Vstupný text Ľubomíra Feldeka má názov Piesne pre pani Katarínu a objasňuje vznik tohto mimoriadneho diela, ktoré tlmočí estetiku aj dušu vidieka. Ľudové piesne neboli iba na zábavu, glosovali dianie, šírili zvesti, obnažovali charaktery. Stále vedia rozprúdiť krv. Aj čitateľ začne pri nich myslieť na lásku. Čím zaujali výtvarníčku Katarínu Vavrovú?
Pozrite si obrazy inšpirované folklórom aj Baudelairom.
Ktorá je vaša obľúbená ľudová pieseň? Aj si niekedy pospevujete?
Moja najobľúbenejšia ľudová pieseň je Červené jabĺčko. Zdobí aj obálku knihy. Piesne si radšej čítam, ako spievam, je to najstarší druh lyriky, chápem ich aj ako nádherné básne spevavého národa.
Vedeli ste si hneď predstaviť, ako bude kniha vyzerať? Nie je to totiž bežný spevník, ale skôr akýsi breviár krásy.
Grafikom knihy je Boris Kvasnica, ale radili sme sa aj s vydavateľom. Viac hláv – viac rozumu. Napriek tomu, že tvorím slobodne, vo finále si rada dám poradiť. Zaujíma ma aj názor iných.
Čítajte viac Výtvarníčka Katarína Vavrová: Horor balím do krásy a lyrikyPri tejto práci ste sa opäť stretli s Ľubomírom Feldekom. Ako ste sa dostali od Baudelaira k folklóru?
V roku 2019 som pripravila výstavu Slovenské impresie. Tým sa začal môj záujem o históriu kroja a ľudové piesne ako o vzácne dedičstvo nášho Slovenska. Odvtedy som sa občas vracala k týmto námetom. A tak sa mi zrodil v hlave nápad piesne ilustrovať, vyjadriť pocity a nálady, ktoré vyvolávajú. S Ľubomírom Feldekom som už pracovala na mnohých knihách a viem, aký vrúcny vzťah má k literatúre a aký je rozsah jeho vedomostí. Chcela som, aby kniha mala presný koncept, aby obsiahla celé Slovensko. Výber bol mimoriadne ťažký, keďže tých piesní je množstvo a do knihy sa zmestí iba zopár.
Prekvapil vás jeho výber?
Som rada, že Ľubomír zaradil do knihy aj piesne goralské a rómsku pieseň. Mne sa s ním veľmi dobre spolupracuje. Keď som ilustrovala jeho preklad Baudelaira, prešli sme spolu verš po verši a aj vtedy mi povedal množstvo zaujímavých myšlienok a postrehov.
Čítajte viac Kvety zla už znova kvitnúA čím sa líši Baudelaire od našich ľudoviek?
Všimla som si, že v ľudových piesňach je veľa humoru, erotiky, zmyselnosti a viacvýznamovosti. Naši predkovia radi špásovali. Piesne ukazujú, aké boli dôležité emócie a že erotika patrí k životu tak ako narodenie či smrť.
Takže inšpirácie folklórom sú vyčerpané?
Touto knihou sa moja láska k folklóru nekončí. Mám už ďalší nápad, pokračovanie projektu Slovenské impresie. Objavila som totiž krásu jedinečného šperku zo starej výšivky. Aj tu som potrebovala spoluprácu a výtvarníčka Jackie Rudavsky sa jej zhostila výborne. Vytvorila šperky inšpirované krojmi – ja ich volám remixy, čiže nové zo starého. Spolu s Ondrejom Rudavským doplnili projekt ešte o fotografie Karola Plicku a šperky citlivo a s pokorou vložili priamo do nich.
Budú súčasťou tohto výstavného projektu aj originálne kroje?
Vynikajúci zberateľ krojov Stano Talapka je ochotný na výstavu poskytnúť úplné skvosty zo svojej zbierky – aj čepce. A to je špičkový bonus projektu!
Vy tiež zbierate kroje?
Sama zbieram skôr krojové súčasti, trochu sa vzdelávam v tejto oblasti a spoznávam tak zaujímavých ľudí na Slovensku. Nemôžem nespomenúť výnimočnú Lenku Černokovú, ktorá zbiera kroje hlavne od Piešťan po Nové Mesto nad Váhom. Šije nádherné piešťanské kroje a plní si svoj veľký sen o interaktívnom krojovom múzeu. Okrem starých krojov tam bude prezentovať techniku trukovania – remesla, ktorého je pokračovateľkou.
Čo je trukovanie?
Trukovanie je vyšívanie krojov starou technikou. Robí sa na stroji, ale ten stroj má vyše sto rokov! Čiže skôr je to ručné vyšívanie za pomoci ihly osadenej v stroji.
Vraj ste Lenku aj namaľovali?
Nerobím portréty, ale urobila som výnimku a Lenku som portrétovala. Mojím snom totiž je, aby si nás všimli galérie na Slovensku, pochopili ohromný potenciál slovenského kroja a dali mu priestor. Veď každá výšivka je umelecké dielo, ktoré predpokladá priam matematický talent. Ľudia by sa mali vzdelávať, aby nechápali kroj ako niečo zastarané, ale ako súčasť moderného umenia, veľkú inšpiráciu.