Naozaj stačí ovládať „iba“ dvadsať najväčších jazykov sveta, aby ste rozumeli ľuďom na celej planéte? Gaston Dorren dokonca tvrdí, že ich stačí vedieť iba štyri – a dohovoríte sa s troma štvrtinami ľudskej populácie. „Ak hovoríte po anglicky, mandarínskou čínštinou, španielsky a ovládate aj hindustančinu, dorozumiete sa s väčšinou ľudí, ak ovládate všetkých dvadsať jazykov, ktoré som vybral pre moju knihu, pokryli by asi 95 percent populácie sveta,“ hovorí polyglot. Sám však dodáva, že je to nemožné. Má s tým svoje skúsenosti.
Čítajte viac Kniha týždňa: Babylon alebo koľko rečí musíš vedieť
Sadni si na sever
Gaston Dorren nás vo svojej „jazykovej príručke“ Babylon vezme na cestu okolo sveta. Predstaví nám na nielen špecifiká a výstrednosti dvadsiatky najrozšírenejších rečí, ale aj veľký kus histórie a kultúry mnohých národov.
Vedeli by ste, že v niektorých jazykoch namiesto „naľavo“ a „napravo“ používajú svetové strany? Pri stole teda sedíte nie napravo od niekoho, ale napríklad na východ od neho a kto je oproti vám, sedí hoci na severe. „Býva to v jazykoch ľudí, ktorí vždy presne vedia, kde sa nachádzajú vzhľadom na svetové strany, ako napríklad pôvodní obyvatelia Austrálie. Fascinuje ma to,“ priznáva holandský jazykový expert.
V kapitole o vietnamčine nám predstaví jeden z najúctivejších jazykov sveta – vietnamčinu. Vo Vietname sa úcta neprejavuje len v oslovení, menia sa dokonca aj osobné zámená ja či oni podľa toho, s kým hovoríte. Inak označíte aj sám seba v rozhovore s otcom alebo so šéfom, inak v debate so staršou sestrou a ešte inak, keď hovoríte s mladším bratom. „Pre mňa to bolo veľké a aj veľmi príjemné prekvapenie. Podľa veku aj postavenia môžete ženu osloviť buď ,neter’, ,teta’ či ,babička’, ja môžem byť napríklad ,strýko’,“ vysvetľuje Gaston Dorren. Vo Vietname sa preto ľudia pri prvom stretnutí priamo spýtajú na svoj vek – aby vedeli, ako majú spolu hovoriť. Nás by taká otázka zrejme zaskočila, ak nie priamo rozhorčila…
Foto: Pravda, Robert Huttner
V knižke Babylon odhalíte aj tajomstvá znakovej čínštiny, ktorá je stará aspoň 3 500 rokov. Sú čínske znaky v podstate obrázky a znaky predstavujú jednotlivé slová? Alebo slabiky? Môže si Číňan s Japoncom písať, no naživo by si nerozumeli ani slovo? Pre čitateľky bude asi prekvapením, že japončina má svoj „ženský“, jemnejší jazyk a jazyk mužský – dozvieme sa, prečo to tak je, odkedy a možnože aj dokedy. Pozoruhodné je, že od chlapcov sa žiadny špeciálny jazyk nevyžadoval, to od dievčat sa očakávalo, že sa budú vyjadrovať vyberanejšie. Spoznáme tiež príbeh, ako jazyk dvorných dám nahradil jazyk školáčok a akým jazykom hovoria dnešné Japonky.
Niektoré jazyky sa vďaka cudzincom „zbavili nepotrebného balastu“ a prežili vo svojej novej, zjednodušenej podobe
V histórii zájdeme až k prvým hieroglyfom (3300 pred Kristom) a k prvej abecede (1800 pred Kristom), navštívime vyspelé staroveké ríše aj výbojné hordy, ktoré bývali nezriedka príčinou ich konca. Spoznáme troch kráľov Perzie, ktorí na tróne rozprávali po perzsky a písali perzskú poéziu, a pritom perzština nebola ich materinský jazyk. A to všetko povedie až k poznaniu, že niektoré jazyky sa vďaka cudzincom „zbavili nepotrebného balastu“ a prežili vo svojej novej, zjednodušenej podobe. Stará perzština sa so súčasnou nedá ani porovnať, to isté však platí aj o angličtine, ktorá sa nanovo vytvarovala, keď sa v Anglicku usadili Vikingovia.
Jazyky sa vyvíjali postupne, no rovnako ako jazyk, aj história pozná výnimky. Jednou z nich bola jazyková revolúcia, ktorú spôsobil turecký vodca Atatürk. Zo dňa na deň v mladej republike vymenil arabské písmo za latinku a aj tým priblížil krajinu západnému svetu.
Čítajte viac Ako sa z priemerného študenta stal polyglot, ktorý má na YouTube 10-miliónový kanál
Jazyková (ne)tolerancia a zoznamka
Ako silno je jazyk previazaný s históriou, vidíme hoci na príklade z roku 1500, keď sa obyvatelia Bornea v Indonézii presídlili na Madagaskar – a v jazykovej blízkosti je to poznať aj po toľkých storočiach. Aj jazyk však môže ovplyvniť históriu, môže dokonca spôsobiť krvavé vojny. „Jazykové rozdiely môžu byť jednou z príčin vojnových konfliktov, ale môžu ho umocniť ako jedna z ďalších príčin,“ potvrdzuje Gaston Dorren. Aj v jeho knihe Babylon nájdeme pár príkladov z histórie, keď násilné vnucovanie úradného jazyka spôsobilo krviprelievanie napríklad na Srí Lanke.
Ako prezrádza polyglot v knihe Babylon, aj vládcovia veľkých krajín ako Perzská ríša využívali jazyk na upevnenie svojej moci a rozšírenie ríše, no nevtláčali novým územiam cudziu reč, snažili sa nových obyvateľov získať práve tým, že ich jazyk pozdvihli na úroveň oficiálneho. „Prístup k jazyku od 18. storočia ovplyvnil nacionalizmus, idea jednej krajiny a jedného jazyka a vládcovia sa snažili nanútiť svoj preferovaný jazyk všetkým obyvateľom. Nebolo to tak všade, napríklad v mnohonárodnej rakúsko-uhorskej monarchii malo Rakúsko liberálny prístup, nevyžadovalo povinnú nemčinu a podľa mňa práve jazykovej tolerancii habsburská monarchia vďačí za svoju dlhovekosť,“ mieni Gaston Dorren. Maďarsko však takýto tolerantný prístup nezvolilo.
„Dôležitejšie než veľkosť jazykovej skupiny, počet jej príslušníkov je to, kto má v rukách moc,“ konštatuje jazykový expert. Po príklady nemusí ísť ďaleko, stačí si spomenúť na počtom neveľa španielskych kolonizátorov v Južnej Amerike – oficiálnym jazykom sa teda stala španielčina, a nie niektorý z pôvodných jazykov. V Pakistane je dnes úradným jazykom urdčtina, ktorou hovorí iba desať percent obyvateľstva, ale práve tých mocnejších desať percent.
Existuje v súčasnosti prípad, že by sa jazyková väčšina naučila jazyk menšiny? „Existuje. Vo Fínsku žije veľká švédska menšina a Fíni sa učia po švédsky povinne v škole už od roku 1900, hoci sa im to až tak veľmi nepáči,“ konštatuje Gaston Dorren. Najčerstvejším príkladom jazykovej tolerancie je podľa neho Európska únia – nie je to síce „jedna ríša“, no nepresadzuje násilné vnucovanie angličtiny alebo francúzštiny či iného jazyka, v EÚ každý môže hovoriť svojím jazykom.
Kto nepozná francúzštinu, bude asi prekvapený, aký silný môže byť jazykový purizmus v krajine, ktorá dala svetu slová ako šampanské, rúž či šarm. No ak sa holandského polyglota spýtate, aké „jazykové nariadenie“ považuje za najviac absurdné, spomenie svoj vlastný jazyk. „V holandčine nemáme pády, ale v 17. storočí sa niekomu prisnilo, že zámeno ,oni’ treba skloňovať keď hovoríte ,ich’ alebo ,im’ (priamy alebo o nepriamy predmet). Holanďania sa o to už tristo rokov pokúšajú, ale nejde im to. Jednoducho preto, že holandčina pády nepozná…“
Predsa sa aj medzi bežnými ľuďmi stretnete s tým, že mladé dievča odmietne pozvanie na rande, keď nápadník neovláda gramatiku. „Takému prístupu rozumiem, aj keď s ním nemusím súhlasiť. Veľa mladých na zoznamkách venuje pozornosť gramatike. Keď vidia, že niekto pekne a správne formuluje svoje myšlienky, akceptujú ho, ak nie, vyradia ho,“ hovorí Gaston Dorren s úsmevom. „Je to preto, že my ľudia hľadáme to, čo nás spája, čím sme si podobní – a tým môže byť aj kvalita jazyka, aký používame,“ dodáva.
Čítajte viac Kniha týždňa: strhujúce príbehy ukrajinskej rozmanitosti
Angličtina z mašinky?
Ako moderné technológie ovplyvňujú jazyk? Podľa polyglota Dorrena počítače vedia spracovať všetky možné abecedy a typy písma a jazyk obohatili o používanie emotikonov. „Nahrádzajú absenciu mimiky a reči tela, osobného kontaktu,“ hodnotí jazykový expert. Na druhej strane práve technológie môžu podľa neho zamiešať karty v dominantnom postavení angličtiny vo svete. Prečo?
Gaston Dorren angličtine veští, že vďaka cudzím používateľom sa bude zjednodušovať
„Pozícia angličtiny je silná, ale strojový preklad a tlmočenie môžu jej pozíciu oslabiť aj znížiť motiváciu ľudí učiť sa angličtinu. Napokon môžu cudzie jazyky ostať len pre hŕstku fajnšmekrov v oblasti vedy a diplomacie, ostatní sa budú spoliehať na mašinky,“ predpovedá polyglot. Angličtina je cudzím dorozumievacím jazykom pre odhadom jeden a pol miliardy ľudí, no čím viac ich dnes pribúda, tým v menšom počte sú „rodení angličtinári“, pre ktorých je to materinský jazyk. Gaston Dorren preto angličtine veští aj ďalšiu „hrozbu“: že vďaka cudzím používateľom sa bude zjednodušovať. „Som si však istý, že súčasné postavenie si angličtina udrží prinajmenšom ešte ďalšiu generáciu,“ dodáva.
Foto: Absynt
Pre Slovenky a Slovákov je zaujímavé aj to, že Gaston Dorren napísal tiež knihu Lingo o 60 európskych jazykoch, v ktorej venuje jednu kapitolu slovenčine a jej „otcovi“ Ľudovítovi Štúrovi. Vyšla v dvanástich jazykoch, v slovenčine ešte nie. Kniha Babylon hovorí o dvadsiatich najväčších jazykoch sveta a doteraz bola preložená do pätnástich jazykov.
