Po daždi vždy vyjde slnko, hovorí Katka Knechtová. Spomína na Žbirku aj Jakubiska

Práve ste vydali výberový dvojalbum, hoci obsahuje 21 piesní, hitov máte ešte viac. Bolo ťažké vybrať, ktorej piesni dáte prednosť?

Naozaj bolo nesmierne ťažké vybrať dvadsaťjeden piesní na dvojalbum, pretože každá z mojich piesní má pre mňa určitú výpovednú hodnotu, každá je inou spomienkou. Preto je to dilema, či voliť rádiové hity, ktoré ľudia poznajú, alebo, naopak, piesne, ktoré sú možno trocha v pozadí, no zaslúžili by si pozornosť. Snažila som sa to vyladiť tak pol na pol, aby som na album zaradila aj veľmi populárne piesne a aj tie, ktoré mám ja osobne veľmi rada.

Ktoré piesne sa napokon ocitli vo vašom výbere? Každá je spojená s iným obdobím vo vašom živote, bolo to niečo ako listovať v albume s fotografiami? Ktoré vo vás rezonujú najviac?

V hre boli praktický všetky, ktoré mapujú moju sólovú kariéru, odkedy som odišla z kapely Peha a začala tvoriť „na vlastné tričko“. Áno, každá pieseň je spojená s nejakým obdobím v mojom živote, nemôžem povedať, ktorá z nich rezonuje vo mne viac a ktorá menej. Všetky majú na albume svoje miesto.

Album vychádza na vinyle, prečo? Máte rada retro? Alebo ste chceli venovať niečo s lepším zvukom hudobným fajnšmekrom s lepším sluchom?

Vinyl je médium, ktoré má veľmi dlhú životnosť, a preto ma neprekvapuje, že sa čoraz viac hudobných fajnšmekrov vracia práve k vinylu. Nemyslím si, že vinyl je retro, sú to albumy hodnotné z hudobného hľadiska, ale aj ako zberateľské kúsky a aj svojím vizuálom. Jednoducho viete, že držíte v rukách niečo kvalitné. Aj preto si moje pesničky zaslúžili vinyl.

Čítajte viac Katka Knechtová: Aké je heslo šoubiznisu? Hit nezastavíš!

Zlé jazyky vravia, že ak hudobník nemá nič nové, vydá výberovku… To ale nie je váš prípad, vám nové skladby pribúdajú priebežne. Čo to bude najbližšie?

Tak to naozaj nie je môj prípad, už teraz mám takmer hudobne dokončený ďalší album. Moji fanúšikovia už niekoľko rokov apelovali, aby som vydala výberovku. Najprv som to nevidela ako dôležité, ale neskôr som si uvedomila, že fanúšikovia si to zaslúžia a bolo by fajn mať vo svoje zbierke albumov aj vinylový. Aj keď s ním troch meškám, ale už je na svete.

Krstným otcom dvojalbumu je textár Vlado Krausz. Prečo ste si zvolili práve jeho?

Pretože ho považujem za významného umelca, s ktorým mám tú česť spolupracovať a je so mnou od začiatku. Často sa s ním radím a vždy ma zaujíma jeho názor na hudbu, hoci on ju ako textár vníma trocha inak.

Chystáte spolu ďalšiu novú pesničku?

Áno, pracujeme spolu ďalej, chystá mi nové texty. Ale aj keby sme už nespolupracovali, vždy bude patriť do môjho života. Asi vás to prekvapí alebo minimálne pobaví, ale s Vladom Krauszom v podstate aj žijem! Celý môj byt zdobia jeho obrazy, takže kamkoľvek sa pozriem, vidím Vlada Krausza… Takže sme vlastne svojím spôsobom spolubývajúci. Jeho texty aj obrazy sú súčasťou môjho života a je to pekné.

Pred jeden a pol rokom zomrel Meky Žbirka, nedávno slovenská kultúra prišla aj o významného režiséra Juraja Jakubiska, s ktorým ste tiež spolupracovali. Dokonca ste spievali na jeho pohrebe. Bolo to pre vás ťažké?

Sú to pre mňa veľké straty, Meky Žbirka aj Juraj Jakubisko mi zmenili život, každý iným spôsobom. Obaja boli výnimoční a aj pre mňa veľmi významní ľudia. S Mekym Žbirkom sme veľa vecí vnímali a počuli rovnako. Vždy ma fascinovalo, ako neustále vedel žiť s hudbou, aj keď mal zdravotné problémy, vždy premýšľal dopredu, čo bude ďalej. Mám pocit, že tu mal ešte byť, trápi ma to a neviem sa s jeho odchodom doteraz zmieriť. Juraj Jakubisko bol veľký umelec, bola pre mňa česť stretnúť sa s ním, takého vizuálne založeného človeka som ešte v živote nestretla. Deana s Jurajom Jakubiskom ma zas vrátili k hudbe práve v čase, keď som chcela som s hudbou definitívne skončiť. Ponúkli mi spoluprácu na filme Bathory a pieseň Muoj bože ma vrátila k hudbe späť, brala som ju ako znamenie zhora, že mám pokračovať. Ponuku od Deany Jakubiskovej, aby som spievala Jurajovi na pohrebe, som prijala okamžite, bola to pre mňa veľká česť a zároveň možnosť, ako mu vyjadriť úctu za všetko, čo pre nás ako umelec vytvoril. V chráme to bolo mňa veľmi emotívne, snažila som sa sústrediť len na spevácky výkon, ale pri takých príležitostiach som známa plačka a toto bolo pre mňa jedno z najťažších vystúpení. Obaja mi veľmi chýbajú, nikdy na nich nezabudnem.

Je veľká škoda, že sa s Jurajom Jakubiskom nerozlúčil nikto z oficiálnej vládnej delegácie, ale asi je to príznačné pre vzťah politiky ku kultúre vôbec.

Keď Václav Klaus v smútočnom prejave povedal, že tam znie tak málo slovenčiny, najprv som si to pre stres a koncentráciu na výkon celkom neuvedomila. Vzápätí mi to prišlo neskutočne ľúto: to naozaj nebol nikto ochotný a schopný prísť na pohreb takého významného človeka? Bolo mi to ľúto a zároveň som sa hanbila. To, že prišli ľudia z jeho rodného kraja, z Kojšova, bolo veľmi milé a srdečné, ale oficiálna delegácia chýbala. Je to vizitka, ako sa naša krajina správa k ľuďom, ktorí niečo znamenajú a Slovensko reprezentujú – nevšíma si ich. Je to smutné.

Čítajte viac Katka Knechtová spomína na producenta a bubeníka skupiny Depeche Mode Christiana Eignera

Na väčšinu politikov sa rýchlo zabudne, za umelcov hovorí ich dielo. Túžite po niečom špeciálnom, čo by ste chceli vytvoriť, povedzme spracovať určitú tému, nápad, znova si zaspievať pre film?

Je mi jedno, či ma niekto bude búchať po pleci a pamätať si, čo robím. Ak sa moje pesničky ľudí dotknú a sprevádzajú ich určitou fázou v ich živote, ostanú v ich srdciach. A potom je celkom jedno, čo bude potom. Juraj Jakubisko bol umelec svetových rozmerov, vedel, čo vytvoril, robil, čo mal rád a nikdy nekalkuloval. Ak je niekto umelcom každou bunkou svojho tela, sú mu takéto svetské veci absolútne ukradnuté.

Čítajte viac Čomu verí Katka Knechtová?

Aké obdobie prežívate teraz vy? Na pódiu pôsobíte ako večná optimistka.

Vôbec nie som optimistka, skôr pôsobím ako pozitívny človek, pretože mám rada svoju prácu. Mám z nej radosť rovnako ako keď sa stretávam s dobrými a inšpiratívnymi ľuďmi, nabíja ma to energiou. Ale ako optimista sa nedefinujem. Prežívam náročné obdobie, v ktorom hľadám cestu pre svoje pesničky, chcem sa pohnúť ďalej, aby som ľuďom odovzdala niečo zaujímavé, čo ich bude baviť rovnako ako mňa. Je to v skutočnosti veľmi ťažká práca, najmä v podmienkach našej krajiny si vyžaduje veľké množstvo energie, koncentrácie a ľudskej sily. Trištvrte roka som skúšala rôzne smery, ale nepohla som sa nikam. Bolo to frustrujúce. Po mojich narodeninách však akoby prišla jar, vykvitlo všetko pozitívne a veci sa dali do pohybu. Opäť sa potvrdzuje stará múdrosť, že po daždi vždy vyjde slnko, treba len vydržať. Teším sa na všetky nové pesničky, ktoré pustím medzi ľudí.

Máme za sebou Veľkú noc, ste skôr priaznivec tradičnej šibačky a kúpačky alebo sú tieto zvyky v dnešnom svetle pre ženy urážlivé?

Nemám vlastnú rodinu, takže sviatky idú trocha pomimo mňa. Ale kvôli mojim malým synovcom som Veľkú noc strávila s oblievačkou, so šibačkou a s vajíčkami, aby z toho niečo zažili aj oni. Inak som bola vo svojej bubline a pracovala. Vyhovovalo mi to, že sa svet zas na chvíľku zastavil, niekto chystal na stôl klobásky, vajíčka, šunky, ja som chystala novú muziku. Tradície sú pekné, kvôli niečomu vznikli a zdá sa mi smiešne, ak ich niekto vníma ako násilie na ženách. Ja som rada, keď ma niekto na Veľkú noc obleje, lebo potom budem zdravá a krásna celý rok (úsmev). Ak berieme tradície ako niečo pekné, aj celý svet je krajší.

Na čo sa tešíte? Aké máte hudobné plány na jar, v lete?

Teším sa na letné festivaly, teším sa najmä z toho, že vzniká nová hudba a ak pánboh dá a všetko vyjde podľa plánov, že sa na turné divákom ukážem zasa v inom muzikantskom svetle. Latku mám postavenú vysoko, chcem, aby to bolo znova dobré, a pritom iné, tak mi držte palce!

Čítajte viac Knechtovú k novej piesni inšpiroval príbeh mosta

Katarína Knechtová

Narodila sa 14. marca 1981 v Prešove. V roku 1996 sa stala členkou začínajúcej skupiny IMT Smile, ktorá s ňou v zostave debutovala albumom Klik-klak (1996). Ich cesty sa však rozišli a Knechtová založila kapelu Peha. Táto formácia vydala albumy Niečo sa chystá (1999), Krajinou (2001), Experiment (2003) a Deň medzi nedeľou a pondelkom (2005). V roku 2008 sa vydala na sólovú dráhu. Po debutovom albume Zodiak (2008), ktorý obsahuje aj skladbu Muoj Bože nasledovali albumy Donekonečna (The Best Of 1997 – 2010), Tajomstvá (2012), na ktorom spolupracovala s uznávaným producentom a bubeníkom skupiny Depeche Mode Christianom Eignerom, Prežijú len milenci (2015), Premeny (2016) a Svety (2020). Najnovšie vydala výberový dvojvinyl s názvom Vo svetle žiariacich hviezd. Získala viacero speváckych ocenení (Aurel, OTO, Slávik).

Čítajte viac Katarína Knechtová: Nevyplakávame, len upozorňujeme, že kultúra potrebuje pomôcť