musíme pokúsiť. Lebo kto a čo vám potom zostane? Ja mám šesťdesiat rokov, pred sebou – možno – ešte posledných dvadsať rokov života a nedám si ich pokaziť. Mám rád každý svoj deň, keď sa ráno zobudím a urobím nejaké dobro.
Čítajte viac Jana Kovalčiková: Smiech a plač sa vo filme vyvažujú
