Foto: Tatran
Škatuľa radosti
Na Riových útlych pleciach leží veľká ťarcha zodpovednosti, akú by deti v jeho veku nosiť nemali. Mama je chorá a chlapec pomáha, ako vie, ale to nestačí. Keď musí ísť na dlhší čas do nemocnice, Rio musí cestovať z Londýna do Kalifornie ku svojej starej mame, ktorú si poriadne ani nepamätá. Preto jej nehovorí starká, ale menom, Fran. Chlapcovi nie je pobyt na cudzom mieste po chuti, len ho vzďaľuje od mamy, ktorej chce byť nablízku. A navyše medzi ním a Fran leží múr nevypovedaných výčitiek, prečo celé roky nebola pri nich, tam, kde ju potrebovali.
Fran však býva na čarovnom mieste na brehu Tichého oceánu, kde sa pred chlapcom otvára celý svet. Mama tu prežila detstvo a mladosť. Keď starká Fran pred Ria položí Škatuľu radosti, v ktorej si mama schovávala svoje poklady, Rio medzi nimi objaví obrázky veľryby, ktoré nakreslila pred mnohými rokmi. Príde na spásonosný nápad, ako mamu zachrániť pred jej nekonečným smútkom. Keď ju vtedy vedeli tak potešiť veľrybovce sivé, istotne ju rozveselia aj dnes. A špeciálne tá jedna, Biela škvrna.
Čítajte viac Kniha týždňa: Storočie. Sto rokov v jednom dome, sto rokov túžby po lepšom živote
Biela škvrna
Na brehu oceánu Rio spozná miestne dievča Marinu, ktoré býva s otcom na člne. O veľrybách vie veľa, pozorujú ich a rátajú ich počty, aby oceánológom pomohli v záchrane týchto najväčších vodných zvierat. Zvyšujú tak povedomie o podmorskom živote, kde ľudia majú čo naprávať. A povedomie je základ zmeny. Veľrybovcovi sivému (po starom vráskavec sivý) sa hovorí aj priateľská veľryba. Rio má šťastie, prišiel práve v období, keď tadiaľ zvieratá plávajú do mexických lagún, aby si v teplých vodách oddýchli a priviedli na svet mláďatá. Potom sa zasa vracajú na sever, ich migračná trasa je dlhá tisíce kilometrov. Marina s otcom pozvú Ria na čln a tá plavba mu zmení život, vytiahne ho z ulity.
Čarovný príbeh o výnimočnom pute medzi človekom a prírodou a ľuďmi navzájom prináša nielen ekologické posolstvo, ale aj posolstvo blízkosti a láskavosti
Rio nelenže zistí, že mamina veľryba stále žije, keď ju vidí na vlastné oči, je uchvátený. Je sivá a vráskavá, no k ľuďom je láskavá a to napriek všetkému, čo mu ľudia svojou bezohľadnosťou, ľahostajnosťou a neúctou k životu v oceáne pripravili. Biela škvrna vydýchla gejzír v tvare srdca a v tom srdci sa objavila dúha! "Presne v tej chvíli Rio pochopil, prečo mama tak milovala veľryby. Veď kto by nemiloval tvora, ktorý vytvára dúhu?“
Medzi chlapcom a zvieraťom sa okamžite vytvorí silné puto, ktorá napokon oboch zachráni. Chlapec v tom obrovskom priateľskom zvierati vidí šancu, ako zachrániť svoju mamu. Keď jej všetko rozpovie, znova bude v telefóne počuť jej úsmev. Pretože Rio má nezvyčajne vycibrený sluch. A vďaka láskavej veľrybe a láskavým ľuďom objaví v sebe netušené schopnosti, istotu aj odvahu.
Čítajte viac Kniha Ukrajinca nominovaného na Nobelovu cenu za literatúru už vyšla po slovensky. Aký je Žadanov Internát?
Lenže tak ako sa už dávno stratila Riova mama vo vlastnom smútku, teraz kamsi zmizla Biela škvrna. Pre ňu je domovom celý šíry oceán, čo ak uviazla v zatúlanej rybárskej sieti, najedla sa plastov alebo niečo podobné? Pozorovatelia ju naposledy videli pred niekoľkými dňami a chlapec má zlé tušenie, že sa jej cestou do lagún niečo prihodilo. Hoci už začína chápať, že zdravie jeho mamy nazávisí od neho ani od veľryby, ako vždy urobí, čo môže. Jedenásťročný chlapec, ktorý sa staral o svoju mamu, teraz zorganizuje záchrannú akciu pre veľrybu. Vie, že nemôže urobiť všetko, ale urobí všetko, čo môže.
Hannah Goldová v čarovnom príbehu o výnimočnom pute medzi človekom a prírodou a ľuďmi navzájom prináša nielen ekologické posolstvo, ale aj posolstvo blízkosti a láskavosti, ktorú všetci tak veľmi potrebujeme. Aby sme sa v hbokom oceáne našich dní nestratili.
