Foto: Absynt
Zbabelý učiteľ
Písať o vojne nie je ľahké, vždy je to smutné. Serhij Žadan nám však za sprievodcu vybral antihrdinu, zbabelého učiteľa Pašu, smutno-smiešnu postavu bez štipky odvahy a presvedčenia. Ako karikatúra našej vlastnej neschopnosti takmer nevytiahne päty z domu, najradšej by sa tam pred svetom zakuklil. Nečíta noviny, nepozerá televízne správy, nevie nič. Ale zrazu treba ísť po malého Sašu do internátu. Lenže Paša zaspal správny čas a internát aj so synovcom sa už ocitol na frontovou líniou, kde už vejú iné vlajky.
Doteraz hádam nikdy nespravil to, čo by mal, za nič nevzal zodpovednosť, ani jeho žiaci si z neho nič nerobia. Ešte aj žena od neho odišla. Keď ju požiadal o ruku, urazila sa, nevedno prečo. Ale sa neodsťahovala, zostala. A on nemal odvahu vyhnať ju, keď ju už raz požiadal o ruku. Nakoniec odišla sama. Veď odtiaľ, kam prídu vojaci, skoro všetci odchádzajú. Ide aj Paša, ale nie preto, aby sa zachránil. Musí chlapca priviesť domov. Či aj do bezpečia, to sa ešte uvidí.
Čítajte viac Kniha týždňa: Očarujúca Hymna demokratickej mládeže
Vaši – naši
Tridsiatnik Paša sa teda chtiac-nechtiac vyberie na cestu a na svojej púti stretáva rôznych ľudí. Tlačí sa s nimi na stanici, kadiaľ už nič nejde, ale aj tam sa nájdu prevádzači, čo za peniaze sľúbia dostať ľudí ďalej. Niektorí si vzali len to najnutnejšie, iní zbalili aj periny či televízor. A ten, kto má v tme na sebe všetko rodinné zlato, radšej ani oka nezažmúri. Veria, že zámka na ich dome zostane neporušená, keď sa raz vrátia. Zámka zostane, len steny možno zmiznú, po priamom zásahu. Teraz sú ulice tiché a prázdne, len z mesta počuť vzdialenú streľbu. A tak sa Paša spolu s neznámymi cudzími ľuďmi zakráda nocou vojakom za chrbtom. Veď tí si stále nezvykli, že miestni majú v pase farby nepriateľa. Vaši? Naši? Paša nie je na žiadnej strane, veď je učiteľ. A duchovných aj s učiteľmi otravujú ako posledných. Lenže nepomôž starcovi, ktorý za skupinou nevládze. Ani ženu s nákladom by si nenechal len tak. A tak nám na tejto ceste za synovcom Paša odhaľuje svoju skrytú tvár. A čím je vonku temnejšie, tým viac sa mu rozjasňuje.
Čítajte viac Ako opísať vojnu? Ukrajinci hľadajú na to nový jazyk. Exkluzívny rozhovor s ukrajinským spisovateľom Serhijom Žadanom
Tri dni v pekle
Tak je náš Paša chtiac-nechtiac v konfrontácii s ľudským zúfalstvom prinútený konať. „Musíme sa odtiaľto pohnúť. Ste tu jediný chlap, vysvetľuje Annuška. Jej mama nenamieta. Zato namieta sám Paša a kývne hlavou k starcovi. Ale starec len zúfalo kašle a máva rukou: vy, vy ste tu jediný, ja som pasé.“ Pašov vnútorný boj a často aj situácie, v ktorých sa ocitá, sú zábavné. Okolnosti už nie. Učiteľovými očami vidíme všetko zúfalstvo obyčajných ľudí, ktorým do života vtrhla vojna a vyvrátila ich z koreňov. Vytiahli ho z ulity, rozmotali mu kuklu a teraz stojí uprostred prázdnej krajiny a nevie si predstaviť, čo ďalej, ako vydrží ten neuveriteľný tlak, ktorý ho vtíska do reality. „Ako sa to mohlo stať? Ako som si mohol nevšimnúť, že moji žiaci teraz bojujú proti mne? Hoci, snaží sa upokojiť sám seba, kto tvrdí, že proti mne? Nie proti mne. Čo do toho ťahám seba? Ale akože nie proti tebe? nesúhlasí sám so sebou, jasné, že proti tebe, konkrétne práve proti tebe. Proti všetkému, čo sa s tebou spája. Ale čo sa so mnou spája? Paša sám sebe nerozumie. Všetko, odpovie si, aj tvoj predmet, aj tvoja škola, aj zástava, čo nad ňou visí. Pre to bojujú. Presnejšie – proti tomu.“
Čítajte viac Ukrajinec Serhij Žadan sa uchádza o nomináciu na Nobelovu cenu za literatúru. Do Bratislavy príde ako hudobník
Paša žije tri dni v pekle frontovej línie. Je unavený a premrznutý, ako všetci. Má strach a za chrbtom cíti vlastnú smrť. Ako všetci. „Človek by nemal držať v spomienkach toľko strachu a hnevu. Ako sa s tým potom dá žiť?“ Paša presviedča sám seba, že chlapec na všetko zabudne. No pritom vie, že nikto niečo také nehodí za hlavu a chlapec, nech už sa bude diať čokoľvek, si bude tieto spomienky ťahať so sebou ako vrece kamenia. Len nie dnes, povie si ako za mlada. „Dnes ma nikto a nič nezastaví. Dnes sa naučím milovať a prijímať tento svet taký, aký je. A svet nech sa tiež naučí milovať mňa.“
