Foto: Premedia, 2021
Problém Spinoza prináša na prvý pohľad šokujúce spojenie. Čo môže mať spoločné židovský filozof žijúci v Holandsku v 17. storočí a nacistický propagandista odsúdený Norimberským tribunálom? Život Barucha Spinozu a Alberta Rosenberga spája zaujímavý historický fakt: Rosenberg ako zarytý antisemita prikázal skonfiškovať Spinozovu knižnicu, no zároveň zakázal tieto knihy spáliť. Čo primalo vášnivého a presvedčeného nacistu, aby vybočil zo zabehaných koľají mašinérie a postaral sa, aby sa zachovala jedna židovská knižnica? Čím bol Baruch Spinoza taký výnimočný, že si aj stáročia po svojej smrti vyslúžil špeciálny prístup? Po tom všetkom Irvin David Yalom dôsledne pátra.
V pútavom rozprávaní striedavo sledujeme osudy dvoch hlavných hrdinov, židovského filozofa, autora nesmrteľnej Etiky, ktorého vyobcovali židia a zakázali kresťania, a nacistického pseudofilozofa a pseudonovinára Alfreda Rosenberga, pobaltského Nemca, ktorý svoj život postavil na viere vo vlastnú výnimočnosť. Ako zistíme, Rosenberg sa so Spinozovým dielom stretol už v mladosti a hoci mnohé jeho myšlienky nedokázal pochopiť, strhol ho svojou odvahou a jasnou mysľou. Po celé roky mal so Spinozom problém: ako presvedčenému nacistovi mu nešlo do hlavy, ako mohol také úžasné myšlienky vymyslieť Žid?! Napokon prišiel k jedinému preňho prijateľnému záveru, že Baruch Spinoza Židom v skutočnosti nebol.
Čítajte aj Domov je tam, kde ľuďom rozumiem
V knihe sa postupne odvíja život v židovskej komunite v 17. storočí v Amsterdame. Holandsko bola krajina, ktorá bola v tom čase k židovským obyvateľom najtolerantnejšia. Popri násilnej katolizácii, prenasledovaniu a vraždeniu v Španielsku aj v Portugalsku sa život v prísnej židovskej komunite v Holandsku javil ako bezpečný. Ale len do chvíle, keď dal niekto prednosť slobode myslenia pred ochranou pravidiel komunity. Baruch Spinoza si zvolil radšej osamelý život, aby sa so svojimi myšlienkami nemusel skrývať. Nadovšetko miloval rozum a odmietal všetky náboženské povery, nech už pramenia z akejkoľvek viery.
Čítajte aj Knižný tip Michaely Lackovej: Slovo blázon nepoužívam, hovorí psychiater Jozef Hašto
Zdá sa preto paradoxné, že zaujal práve človeka od mladosti silno poverčivého, hoci nie v náboženskom, ale v rasovom zmysle slova. Alfred Rosenberg jednoducho veril mýtom o nemeckej výlučnosti, o nadradenosti „árijskej rasy“ a odmietal prijať fakt, že jeho vlastná stará matka má židovský pôvod. „Takže Epstein je židovské meno? Všetci Epsteinovci sú Židia? Alebo na päťdesiat percent? Alebo len niektorí? Alebo možno jeden z tisíca? Čo vám ukázali vaše vedecké výskumy?“ pýtal sa ho riaditeľ školy, ktorého Rosenberg ešte ako študent označil za Žida. „Chcete povedať, že napriek vzdelaniu z vedy a filozofie, ktoré ste získali na našej škole, sa nezamýšľate nad tým, odkiaľ máte svoje poznatky?“ pýtal sa riaditeľ ďalej. A pridal aj jednu veľmi nepríjemnú otázku: „A vaše meno, Rosenberg? Nie je aj vaše meno židovské?“
Oproti Rosenbergovi Spinoza, naopak, vo výlučnosť svojho národa neveril.
Oproti Rosenbergovi Spinoza, naopak, vo výlučnosť svojho národa neveril. Dokonca logickými argumentmi vyvracal mýtus o vyvolenom židovskom národe, rovnako ako vyvracal povery o božskom pôvode Knihy Mojžišovej. Podľa jeho logiky všetko má svoju príčinu a všetko na svete sa riadi prírodnými, nie náboženskými pravidlami. Odvážne myšlienky na tú dobu a dokonca aj dnes vedia mnohých rozzúriť. Z logiky vecí však vyplýva, že kým v Nemecku zmietanom hospodárskou krízou a politickými nepokojmi Rosenbergova hviezda stúpala, už v 20. rokoch minulého storočia sa stal Hitlerovým blízkym spolupracovníkom, Spinozovo slnko v predosvieteneckom 17. storočí zapadalo, až napokon všetci židia vrátane jeho vlastnej rodiny dostali prísny zákaz sa k nemu čo len priblížiť.
Problém Spinoza je záverečným dielom Yalomovej filozofickej trilógie (v slovenčine Keď Nietzche plakal, 2015 a Liečba Shopenhauerom, 2019) a nastoľuje otázky, s ktorými sa ľudia boria od vekov. O tom, že sú dôležité, niet pochýb ani dnes, keď si povery a predsudky merajú sily s vedou a zdravým rozumom.
