Road-trip s mŕtvolou
Hlavnými postavami príbehu odohrávajúceho sa v Sýrii sú súrodenci Bulbul, Hussajn a Fátima. Ich otec Abd al-Latíf, ktorý sa vzhľadom na okolnosti dožil prekvapivo vysokého veku, si na smrteľnej posteli prial byť pochovaný vedľa svojej sestry. Jej hrob sa nachádza v jeho rodnej dedine Anábíji. Ani jeden zo súrodencov netúži po tom splniť mu posledné želanie, napriek tomu sa podujmú na náročnú cestu rozbombardovanou krajinou v mikrobuse s rozkladajúcou sa mŕtvolou.
Najzásadnejšou témou knihy je smrť. Nachádza sa úplne všade, nedá sa jej vyhnúť – či už v podobe straty blízkych alebo neustáleho premýšľania o vlastnej smrti, ktorá môže prísť hocikedy. Postavy v knihe voči nej úplne otupeli, stratila akúkoľvek výnimočnosť.
Nejeden čitateľ sa zamyslí nad tým, ako sme vojnu na Ukrajine vnímali pred rokom a ako ju vnímame dnes. Nestali sme sa tiež imúnni voči informáciám z frontu? A zamýšľali sme sa niekedy nad hrôzami, ktoré sa dejú v krajinách Blízkeho východu, alebo nás zaujíma len to, čo sa deje v americko-európskom geopriestore? Autor nám takto nastavuje zrkadlo, do ktorého sa veru nehľadí ľahko.
Čítajte viac Pútavé knihy o vzťahoch: Neapolská sága, temný román aj čarovný svet zábudlivého profesora
Človek či tovar?
Súrodenci Bulbul, Hussajn a Fátima sú vykreslení predovšetkým prostredníctvom svojich negatívnych vlastností. Bulbul je slaboch, ktorý sa zo všetkých síl vyhýba možnému konfliktu, pričom však vie, že jeho život nemá bohvieakú cenu, a tak vlastne ani sám nechápe, prečo si ho tak chráni. Hussajn je príkladom premrhanej príležitosti niečo dokázať a Fátima je na tom podobne – žena túžiaca po spoločenskej prestíži, ktorej po rozvode nezostalo takmer nič.
Ako ideál morálky a dobre prežitého života sa spočiatku javí zosnulý Abd al-Latíf, autor však postupne odkrýva jeho skutočné ja. Učiteľ, ktorému sa podarilo vybudovať šťastné manželstvo a imidž neohrozeného revolucionára, bol v skutočnosti pokrytcom. K cudzím sa síce správal milo, k vlastnej rodine však bol krutý, deti sa mu odcudzili a svoju manželku nikdy v skutočnosti nemiloval.
Zrejme najodvážnejšou postavou románu je jeho sestra Lajla, ktorá sa radšej upálila, než by sa mala vydať za muža, ktorého nemilovala. Myslela si, že jej skutok spôsobí nejakú, aspoň drobnú zmenu, nanešťastie sa však na jej čin zabudlo.
Je zaujímavé sledovať, ako Abd al-Latífove deti aj napriek všetkému neochotne, ale predsa riskujú vlastné životy, aby ho pochovali tam, kde si prial. Počas cesty zažijú nejednu absurdnú situáciu na checkpointoch, kde im kontrolujú doklady – problémy im spôsobí nielen otcova príslušnosť k revolucionárom, ale napríklad aj dilema, či majú mŕtvolu evidovať ako človeka alebo ako tovar. Na tomto príklade opäť vidíme, ako sa obraz smrti zmenil na akúsi grotesku samej seba.
Čítajte viac Babylon jazykov: premôžu ho smajlíky?
Krv nie je všetko
Zlé vzťahy medzi súrodencami vyvrcholia hádkou, ktorá ich síce odbremení od napätia, všetkým je však jasné, že ich vzájomné puto je nenávratne preč. Otca síce pochovajú, no nezdá sa, že by cítili akúkoľvek ľútosť či smútok, skôr sa vďaka jeho smrti zamýšľajú nad vlastným životom a nad falošným obrazom, ktorý si okolo seba Abd al-Latíf vybudoval. Ich rodina je dôkazom, že krv nie je všetko.
Chalífa poskytuje čitateľovi drsný, no uveriteľný obraz súčasnej Sýrie a dosahu vojny na jej obyvateľstvo. Napriek marazmu, ktorým je popretkávaný celý dej románu, sa v ňom nachádzajú podstatné pasáže zaoberajúce sa láskou. O nádeji sa dá hovoriť len ťažko, predsa len si však optimisticky naladený čitateľ všimne zopár jej zábleskov. Smrť je brutálna drina je skutočne dobrým čítaním, ťažké témy odľahčuje absurdnosťou a konštatovaním, že človek si zvykne na všetko.
Šťastný koniec nečaká azda žiadnu z postáv, čo nie je vôbec prekvapujúce. Čitateľovi napokon nezostáva nič iné, než si položiť zásadnú otázku: oplatí sa vôbec bojovať o prežitie, ak nie je pre čo žiť? A existuje nejaká nádej na zmenu, ak si zvykneme na všetky krutosti, ktorých je ľudstvo schopné?
