Foto: Drewo a srd, edícia Vlna
Čo napísať o dobe, ktorá je už taká popísaná a aj tak zmätená?
Taký je aj hrdina Danišovej knihy Martin. Mladý politológ, publicista s ambíciou stať sa spisovateľom, si robí svoju prácu, žije nenápadne, no má ešte ciele. Všeličo ho však brzdí a práve o týchto „zádrheloch“ píše Igor Daniš veľmi pútavo a zovšeobecňuje ich. Takže, nie je to román o jednom mužovi a jeho intimite (hoci aj to tam je), ale o celkovom pocite z doby, ktorá sama seba prehlušuje. Martin si napríklad večer sadá k počítaču, chcel by pokračovať v románe, ale nemôže sa pohnúť ďalej. Kladie si otázku, čo napísať o dobe, ktorá je už taká popísaná a aj tak zmätená?
Martin má ťažšiu úlohu než zoťať hlavu drakovi – má sa zbaviť svojej bezvýznamnosti. Žena chce, aby sa stal slávnym a bohatým
Telo sa nedá oklamať
Zmätok je aj v Martinovi. Väčšina rovesníkov má už rodinu, deti, manželky a on nič. Je single, ale nie programovo. Autor zaujímavo líči aj Martinov vnútorný svet. Prečo sa mu nedarí nadviazať plnohodnotný vzťah? Svet citov je v jeho podaní oveľa komplikovanejší, než sa dnes javí. Telo sa nedá oklamať, chce harmóniu s dušou. Potom všetko ide ľahšie (aj sex), ale ťažko sa to dosahuje. Cez Martinove zážitky a úvahy charakterizuje autor celú generáciu rovesníkov. Typické je, že Danišovi hrdinovia pociťujú samotu, hľadajú lásku alebo aspoň vzťah a ich príbehy sa odohrávajú na akademickej pôde, medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.
Čítajte viac Kniha týždňa: Líštičky majú rady teplo
Výroba celebrít
Aj Martin je intelektuál, ktorý by si však už rád založil rodinu. Na scéne sa objaví potencionálna kandidátka na úlohu manželky, je to stará láska, ale má požiadavky. Kedysi museli princovia plniť rôzne úlohy, aby získali srdce svojej vyvolenej a pol kráľovstva. Martin má ťažšiu úlohu než zoťať hlavu drakovi – má sa zbaviť svojej bezvýznamnosti. Žena chce, aby sa stal slávnym a bohatým. Potom sa môžu zhovárať o spoločnom živote.
Čítajte viac Spisovateľ Sandro Veronesi: Raz bude eutanázia bežná
Hrdina knihy by najradšej zabodoval ako spisovateľ (v knihe má Daniš veľmi zaujímavé úvahy aj na tému, či má ešte vôbec písanie význam, koho knihy ešte vôbec zaujímajú), no jeho priateľke by viac vyhovovala kariéra a príjem politika. Martin sa o to aj pokúsi. A je to jazda! Keďže Igor Daniš ako novinár dobre pozná svet politiky, vie zaujímavo písať aj o jej zákulisí. Odhalí teda, ako sa robí politická kariéra, ukazuje mechanizmus výroby politikov, „osobností“ a celebrít. Sú na to agentúry, pomôžu konexie, všetko ide, len treba chcieť. A privrieť oči nad morálkou. Kam to však vedie, to alarmujúco naznačí záver románu. Napokon sa paradoxne zdá, že istá spása môže byť práve v bezvýznamnosti, ale ktorý človek sa s ňou uspokojí? A tak sa monštruózna mašinéria krúti ďalej.
Vcelku možno povedať, že v texte Igora Daniša, ktorý už vydal viac kníh (napr. Idyla, Smiešna maska identity) ešte prevláda komentátorská žilka, cítiť pretlak nažitého materiálu (chrlenie), ale ku cti mu slúži, že sa dotýka veľmi horúcich tém a snaží sa ich spracovať čoraz živšie, melodickejšie a uvoľnenejšie.
