Ivana Krekáňová vie, kde sa vzali slová geto, kozy aj majonéza

Autorka knižky Etymológia záhadná aj zábavná Ivana Krekáňová nedá dopustiť na žiadne slovo. Predsa sú však niektoré slová jej srdcu milšie než iné.

, 10.01.2023 09:00
debata (1)
Autorka knižky Etymológia záhadná aj zábavná... Foto: Archví Ivany Krekáňovej
Ivana Krekáňová Autorka knižky Etymológia záhadná aj zábavná Ivana Krekáňová.

Boli slovíčka, ktorých pôvod aj vás prekvapil či až šokoval?

Prekvapili ma takmer všetky, pobavili mnohé, najmä také, s ktorými sa spája nejaký zaujímavý príbeh alebo omyl v preklade. Spomeniem napríklad králika, ktorý okľukou súvisí s Karolom Veľkým, a to je niečo, čo by asi nikto na prvý pohľad nečakal. Slovo kráľ ako všeobecné pomenovanie panovníka máme z nemčiny a je odvodené od vlastného mena práve Karola Veľkého. No a latinský názov králika bol cuniculus, čo sa v staršej nemčine pozmenilo na küniclin a nám sa to zdalo byť ako zdrobnenina od künic, teda kráľ, a tak sme si analogicky vytvorili pre pomenovanie tohto zvieraťa zdrobneninu od kráľa a králik bol na svete. Pobavil ma aj pôvod pomenovania jedného z plaveckých štýlov plávať znak. Je to odvodené od znaku vo význame mužský/ženský znak, teda genitálie. Plávať (hore)znak, chrbtom k vode, tak vlastne znamená plávať genitáliami nahor.

A naopak, našli sa aj nejaké nudné slová, ktoré vás znechutili a do knihy ste ich ani nezaradili?

Neznechutili ma žiadne, ako som už spomínala, do knihy som snažila zaradiť najmä slová so zaujímavým alebo prekvapujúcim pôvodom, takže tie „nudné“ som tam ani nedávala, hoci žiadne slovo nie úplne nudné, keď človeka začne baviť etymológia.

anton guth hajnerichuv a tutanchamonuv vuz Čítajte viac Bez Záhorákov by nebolo Slovenska. Otestujte svoju záhoráčtinu

Ktoré slová boli tvrdým orieškom? Z akých oblastí a prečo?

Asi by som nepovedala práve „tvrdým orieškom“, ale je pravda, že k pôvodu niektorých bolo ťažšie dopátrať sa. Jednak som sa snažila vyhnúť takzvanej ľudovej etymológii, teda tvrdeniam o pôvode slov, ktoré síce znejú zábavne a zaujímavo, ale často nie sú doložené, a niekedy sú vyslovene nepravdivé či protichodné. Preto som sa snažila všetko overovať v čo najviac zdrojoch. Etymológia však tak ako každá iná veda prichádza k stále novým poznatkom, takže je celkom možné, že niečo z toho, čo mám v knihe, postupom času jazykovedci vyvrátia. No a potom sú mnohé, predovšetkým medzi zaužívanými spojeniami či hovorovými výrazmi, pri ktorých existuje viacero teórií o ich pôvode, a v takom prípade som sa snažila spomenúť všetky seriózne prijímané, alebo tú najpravdepodob­nejšiu (nie podľa mňa, ale podľa jazykovedcov) – to je prípad povedzme toho, prečo sa ženským prsiam zvykne hovoriť kozy, alebo prípad majonézy, geta či hotentota.

Foto: mamaš
Etymologia zahadna aj zabavna kniha

Prečo?

Kozy majú hneď tri možné vysvetlenia. Prvé ponúka významové prepojenie medzi nemeckým slovom Busen (prsia) a rómskym buzni (koza). Druhé vysvetlenie hovorí, že kozie mlieko sa kedysi pilo oveľa viac ako dnes a často sa využívalo ako náhrada materského mlieka, a tým vzniklo spojenie medzi prsom matky a kozou. Podkladá sa to starými spojeniami, ktoré sa ešte nepoužívali v dnešnom často vulgárnejšom zmysle ako dát dítěti kozu (nadojčiť ho) alebo dieťa trkla koza (vo význame, že dieťa už bolo od dojčenia odstavené). A tretie vysvetlenie sa opiera o súvislosti s mechmi gájd, ktoré sa vyrábali z kozej kože, a preto sa im hovorilo aj kozy. Gajdy sú po česky dudy, a to je tiež jedno z hovorových označení pŕs. Majonéza zasa podľa jedného z vysvetlení pochádza z prístavu Mahon na ostrove Menorca. Miestna cesnaková omáčka aioli zaujala francúzskeho kuchára, ktorý sa sem dostal s vojvodom Richelieuom, no on do nej nedal kvantá cesnaku, len vajcia a olej. Po návrate do Francúzska sa preslávila na francúzskom dvore pod názvom mahonnaise, omáčka z Mahonu.

Kozy majú hneď tri možné vysvetlenia. Foto: Shutterstock
etymoligia Kozy majú hneď tri možné vysvetlenia.

A čo geto a hotentot?

Aj tu je viac teórií, väčšina jazykovedcov sa prikláňa k tej o slove zo stredovekého benátskeho dialektu, kde označovalo zlievareň. Benátske gheto zriadila Benátska republika v roku 1516 pre miestnych židov. Nebolo to prvýkrát, keď museli židia žiť vo vymedzenej oblasti, ale prvýkrát ju nazvali geto, pretože sa v jeho blízkosti nachádzala zlievareň. Samotné slovo je odvodené od talianskeho gettare, odlievať kov. K hotentotovi existujú dve teórie, podľa prvej holandské slovo Hottentot označuje niekoho, kto sa zakoktáva, podľa druhej bolo odvodené z opakovaných spevov počas tanca Khoinov. Dnes sa tento výraz považuje v Juhoafrickej republike za veľmi urážlivý pre svoj rasistický pôvod, ale hotentot ostal v jazyku ako niekto nechápavý.

Russia Prigozhin Čítajte viac Vie, čo sa varí v Kremli

Máte slová, ktoré sú vaše obľúbené? Sú slová, ktorým sa vyhýbate ako čert krížu?

Nevyhýbam sa žiadnym, zaujíma ma úplne všetko! A tých obľúbených je množstvo. Veľmi ma bavili geografické názvy, lebo za mnohými sú zaujímavé príbehy a človek sa navyše dozvie aj niečo z historického kontextu. Mimochodom, s touto kapitolou som mala asi aj najviac práce, aby som jej dala schopnú a čitateľnú formu, je ich totiž naozaj veľa. Povedzme názov Kalifornia. Človek by nepovedal, že súvisí so španielskym románom zo začiatku 16. storočia, ktorý je už dnes síce zabudnutý, ale v dobe, keď Španieli dorazili k jej brehom, bol mimoriadne populárny. A tak zem nazvali podľa mýtického kráľovstva z románu menom California, ktorému vládla mocná černošská kráľovná Calafia. Alebo Ulánbátar je v preklade Červený bohatier, a za to môže istý sovietsky nadšenec kominterny. Ale aj slová z ostatných oblastí, napríklad bikiny, ktoré ich tvorca pomenoval podľa atolu, kde sa robili testy jadrových zbraní, lebo chcel, aby spôsobili v móde rovnaký „výbuch“, alebo povedzme aj také obyčajné slovo ako verejný, ktoré vzniklo z toho, že na veraje dverí sa kedysi zvykli pribíjať rôzne oznamy pre verejnosť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #slová #Stručný etymologický slovník slovenčiny
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy