Recenzia: Lana Del Rey našla na najnovšom albume cestu sama k sebe

Obavy a nádej

Americká baladistka s ikonicky čistým hlasom je na scéne od roku 2005, dnes má tridsaťosem rokov a po prvýkrát dovoľuje nahliadnuť do hlbokého vnútra skutočnej Lany. Teda do vnútra Elizabeth Grantovej, ako má uvedené v rodnom liste. Dreampopová ikona vytvára vlastné alter egá, sebaškandalizuje sa v opare mýtov a fikčných hier, no zdá sa, že našla mieru a najmä samu seba.

"Keď som robila album Norman Fucking Rockwell!, tvorivý proces bol o budovaní sveta, zatiaľ čo toto bola priama vibrácia,” prezrádza v rozhovore so speváčkou Billy Eillish pre magazín Interview.

Foto: Interscope

lana del rey

Pri rozprávačke so schopnosťou prevteľovať sa do svojich príbehov je na mieste zvedavosť, či sú jej inšpirácie fiktívne alebo autobiografické. "Pri tomto albume sú to väčšinou moje najvnútornejšie myšlienky,” odpovedá Del Rey. "Mnohé sa tu zakladá na mojich obavách a nádejách.”

Nedávno Lana Del Rey vystúpila v Londýne a počas koncertu prekvapivo zmenila text piesne Chemtrails Over the Country Club, aby publikum zarazila vetou: Narodil sa v decembri a oženil sa ešte, keď sme spolu chodili. Či už je to posadnutosť otváraním milostných rán pred davmi alebo identita postavy, do ktorej sa v skladbe prevteľuje, Lana Del Rey je živšia a hlbšia ako kedykoľvek pred tým. Elizabeth Grantová ju od debutu v roku 2011 pestuje ako melancholickú postavu tragickej romantičky z filmových kulís presladenej Kalifornie a zahaľuje ju retro oparom 40. a 50. rokov minulého storočia.

Lana ustupuje Elizabeth

Album otvára skladbou s názvom The Grants (Grantovci) a úlomky konkrétnych rodinných detailov, rozhovory so súrodencami, otcom aj mŕtvymi starými rodičmi sa objavujú naprieč viacerými skladbami. Azda najvypuklejšie v piesni Grandfather Please Stand on the Shoulder of My Father While He is Deep-sea Fishing (Starý otec stoj pri mojom otcovi, keď loví v hlbokých vodách mora). Lana dozrieva a kontempluje nad témami, ako transcendentno spojené s jej večnou témou smrti, vyrovnáva sa so stratou, priznáva úzkosť zo zlyhania a uvedomuje si silu osobnej histórie, ktorú tvorí najmä rodina a skúsenosť s láskou.

Čítajte viac Lana Del Rey sa chce podeliť o svoju túžbu po živote

Aj v tíšivej skladbe nazvanej japonským výrazom Kintsugi premýšľa v sprievode minimalistického klavíra o príbuzných, ktorí umreli. Pýta sa, ako do smrti pustiť svetlo, ako sa oslobodiť a zlatisto sa zalesknúť. "Nesený slnečným svetlom ducha, aby sa prelial do dažďa. V japončine na to majú výraz kintsugi,” spieva. Jedno z Laniných altereg sa načahuje k spiritualite a viere. Túži po stretnutí s príbuznými, ktorí už nie sú, no stále sú jej súčasťou. Pýta si naspäť lásku bývalých milencov, ako súčasť svojho tela.

Inde je zas otupená po zranení, bráni sa slovníkom ulice. Vracia sa k rapu napríklad v spolupráci s kanadskou raperkou Tommy Genesis v dynamickejšej Peppers a melancholická nálada sa zlomí do tanečnej aj na jednej z najsilnejších skladieb albumu A&W. "Už nejde o to, aby ma niekto miloval. Nie, toto je skúsenosť, aké je to byť americkou prostitútkou.” Zlomené srdce zarastá morskou trávou dievčaťa, ktoré objavilo podzemné chodby vedúce popod Long Beach. Má drsnú kožu, prehĺta nenávisť, no tragické texty láska hlasom a hladivými melódiami.

Útočisko v podzemí

Lana premýšľa aj o materstve, pýta sa, či niekedy dosiahne lásku a stane sa mamou. Naďalej spochybňuje feminizmus: "mlčať som sa naučila od iných žien” a jej obavy sú dôsledkom spoločenskému tlaku. Do každého momentu vkladá seba, celým albumom konzistentne preteká a očisťuje sa. Did You Know That There's a Tunnel Under Ocean Blvd je skrátka najmä o nej a vytvára priestor stotožniť sa, reflektovať v jej jemnom hlase vlastné vnútro, smútok, očakávania aj strach. Aké ťažké je byť slobodná, podvedená, sama sebou vo svete zošnurovanom stereotypmi a normami.

Skladby zložila spolu s priateľom a kameramanom Mikeom Hermosom, ktorý nemal skúsenosť s nahrávaním v štúdiu a nie je ani profesionálnym hudobníkom. Pri nahrávaní albumu už spolupracovali s profesionálmi, ktorí stáli za hudbou osobností ako Father John Misty (spolupracoval aj na tomto albume), Pink Floyd či Whitney Houston.

Čítajte viac Lana Del Rey je kráľovnou novej generácie romantikov

"Strávila som veľa času v Long Beach a dočítala som sa, že pod budovou Jergins Trust je zapečatený tunel. Mozaikové stropy sú tam stále dokonale zachované, ale nikto nemôže dnu. A veľa som počúvala Harryho Nilssona, najmä pieseň Don’t Forget Me (Nezabudni na mňa),” približuje Del Rey a dodáva, že titulnú skladbu zložili s Hermosom ako prvú. V tom tuneli, ktorý je dávnym zapečateným svetom, kam len niekto našiel dvere, čaká na otvorenie. Dúfa, že nebude zabudnutá, že bude ľúbená. Jej sentiment sa trblieta na ručne maľovaných stenách pod zemou, kde nachádza útočisko pred svetom.

Album bol pred vydaním avizovaný ako rozchodový, poznačený ťažkým sklamaním v láske, no Lana ho premenila na osobné umenie s bolestným poznaním.