Eric Arthur Blair, ktorý do literatúry vstúpil ako George Orwell, sa narodil 25. júna 1903 v meste Motihari v Indii do rodiny britského koloniálneho úradníka. Už v mladom veku budúceho spisovateľa poburovalo rozdelenie ľudí do rôznych sociálnych skupín v spoločnosti. Napriek tomu, že pochádzal z nižšej strednej triedy sa mu vďaka štipendiu podarilo v rokoch 1917 až 1921 študovať na prestížnej strednej škole Eton College.
O rok neskôr odišiel do Barmy – britskej kolónie, kde pracoval ako policajný úradník. Zážitky z tohto obdobia spracoval v diele Barmské dni (1934), ktorým poodkryl jednu z hlavných tém jeho nasledujúcej beletristickej tvorby. Tú charakterizovalo zobrazenie citlivého, svedomitého a citovo izolovaného jednotlivca, ktorý je v rozpore so spoločenským prostredím.
Vo svojej ďalšej próze s názvom Strieľanie slona (1936) spisovateľ napísal, že jeho pôsobenie v polícii mu ukázalo „špinavú prácu impéria zblízka.“ Táto skúsenosť z neho urobila celoživotného nepriateľa imperializmu.
Čítajte viac Keď zakážu Orwella, ide do tuhého
Pocit viny z podieľania sa na koloniálnom represívnom systéme ho dohnal k tomu, že na jeseň v roku 1927 dobrovoľne okúsil život najchudobnejších vrstiev spoločnosti. Žil v lacných podnájmoch medzi robotníkmi a žobrákmi, istý čas strávil v parížskych slumoch a pracoval aj ako umývač riadu vo francúzskych hoteloch a reštauráciách. Skúsenosti z chudobného prostredia zachytáva v knihe Na dne v Paríži a Londýne (1933).
Koncom 20. rokov minulého storočia bol anarchistom, v 30. rokoch sa začal považovať za socialistu. V roku 1936 bol poverený napísať správu o chudobe nezamestnaných baníkov v severnom Anglicku, ktorá vyústila do knihy Cesta na Wigan Pier (1937).
V roku 1936 odcestoval do Španielska, aby po boku ľavicových zástancov republiky bojoval v občianskej vojne. V máji 1937 po bojoch proti komunistom, ktorí sa snažili potlačiť svojich politických odporcov, musel v obave o život zo Španielska utiecť. Táto skúsenosť v ňom zanechala celoživotné obavy z komunizmu, ktoré vyjadril v živom opise svojich španielskych zážitkov v reportáži Pocta Katalánsku (1938).
Čítajte viac Ruský prekladateľ Orwella odpovedal hovorkyni ruskej diplomacie
V rokoch 1941 – 1943 pracoval v BBC, následne sa stal literárnym editorom ľavicového denníka Tribune. V tom čase spisovateľa už do veľkej miery sužovala tuberkulóza. Na sklonku života však napísal svoje vrcholné diela.
Prvým z nich je román Zvieracia farma, ktorý je satirickým rozprávaním o vývoji Ruska v prvej polovici 20. storočia, politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Ide o alegóriu skupiny hospodárskych zvierat, ktorá zvrhne a vyženie svojich vykorisťovateľských ľudských pánov a založí vlastnú rovnostársku spoločnosť.
Napokon však prasatá, ako vodcovia zvierat, vytvoria diktatúru, ktorá je ešte desivejšia a bezcitnejšia ako otroctvo vytvorené človekom. Pozoruhodné dielo, zachytávajúce prerod revolúcie na diktatúru vyšlo v roku 1945.
Čítajte viac Moderovanie obsahu a cenzúra. Ako bude EÚ regulovať sociálne médiá
O štyri roky neskôr sa Orwell predstavil antiutopickým románom 1984, ktorý vznikol aj ako odozva na mašinériu Sovietskeho zväzu a Tretej ríše. Zachytil v ňom obzvlášť pochmúrnu víziu budúceho sveta ovládaného troma totalitnými policajnými štátmi.
Príbeh o vláde, ktorá udržiava svoju moc systematickým skresľovaním pravdy a neustálym prepisovaním histórie podľa vlastných cieľov, rozbúril nielen literárne, ale aj politické vody. V komunistickom Československu sa preto stal britský spisovateľ zakázaným autorom.
Zaujímavosťou je, že práve spomínaný román, v ktorom totalitní vládcovia od občanov žiadajú, aby sa plne podriadili režimu, sa dostal v Rusku v roku 2022 na vrchol rebríčka najčastejšie sťahovaných e-kníh. Okrem toho sa stal aj druhou najobľúbenejšou audioknihou.
Významný spisovateľ George Orwell zomrel 21. januára 1950 v Londýne vo veku 46 rokov.
