Príbeh lásky sa tak stáva zároveň príbehom krajiny, ktorá trpela, aj príbehom migrácie a presadených stromov, ktoré musia zapustiť korene v neznámej zemi, aby prežili. A tiež príbehom generácie, ktorá svoje korene hľadá, pretože bez koreňov všetko živé zmizne.
Foto: Tatran
Raj aj peklo na zemi
Cyprus je pre nás exotickou destináciou, kde si tí majetnejší popíjajú drinky pri bazéne, kochajú sa výhľadom na číre more a napĺňajú si žalúdky miestnymi dobrotami. Pre mnohé celebrity sa stal rajom na zemi už pred mnohými desiatkami rokov. „V bežný deň ste tam mohli zbadať Elizabeth Taylor ako vychádza z nablýskaného hotela, Sophiu Loren ako vystupuje z auta a sukňa sa jej posúva nad kolená alebo Brigitte Bardot ako sa prechádza po pláži a hľadí do vodných hĺbok akoby čakala, že z nich niekto vystúpi,“ píše britsko-turecká autorka Elif Shafak vo svojom románe.
Čítajte viac Kniha týždňa: Pokrivený pluh
Tento raj na zemi odpradávna obývali ostrovania – cyperskí Gréci a cyperskí Turci – a vedeli byť dobrými susedmi. Jedni však nosili na retiazke krížik a druhí polmesiac, a keď jeden či druhý symbol chytí do ruky vojak, znamená to, že onedlho sa ostrov vojakmi zaplní. Z plamienka sa rozhoreli vášne, prepukli etnické konflikty, bombové útoky, únosy a z niekdajších priateľov sa stali nepriatelia.
Mysleli sme si, že sme súčasťou Európy. Európania mali asi iný názor
Kým celebrity si ešte užívali v hotelovom rezorte, pre miestnych sa už raj na zemi premenil na peklo. Deti sa hrali na uliciach zabarikádovaných vrecami s pieskom, po zotmení platil zákaz vychádzania a každý deň prichádzali z rádia správy o ďalších teroristických útokoch a rastúcom politickom napätí. Domy sa „scvrkli a potemneli“ bolesťou nad stratou blízkych. Na Cypre na „pokoj“ dohliadali Briti, ktorí chceli byť doma všade, a neskôr aj vojská OSN. Až napokon jeden dôstojník nakreslil na mape zelenú čiaru a preťal ho tak na dve časti. „Mysleli sme si, že sme súčasťou Európy. Európania mali asi iný názor,“ hovorí jedna z postáv románu. Odvtedy je Cyprus ostrov so zlomeným srdcom.
Čítajte viac Kniha týždňa: Zmätenosť môže byť aj šťastná
Nezamilujete sa počas občianskej vojny, keď vás zo všetkých strán obklopuje krviprelievanie a nenávisť. Utečiete najrýchlejšie, ako vaše nohy dokážu uniesť váš strach
Hovoriaci figovník
Za týchto okolností bolo jednoducho nemysliteľné, aby sa do seba zaľúbili dvaja mladí ľudia z opačnej strany vojnových barikád. „Nezamilujete sa počas občianskej vojny, keď vás zo všetkých strán obklopuje krviprelievanie a nenávisť. Utečiete najrýchlejšie, ako vaše nohy dokážu uniesť váš strach, ide vám o holé prežitie, nič iné. Hľadáte bezpečné miesto, kam sa môžete utiahnuť sami do seba, keď už všetko ostatné zlyhalo, diplomatické rokovania aj politické diskusie, a viete, že už to môže byť iba oko za oko, bolesť za bolesť a nikde mimo vášho vlastného kmeňa nie ste v bezpečí. Nezamilujete sa na Cypre v lete 1974, Nie tu, nie teraz. No láska je odvážne potvrdenie nádeje a tí dvaja to predsa spravili,“ píše autorka v románe Ostrov stratených stromov, keď kúsok po kúsku odvíja príbeh Gréka Kostasa a Turkyne Defne, ich rodiny, priateľov aj ich krajiny.
Elif Shafak je výborná rozprávačka, ktorá dokonca dokáže dať hlas aj stromu – figovníku
Elif Shafak je výborná rozprávačka, ktorá vie majstrovsky spojiť romantickú hlbokú lásku s drsnými dejinami a dokonca dokáže dať hlas aj stromu – figovníku. Cez figovník spoznávame iné rastliny aj zvieratá a už nevidíme svet ako jediní „páni tvorstva“. Pripúšťam, je trocha samoľúby, keďže tu žije už toľké tisícky rokov: tvrdí, že Adam s Evou sa nielen zakryli figovým listom, ale ovocie poznania, ktoré ochutnali, bola v skutočnosti figa a žiadne jablko. Figovník v románe predstavuje silu prírody a kolobeh života, spojenie generácií.
Môžu naši predkovia existovať cez nás?
„Môžu naši predkovia existovať cez nás? Je to dôvod, prečo niekedy stretnete ľudí – podobne je to so stromami – pri ktorých máte pocit, že musia byť oveľa starší ako naznačuje ich chronologický vek?,“ pýta sa Elif Shafak pod konármi starého stromu. „Niekedy rodinná trauma preskočí celú generáciu a prejaví sa dvojnásobne v tej nasledujúcej. Môžete stretnúť vnúčatá, ktoré v tichosti nesú krivdy a utrpenie svojich starých rodičov.“ A tak aj tínedžerka Ada až vďaka prekvapujúcej návšteve svojej cyperskej tety rozmotáva klbko rodinnej histórie, pred ktorou ju rodičia chránili.
Keď opustíte svoj domov a zamierite k neznámym brehom, nemôžete jednoducho pokračovať ako predtým
Figovník, ktorý dnes rastie v rodinnej záhrade v Londýne, je potomkom stromu, ktorý bol svedkom ich prvých zaľúbených stretnutí aj smutných spomienok. Jednoducho odrezali zdravý konár z chorého stromu, aby ho zasadili v novej zemi. Pretože „keď opustíte svoj domov a zamierite k neznámym brehom, nemôžete jednoducho pokračovať ako predtým – časť z vás vnútri odumrie, aby tá druhá mohla začať odznova.“
