To, čo dokázal ako herec, si zaslúži obdiv. Z pologramotného zajakajúceho sa chuligána, ktorý nedokončil ani základnú školu, to dotiahol na hviezdu svetovej veľkosti.
Získal dve filmové ceny César, Zlatý glóbus, najvyššie francúzske vyznamenanie Rad Čestnej légie a nominovali ho na Oscara. Vo Francúzsku je po Louisovi de Funèsovi druhým hercom v histórii, ktorý do kín prilákal najviac divákov.
Mladý delikvent
Jeho životná púť by stála za sfilmovanie. Na svet prišiel 27. decembra 1948 v meste Chateauroux v strednom Francúzsku. Ako neskôr opísal v autobiografickej knihe Jednoducho je to tak (2015), jeho rodina bola chudobná.
Otec robotník, ktorý nevedel ani čítať, bol opilec a tyran, mama sa ledva postarala o šesť detí. Gérarda sa vraj v tehotenstve pokúšala zbaviť. „Prežil som všetko násilie, ktoré na sebe spáchala. S ihlicami na štrikovanie, s potratovým čajom z čerešňových stoniek a ďalšími vecami,“ zaspomínal si.
Škola ho nebavila, oveľa viac času trávil na ulici. Živil sa krádežami, pašoval alkohol a cigarety, kšeftoval s americkými vojakmi z blízkej základne. Keď mal iba desať rokov, začal si zarábať ako prostitút.
„Už ako veľmi mladý som vedel, že sa páčim homosexuálom,“ vysvetlil v knihe. V dvanástich zanechal školu, krátky čas to ešte skúšal ako učeň v tlačiarni, no ani tam nevydržal. Pretĺkal sa, ako vedel. Príležitostne pracoval, boxoval na nelegálnych zápasoch alebo si privyrábal ako pasák. Keď mal šestnásť, odsúdili ho na tri týždne väzenia za krádež auta.
Čítajte viac Jedna šanca mu nestačí
„V dvadsiatich rokoch bol násilník vo mne živý a kopal… Hocijakého chlapíka by som zmlátil a odišiel so všetkými jeho peniazmi,“ priznal v pamätiach. Ktovie, ako by bol skončil, keby sa zo šikmej plochy nebol vrátil na pevnú zem. Keď sa pri autonehode zabil jeho najlepší kamarát, rozhodol sa zmeniť život a vyrazil hľadať šťastie do Paríža.
Foto: ČTK
Cesta na výslnie
Spočiatku sa len bezcieľne túlal, kým mu ktosi neporadil, aby sa zapísal na herecký kurz. Mal čo doháňať – nevedel spisovne rozprávať, nepoznal klasické diela a mal veľmi chatrnú pamäť. Objavil však vášeň, ktorá mu pomohla zdolať všetky prekážky.
Začal vystupovať v divadle, kde sa zoznámil s herečkou Elisabeth Guignotovou. Bola o sedem rokov staršia, ale výrazne ovplyvnila jeho kariéru. Uviedla ho do spoločnosti, kde ho zoznámila s filmármi. V apríli 1970 sa vzali a Gérard získal prvé úlohy vo filme.
Foto: TriPictures
Veľký ohlas vyvolala komédia Buzíci (1974). Mnohých pohoršila, no aspoň si zapamätali jeho meno. Uznávaný taliansky režisér Bernardo Bertolucci ho zase obsadil do veľkofilmu XX. storočie (1976), kde sa predstavil po boku slávneho Roberta De Nira.
Mladý herec potom už nemal núdzu o ponuky a všetko, čím si prešiel, zužitkoval. Presvedčivo stvárnil nielen drzých mladíkov a gaunerov, ale aj náročné psychologické postavy, pričom si poradil so všetkými žánrami.
V druhej polovici 70. rokoch ho štyrikrát nominovali na francúzske ocenenie César, v roku 1981 ho nakoniec aj získal za vojnovú drámu Posledné metro (1980), kde účinkoval s Catherine Deneuveovou. V 80. rokoch slávil úspech za úspechom. Nakrúcal niekoľko filmov ročne a vypracoval sa na jedného z najobľúbenejších francúzskych hercov.
Čítajte viac Depardieua videli v Pchjongjangu, bude Kimovým hosťom osláv výročia KĽDR
V roku 1990 sa jeho sláva dostala i za oceán. Vďaka americkej komédii Zelená karta (1990) prerazil do Hollywoodu a získal Zlatý glóbus, za historickú drámu Cyrano z Bergeracu (1990) si zase vyslúžil druhého Césara aj nomináciu na Oscara.
Jeho filmografia je pestrá. Niektorí diváci ho poznajú ako kumpána Pierra Richarda z komédií Kopyto (1981), Otec a otec (1983) či Utečenci (1986), z trilerov ako Pravý breh, ľavý breh (1984), Fantóm Paríža (2001) alebo Vojna policajtov (2004), prípadne z historických snímok Danton (1983), 1492: Dobytie raja (1992), Balzac (1999), Vatel (2000) či z miniseriálov Gróf Monte Christo (1998) a Bedári (2000).
Foto: Buena Vista Pictures
Staré a nové hriechy
Hoci prežil viaceré ľúbostné aféry, jeho manželstvo s Elisabeth rozviedli až v roku 2006. Ich syn Guillaume, ktorý bol tiež hercom, zomrel v októbri 2008, v šľapajach rodičov kráča aj ich dcéra Julie. Depardieu má i nemanželského syna a dcéru.
Od roku 2005 žije s Clementine Igouovou, ktorá je od neho takmer o 30 rokov mladšia. Slávny Francúz je aj úspešným podnikateľom, ako milovník dobrého jedla a vína vlastní niekoľko viníc a reštaurácií. V roku 2012 jeho majetok odhadli na 120 miliónov eur. Aby ušetril na daniach, trvalé bydlisko si prehlásil do cudziny. Je tiež občanom Ruska a Spojených arabských emirátov.
Foto: Profimedia
Jeho život poznačilo viacero škandálov. A nejde len o nehody pod vplyvom alkoholu či močenie v lietadle. Fanúšikov nahneval aj obdivom k Rusku a jeho prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Neodsúdil ani agresiu proti Ukrajine. Za priateľov označil i Fidela Castra či čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. V politike podporil hocikoho, kto mu zaplatil, vrátane niekdajšieho slovenského premiéra Vladimíra Mečiara.
Ostrej kritike čelí aj pre postoj k sexuálnemu násiliu. Už vo februári 1991 si „zavaril“ rozhovorom pre americký časopis Time, v ktorom prezradil, že sa ako deväťročný zúčastnil na znásilnení.
Keď potom tvrdil, že sa „iba prizeral“, Time sa odvolal na zabudnuté interview z roku 1978, kde Depardieu vyhlásil, že sa v čase divokej mladosti podieľal na niekoľkých znásilneniach.
Foto: Profimedia
V rokoch 2018 – 2023 sa napokon ozvalo vyše desať žien, ktoré ho obvinili zo sexuálneho obťažovania či znásilnenia. Aj keď išlo o staré prípady, kde je problém s dokazovaním, niektoré kauzy skončili na súde.
Čítajte viac Francúzske múzeum odstránilo sochu Gérarda Depardieua. Dôvodom sú obvinenia zo znásilnenia
Herec obvinenia odmietol, no nedávno mu priťažil dokumentárny film z jeho návštevy v komunistickej Severnej Kórei. Miestnu sprievodkyňu tam obťažoval sexuálnymi narážkami. Tentoraz už jeho krajanom došla zhovievavosť. Z jedného múzea odstránili jeho voskovú figurínu a je možné, že mu odoberú aj Rad Čestnej légie.
Výber z filmov
- Aféra Dominici (1973)
- Buzíci (1974)
- Posledné metro (1980)
- Kopyto (1981)
- Otec a otec (1983)
- Danton (1983)
- Pravý breh, ľavý breh (1984)
- Utečenci (1986)
- Jean od Floretty (1986)
- Pod slnkom Satanovým (1987)
- Zelená karta (1990)
- Cyrano z Bergeracu (1990)
- Otec alebo milenec (1991)
- 1492: Dobytie raja (1992)
- Jednoducho formalita (1994)
- Elisa (1995)
- Asterix a Obelix (1999)
- Vatel (2000)
- Drž hubu! (2003)
- Vojna policajtov (2004)
- Blondiačik (2007)
- Šachový princ (2019)
