
Emigrovať na Slovensko?
Weroniku v rodnej poľskej dedine Olszyny najprv zaujala slovenčina, ktorú počula z televízie aj cez hranice. Pripomínala jej rozštebotaný jazyk jej mladšej sestry, niektorým slovám rozumela alebo si ich význam domyslela. Neskôr sa u nej okrem lásky k jazyku, lentilkám a kofole prejavila aj láska k „poľsko-ukrajinsko-slovenskému bermudskému trojuholníku“, vyštudovala ukrajinčinu a začala cestovať na Slovensko. Okrem iného zistila, že v Poľsku berú deti „na barana“ a na Slovensku „na koňa“ a veci, ktoré sú v Poľsku „chujowe“, sú na Slovensku „na piču“. Známe, a predsa iné. „Slovensko je inakosť, ale osvojená,“ hovorí.
Kto ukradol Jánošíka
Weronika Gogola napísala knihu o svojom rodnom kraji a teraz nám ponúka svoj pohľad na Slovensko ako na svoju novú domovinu. Jej pohľad je vnímavý, občas ostrý, ale prajný. Nechajme sa teda Poľkou previesť slovenskými dejinami, mentalitou aj dneškom.

Prechádzku môžeme začať hoci na Bratislavskom hrade, pred ktorým stojí socha Svätopluka, „kráľa starých Slovákov“. Prečo Slováci tak veľmi potrebujú kráľov, pred ktorými by sa triasol celý svet? A prečo si z histórie vyberajú nie celkom vhodných adeptov? Autorka nemá úctu ani ku vkusu štúrovcov a na plné ústa pripomína, že „pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák Trenčiansky bol čistokrvný Maďar. Zato na otázku poľských priateľov, prečo sú Slováci takí rusofili, odpovedá tiež pohotovo: lebo mali Maďarov.
Spisovateľka sa však nezastaví a históriu prepája s dneškom. Kto chce Svätopluka na Hrade a prečo? Kto chce na Slovensku Maďarov s cudzím občianstvom a kto s občianstvom jediným? Úplným rúhaním je poznámka, že Slováci ukradli Poliakom Jánošíka. „Aspoň to som si myslela, kým som nezistila trpkú pravdu: zlodeji sme my!“ priznáva kajúcne a všetko dokladá priamo Jánošíkovým rodným listom. Nezabudne však pripomenúť, že aspoň dvaja z Jánošíkovej družiny boli – Poliaci. Ukradli sme ešte aj bryndzu a dokonca hymnu! Tu je vysvetlenie jednoduché: niektoré veci ako hudba či jedlo nepoznajú hranice. Prečo je však národným hrdinom, ktorý kandidoval aj na titul najväčšieho Slováka, zbojník?

Od Tisa až k Vyšehradu
Zbojnícka tradícia je na Slovensku silná, no Weronika Gogola rúca mýtus o hrdinovi, čo bohatým bral a chudobným dával. Siaha na samotného Jánošíka, aj na Mečiarove vlády, privatizácie aj amnestie, aj na učenlivého Fica, ktorý ponúkal milión v priamom prenose! A vŕta ešte hlbšie do histórie ako do boľavého zuba, k Tisovi, arizácii a deportácii slovenských Židov, keď malo Slovensko tie najprísnejšie protižidovské zákony v Európe. Bol tento „prvý slovenský prezident“ hlavou samostatného – a demokratického štátu? A prečo sa v posledných voľbách takmer dostali k moci noví fašisti? „Kotleba sa učí v Poľsku, ako si brať pána boha na pomoc,“ odpovedá si autorka. A čo nevie pánboh, to dokáže internet. Blato ako v Balatone vie zmyť len úctyhodný Štefánik, hoci nás chcel presťahovať na Tahiti. A dnes hádam prezidentka, čo odmietla skladovať odpad tam, kde nepatrí.

Ufo nad Bratislavou je kniha plná postrehov, úvah a historických faktov o Slovensku od východu po západ, od severu po juh. Na mnohé sme pozabudli, dačo sme si vyčiarkli a dačo je pre nás nové, aj keď je to o nás. „Kniha je mojím posledným pokusom presvedčiť Poliakov, že stojí za to prejaviť záujem o našich južných susedov. Keď sa na Slovensko pozerám poľskými očami, zároveň hľadám pravdu o svojej krajine,“ hovorí autorka. Čo vedia Poliaci o Slovákoch? Asi toľko, čo Slováci o Poliakoch, Maďaroch či Ukrajincoch – a pomaly aj o Čechoch. Ale vieme medzi sebou ako vyšehradská štvorka súperiť napríklad aj v absurdnej súťaži pohrebných služieb, kde si každý kope vlastný hrob. No v Poľsku sa popol deliť nemôže, a my môžeme vyslať kúsok svojho nebožtíka rovno do kozmu!
