Goya aj Picasso ako rukojemníci
Aktivistky tvrdia, že ich čin bol „zúfalým a vedecky podloženým výkrikom, ktorý nemožno chápať ako číry vandalizmus“. Organizácia tiež vyhlásila: „Nenásilné priame akcie budú pokračovať, kým občania nedostanú odpovede od svojich vlád na požiadavky zastaviť používanie plynu a uhlia a investovať do obnoviteľných zdrojov energie.“
Hneď v sobotu 5. novembra prišla správa zo Španielska, kde sa v madridskom múzeu Prado prilepili ekologickí aktivisti z hnutia Futuro Vegetal k rámom dvoch obrazov Francisca Goyu. Šlo o diela Nahá Maya a Oblečená Maya. Aktivisti na stenu galérie napísali „+1,5 °C“ – vraj tým chceli pripomenúť cieľ obmedziť globálne otepľovanie.
Čítajte viac Aktivisti vyliali zemiakovú kašu na obraz Clauda Moneta
Van Gogh a Goya v tom nie sú sami. Múzeá po celom svete sa čoraz častejšie stávajú dejiskom klimatických protestov. Očividne je však Van Gogh v kurze – už v júni sa v londýnskej Courtauld Gallery na rám jeho obrazu Kvitnúce broskyne prilepili dvaja aktivisti z Just Stop Oil (a riskovali tým desať rokov väzenia).
Čítajte viac Aktivisti protestujú v galériách: Umenie deti nenakŕmi
Svoju akciu zdôvodnili slovami: „Prilepili sme sa na túto maľbu, túto prekrásnu maľbu, pretože máme strach o našu budúcnosť.“ V auguste sa prilepili členovia Letzte Generation (tiež Posledná generácia, existuje viacero združení s týmto názvom v rôznych krajinách, no vraj nie sú prepojené) v obrazárni berlínskeho Kulturfora na obraz Lucasa Cranacha staršieho nazvaný Odpočinok na úteku do Egypta. Držali pritom transparent s nápisom Zastavte fosílne šialenstvo.
V auguste sa prilepili klimatickí demonštranti aj v slávnej drážďanskej Obrazárni – tu si vybrali Rafaelovu Sixtínsku Madonu. To isté sa deje aj u protinožcov. Začiatkom októbra sa členovia hnutia Extinction Rebellion (Rebélia proti vyhynutiu) v Národnej galérii v Melbourne prilepili na Picassov kontroverzný obraz Masaker v Kórei. Pod nohami mali čierny transparent s nápisom „Klimatický chaos = vojna + hladomor“.
Lepidlo len na recept
Obeťou atakov, či už sa útočí polievkou, koláčom, či zemiakovou kašou, sa stali mnohé diela v prestížnych múzeách – od Leonarda da Vinci, Clauda Moneta či Vermeera. Útoky komentujú experti aj svetové médiá. Nemecký denník Die Welt hovorí, že protesty prilepením sa líšia od známych foriem pasívneho odporu. Tým, že sa na obrazy či stenu prilepia, nezostávajú na mieste odporu silou vôle. Naopak, rozhodnutie delegujú na sekundové lepidlo, ktoré niekto musí odstrániť. Tým vraj pripomínajú ochrancov prírody, čo sa reťazami pripútavajú k stromom, aby zabránili ich zoťatiu. Lenže ani to vraj nie je celkom presná analógia – pretože vzťah k dielu, na ktoré sa prilepia, je vágnejší než vzťah ochrancu prírody k stromu. Navyše ten, kto sa k dielu prilepí, hrozí tým, čo ho odtiaľ odlepia, potenciálnou škodou. Zodpovednosť za spôsobenie škody potom prenášajú na toho, kto má obnoviť poriadok. Die Welt prichádza k záveru, že prilepovacie akcie hnutia Letzte Generation majú teda bližšie k poškodeniu veci než k tradičnej forme pasívneho odporu.
Čítajte viac Ekologickí aktivisti sa prilepili ku Goyovým obrazom
Nemecký denník dokonca vtipne ironizuje: „Lepidlový priemysel musí konečne reagovať, a to na zvyšujúce sa zneužívanie jeho produktov klimatickými aktivistami. Tisíce ľudí sa prilepujú po celom svete na ulice, na obrazy, drahé autá či na dlážku nemeckého ministerstva financií. Politici už žiadajú, aby sa lepidlo nedalo kúpiť voľne, ale len na recept v lekárni. Len ten, kto sa dokáže preukázať potvrdením, že lepidlo potrebuje na opravu rozbitých predmetov, dostane tubu sekundového lepidla – ale musí sa dať registrovať. Rýchlo by sme mali regulovať aj predaj polievok v konzerve. Každý, kto si kúpi rajčinovú polievku či zemiakovú kašu, musí podpísať, že nezamýšľa obsah dózy vykydnúť na umelecké dielo alebo sa ním niekde prilepiť. Potom sa klimatickí aktivisti vzdajú alebo si dajú poradiť od politikov. Tí sú predsa povestní schopnosťou prilepiť sa k svojmu kreslu aj bez lepidla, nehovoriac už o pomoci rajčinovej polievky.“
Foto: Profimedia
V bezpečí len v pivnici
Alistair Walsh z Deutsche Welle zasa tvrdí, že hoci metódy klimatických aktivistov môžu byť nechutné, tento spektákel prebral verejnosť z apokalyptickej únavy. Upozorňuje, že samotné maľby neboli útokmi poškodené. „Ciele boli uvážlivo vybrané, pretože ich chránilo sklo či plast, takže útoky boli symbolické. Van Goghov obraz bol krátko po incidente znova vystavený.“ Vraj čím si Monet toto zaslúžil? Podľa Walsha je vo voľbe aktivistov istá poetická krása – simulujú vraj útoky na nenahraditeľné umenie rovnako ako ľudstvo vandalizuje našu nenahraditeľnú planétu. Miliardár vlastniaci Monetovu maľbu lamentoval, že ochrana obrazu pre budúce generácie ho vyjde na sto miliónov dolárov. Ignoruje však fakt, že ak sa nič nepodnikne, nebudú už ďalšie generácie, ktoré by ocenili jeho zbierku.
Čo je správna forma protestu? Napísať list, držať hladovku, usporiadať protestný pochod? Takéto akcie sa už dnes nestanú virálnymi, nedostanú sa na sociálne siete.
Čítajte viac Ekologickí aktivisti sa prilepili k Botticelliho obrazu
Lenže keď 14. októbra aktivisti zo Stop Oil vyliali rajčinovú polievku na Van Goghove Slnečnice v Londýne s otázkou „Čo je hodné viac, umenie či život?“, poškodili rám obrazu. Aj nemeckí aktivisti z Letzte Generation, ktorí 23. októbra v múzeu Barberini v meste Postupim hodili zemiakovú kašu na Monetov obraz Kôpky sena, poškodili historický rám. Hovorkyňa aktivistov Aimee von Baalen reagovala: „Monet miloval prírodu a zachytil jej jedinečnú a krehkú krásu vo svojich dielach. Ako je možné, že mnohí sa viac boja poškodenia jedného z týchto obrazov reality než deštrukcie nášho sveta, ktorého čaro Monet tak obdivoval?“ Dodala tiež: „Nebude čas obdivovať umenie, ak budeme bojovať navzájom o jedlo a vodu!“
Zakladateľ múzea Hasso Plattner pre denník Potsdamer Neuesten Nachrichten zdôraznil, že bude čoraz ťažšie, ak nie nemožné, nájsť vypožičiavateľov pre výstavy v budúcnosti. Okrem kontaktovania vypožičiavateľov múzeum ihneď zvýšilo bezpečnostné opatrenia. Aj múzeum v Kolíne bolo varované pred útokmi a sprísnilo bezpečnostné opatrenia. Umiestniť obrazy za sklo je však drahé, vyžaduje si množstvo peňazí a nie všetky múzeá si to môžu dovoliť. Expert na bezpečnosť Remigiusz Plath tvrdí, že dielo je stopercentne v bezpečí iba vtedy, ak je v pivnici.
