Tá umelecká svojím spôsobom stále trvá, lebo mnoho slovenských výtvarníkov študovalo v Prahe, inšpirovalo sa českým umením a naopak, slovenskí umelci prinášali tvorivú dychtivosť, sviežosť a elán do Česka. Podobne je to aj v architektúre. Výstava pripomína zaujímavé príbehy, ktoré stojí za to si nielen pripomínať, ale aj rozkrývať. Je to naozaj, ako keď príde blízka návšteva a spolu rozoberáme, čo sa stalo a ako to vlastne bolo.
Obrazy, ktoré pípajú
Na brehu Dunaja sa zišli mená, ktoré sa často spomínajú, ale originály z ich tvorby len tak nevídať. Teraz visia v jasnom svetle vo vynovenej SNG, a je to ako na bále – až sa človeku hlava zatočí z toľkých hviezdnych mien. Do tónov domnelého valčíka sa však ozýva varovné pípanie, lebo k týmto obrazom sa celkom priblížiť nemožno.
Sú to pekne drahé kusy! Ich cennosť je však najmä v tom, čo prezentujú. Vysoký vkus, invenciu a originalitu tvorcov v Česku a na Slovensku, ktorí nielen chápali moderné svetové prúdy, ale ich aj rozvíjali a obohacovali.
Aké milé bolo napríklad vzrušenie kurátorky výstavy Kataríny Bajcurovej, keď na tlačovej konferencii pred vernisážou hovorila o tom, aká bola dojatá, že mohla pracovať so vzácnym materiálom, s obrazmi, ktoré sú na výstave. Dotýkať sa malieb, hoci len očami (ona ako kurátorka mohla aj rukami), v dobe, keď nás zahlcujú rôzne digitálne obrázky, vizuálne signály a balast.
Čítajte viac Ceny ministerky kultúry SR získalo päť osobností a štyri inštitúcie
Tu máme možnosť vidieť na vlastné oči diela, ktoré sú obrazmi v pravom zmysle slova. Je v nich človek, jeho cit, myseľ a aj vtedajšia doba. Výtvarné umenie je špecifické svedectvo, odkaz, ktorý sa dá prevziať za pár minút, ale rozkrýva sa večne. Preto nás vždy znova vzruší pohľad na umenie. Vidíme v ňom aj seba a vlastné dozrievanie.
O výstave prehovoril na tlačovej konferencii aj Karel Srp, ktorý priblížil jednotlivých autorov a poďakoval vlastníkom, ktorí diela zapožičali. Vystavujúcich je na výstave šesť – František Kupka, Emil Filla, Antonín Procházka, Jan Zrzavý, František Foltýn a Toyen. Obrazy sú z dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia a patria naozaj k pokladom.
Zaujímavé sú tiež príbehy, ktoré k nim patria. A viažu sa k nim – vzhľadom na ich unikátnosť – dokonca raritné údaje. Obraz Františka Kupku Tryskanie sa napríklad vydražil na aukcii za 231 miliónov českých korún. Aj na výstave v SNG je obraz tohto typu. Ide o tvary, ktoré vyjadrujú veľkú silu, dynamiku, vzlet, ako keď sa dívame na veže katedrál, ale to, čo ponúkne výtvarník, voľným okom človek neuvidí.
Foto: TASR, Jakub Kotian
V období, z ktorého sú obrazy na výstave, sa výtvarníci opájali aj silou abstrakcie, kubizmu, osvojovali si tento spôsob maľovania. Vo vystavenej kolekcii sú diela, ktoré ulahodia pripravenejším divákom, hľadajúcim práve toto kliesnenie cesty k novým výrazovým prostriedkom, ale sú v nej aj obrazy, ktoré ulahodia každému oku, hoci tiež sú netradičné a moderné. Napríklad kubistické zátišia Emila Fillu, ktorý vedel zachytiť svet robustným a sugestívnym spôsobom.
No a úplne pre všetkých je zrejme podmanivý modernista Jan Zrzavý, ktorý je asi aj najznámejší. Jeho lodičky, moria, väčšinou ľudoprázdne tiché krajiny, sú vyabstrahovaným pocitom a to vyvoláva potom aj hlboký citový zážitok.
Obdivuhodná Toyen, ktorá sa jediná dostala medzi týchto mužov, je zaujímavá nielen svojím umením, ale aj osobným príbehom. Stojí za to prečítať si o nej a pozrieť si jej lahodné obrazy plné suverenity, zvláštnej racionality, ale aj intimity. Toto však vnímame až v druhom pláne, predovšetkým sú to krásne nežné obrazy.
Čítajte viac Miro Žbirka bude na Hrade až do novembra, kniha o živote s ním príde už v októbri
Karel Srp na tlačovej konferencii pripomenul, že František Kupka začínal napríklad celkom obyčajne, mal remeslo, navrhoval plagáty či časopis, ale už pred rokom 1914 maľoval abstraktné obrazy! Sú to všetko tvorcovia, ktorí ovládali remeslo, poznali život a ich priebojnosť vychádzala z praxe, nie z akademických predstáv. Skrátka, výstava je aj o tom, ako sa rodí avantgarda. Nie ako téza, ale ako reagencia na život. A zo vzájomných inšpirácií, diskusií a vzťahov, z ovzdušia.
František Foltýn napríklad študoval u Kupku, a ako povedal Karel Srp „vlak abstrakcie bol rozjetý“, tak tiež uháňal. A ešte sme nespomenuli Antonína Procházku, ktorý tvoril v Brne. Študoval napríklad u Maxa Švabinského, ale v rokoch 1907 – 8 cestoval po Európe a ako jeden z prvých českých umelcov reagoval na kubistické tendencie. Však európske mestá, najmä Paríž, boli zdrojom inšpirácie, a tak Antonín Procházka patrí tiež k hviezdam, ktoré budú žiariť na brehu Dunaja až do 14. januára 2024.
Poznajme dušu architektúry
Výstava Architektúra 58 – 89 má zaujímavé časové vymedzenie. Približuje situáciu v podmienkach, keď bola architektúra celkom závislá od štátu. Ovplyvnilo to profesiu – ľudí aj výstavbu. Všetko, čo sa týka projektovania, budovania, obnovy, dizajnu bolo riadené centrálne a všetky nápady boli schvaľované. Tvorcovia ich však mali a snažili sa svoju profesiu aj za týchto okolností udržať na úrovni. A o tom je práve táto výstava, ktorá potrvá v SNG do 29. októbra.
Kurátorom je všestranný umelec a teoretik Vladimir 518 (vlastným menom Vladimír Brož), ktorý sa venuje aj hudbe. (Tento český raper práve naspieval s Katarziou pieseň pre sci–fi film Bod obnovy.) Výstava v SNG je však výsostne architektonická. Dominuje jej obsiahla kniha o architektúre, v ktorej si možno listovať a podrobnejšie všetko priblížiť komentovanými filmovými zábermi.
Čítajte viac Andersen v Bratislave chválil pekné ženy a dobré víno. Dnes by ocenil aj ilustrátorov detských kníh
Autor tohto projektu Vladimír 518 nielen sumarizuje, čo sa v tom období postavilo, ale najmä prezentuje iný prístup k hodnoteniu. Vzhľadom na obdobie, v ktorom táto architektúra vznikala, získala nálepku paškvilu, ktorý by mal byť najradšej zbúraný.
Výstava dokazuje, že to nie je tak a že architekti podali výkon aj v sťažených podmienkach. Je zadosťučinením pre architektov a lekciou pre verejnosť. Obe výstavy nie sú teda len prehliadkou samotných diel, ale aj podnetom na zamyslenie.
