Dá sa spresniť, kde sa odohráva dej vašej knihy? Ktoré lesy poznáte najlepšie?
Či chcem, alebo nechcem, keď píšem o lese a zvieratách v horskom prostredí, mysľou som na Orave. Niežeby som bol Oravec, ale tam som od detstva trávil s rodičmi letné dovolenky. A vracal som sa na Oravu aj so svojimi deťmi. Najskôr do Zázrivej, potom do Zuberca. V istej etape svojho života som bol uchvátený morom a všetko, čo sa týkalo tohto živlu, som priam zbožňoval, no na naše hory a lesy som nikdy nezanevrel. A v zrelom veku muža som pochopil, že najlepšia dovolenka je práve v tomto prostredí.
Zabúdate tam na všetko či ste v strehu?
Založením som lovec a zberač. Chodenie po lesoch spájam najmä so zberom húb. No a lovcom som len teoreticky. Hoci som nikdy nepoľoval, na staré kolená sa bavím streľbou z luku a praku. Vraciam sa do detských čias. Robil som to so svojimi deťmi a zabávam sa tak aj so svojimi vnukmi. Lesy a hory mám rád nielen preto, že v nich rastú kadejaké plody, ale nachádzam v nich pokoj. A more zelene, ktorá ma prestupuje a oblažuje moju dušu. A čo vidím? Zvieratá veľmi nie, lebo v lese si trochu pomáham rapkáčom, aby som nenatrafil na medveďa. A ešte vidím, ako mi z roka na rok miznú pred očami celé pásy lesa. Rúbeme ich a predávame do zahraničia. Mnohé krajiny si lesy šetria, radšej nakupujú drevnú hmotu od bláznov, ktorým ide o chvíľkové finančné potešenie.
Foto: Robert Hüttner, Stonožka
Čím sa vyznačujú pajkovia, ktorí robia problémy stromkáčom?
Moji hrdinovia stromkáči nazývajú ľudí pajkovia. Pajkovia, panáci, pandrláci, slovom chlapíci s pílami, ktorí ničia les. V očiach zvierat sú votrelci a darebáci, voči ktorým nenachádzajú primeranú obranu. Sú zúfalé, pretože im hrozí vysťahovanie do nového lesa, do končín, kde nie sú doma a budú cudzinci. Rozhodnú sa preto proti pajkom bojovať. Svojimi prostriedkami, svojimi zbraňami. Ibaže pajkovia sú tvrdohlaví. Len tak ľahko sa nevzdávajú a nepodliehajú panike. V ich úsilí im pomáha vidina rýchlo zarobených peňazí. Pre peniaze by urobili všetko, možno by spílili aj strom vo vlastnej záhrade.
Zvieratká si strážia svoje teritórium – aké na to nájdu prostriedky? Dá sa niečo z rozprávkového sveta použiť aj v skutočnosti?
Malí čitatelia, ale aj ich rodičia určite pochopia, že zvieratká majú obmedzené možnosti. Majú však veľké odhodlanie a silnú motiváciu problém vyriešiť a čo nevedia a nemôžu urobiť silou, vykonajú rozumom. Každý večer sa stretávajú pod svojím stromom pred brlohom starého jazveca a hútajú, ako vyženú pajkov z lesa. Rozprávajú si pritom príbehy. Rovnako ako ľudia, ktorí v Boccacciovom Dekamerone utekali pred morovou nákazou. Nielenže sa lepšie spoznávajú, nielenže uvažujú o svojej záchrane, ale sa aj zabávajú. Ohrozenie je veľké, pajkovia sa čoraz väčšmi blížia k ich obydliu, no stromkáči vo svojom úsilí nepoľavujú. Už nefungujú ako jednotlivci, ale ako tím.
Čítajte viac Kniha týždňa: Stratená veľryba je príbeh hlboký ako oceán
V Dekamerone si ľudia hovorili erotické príbehy, o čom sa bavia zvieratká?
Bavia sa na príhodách iných zvieratiek, lebo rozprávač nikdy nezabudne dodať, že toto a toto sa stalo nejakému známemu alebo kamošovi, no v skutočnosti ide o jeho vlastnú skúsenosť. Hrdina príbehu nie je vždy kladný, ale rozmanité príhody zo života v lese všetkých obveseľujú.
Dnes je aj problematika záchrany prírody spolitizovaná. Čo prírode pomáha naozaj?
Spolitizovať sa dá úplne všetko. Od staroby až po odpad. A že sa prominenti zaujímajú o prírodu? Neprekvapuje ma to. Aj príroda je dobrý biznis. Naša spoločnosť dokáže účinne chrániť prírodu až vtedy, keď dozrejeme ako ľudia. Sme mladý štát a trpíme detskými chorobami. Nielen fyzickými, ale aj mentálnymi. Potrvá celé desaťročia, kým sa to zmení. Musia nastúpiť nové generácie jedincov, ktorých skúsenosti, vlastné i prevzaté, zmenia zaužívané stereotypy v myslení.
Čítajte viac Knižné tipy Pravdy: Príbehy o krehkosti vzťahov, fantasy aj Jemie Oliver pre deti
Ako sa z pozície autora pre deti pozeráte na problém s medveďmi, nechystáte knihu na túto tému?
Zatiaľ nič špeciálne o tom nechystám. Úprimne sa priznávam, že problematike premnoženia zveri nerozumiem a nevedel by som ju riešiť. Pred medveďom hnedým mám veľký rešpekt. V lese rapkám rapkáčom ako najatý, aby som ho nestretol. Ale ani to nemusí pomôcť. Odborníci tvrdia, že príroda si svoje veci reguluje sama, no na druhej strane mať večer čo večer medveďa v dedine nie je nijaká slasť. To chápem.
Ako je to s čítaním? Čítajú deti dosť? Pociťujete zmenu v záujme o knihy u malých čitateľov?
Detskou literatúrou sa zaoberám zhruba dvadsaťpäť rokov. Za ten čas som nezaznamenal nijaký ústup v čítaní. Deti vo všeobecnosti čítajú od útleho veku a vydrží im to zhruba do dvanástich-trinástich rokov života. Potom mnohé z nich knihu odložia a začínajú sa zaujímať o iné veci. Najmä o opačné pohlavie, sociálne siete, počítačové hry atď. Je to prirodzené a netreba z toho robiť vedu. Jedinci s pevným čitateľským návykom z detstva sa však ku knihám časom vrátia a vedia skĺbiť svoje záujmy tak, aby ich čítanie sprevádzalo celým životom.
