Slovensko by sa o situáciu v Rusku malo zaujímať o to viac, že na rozdiel od Talianov alebo Američanov máte skúsenosti s ruskými tankami, mali ste ich pod oknom
V Československu boli ruské tanky dvadsať rokov, a keď odišli, Rusko akoby nás prestalo trápiť. Prečo by sa malo Slovensko zaujímať o to, čo sa deje v Rusku?
Pretože žijeme v 21. storočí a svet sa stal veľmi malý. Ľuďom sa zdá, že vojna je len v televízii, v skutočnosti je všade. Jedna na Ukrajine, druhá na Blízkom východe a stoja za ňou tí istí aktéri. Komu na Západe sa zdá, že vojna je veľmi ďaleko, je veľmi naivný. Aj na ulici v Paríži alebo v Berlíne vás nejaký islamský terorista môže pichnúť nožom do brucha. Ja žijem vo Švajčiarsku a v mailoch celý čas dostávam vyhrážky. Naposledy prišiel z Nemecka, v azbuke a bolo v ňom Šiškin je zradca – smrť zradcom! Vojna je všade a Slovensko nie je ostrov, ktorý obíde. Slovensko by sa o situáciu v Rusku malo zaujímať o to viac, že na rozdiel od Talianov alebo Američanov máte skúsenosti s ruskými tankami, mali ste ich pod oknom. Ruské tanky sa stali symbolom, budúca vojna bude vojna robotov, bezpilotných zbraní a Slovensko už je do tejto vojny zapojené: ak nepodporí Ukrajinu, podporuje Putinovu agresiu. Teraz sa nedá byť neutrálny.
Ako vnímate vyjadrenie našich staronových politikov vo vláde, že budeme podporovať Ukrajinu humanitárne, ale nie vojensky?
Sme vo vojne. Ak nepodporíte Ukrajinu vojensky, ruské rakety zabijú viac detí.
Vo svojej knihe píšete, že každý diktátor potrebuje vojnu na to, aby ukázal svoju silu. A že Rusko chce mať svojho cára. Je vojna na Ukrajine iba prostriedkom na udržanie moci?
V očiach ruského národa je skutočným cárom iba víťaz. Už Stalin ničil vlastný národ, ale tým, že viedol víťaznú vojnu, v očiach ľudu je dodnes legitímnym cárom. Nikolaj II. (Mikuláš) prehral vojnu s Japonskom aj prvú svetovú vojnu, v očiach národa sa stal nelegitímnym cárom a vo februári 1917 nikto za ním nešiel. To isté sa stalo Gorbačovovi, ktorého na Západe majú tak radi, no v očiach obyvateľov Ruska je lúzer, prehral studenú vojnu so Západom, prenechal Západu východné Nemecko, prehral vojnu v Afganistane, nie je legitímny prezident. Chápal to aj Jeľcin, keď hrozilo, že prehrá prezidentské voľby v roku 1995 s komunistickým kandidátom Zjuganovom, zmanipulovali voľby a vedel, že jeho pozícia nie je legitímna, že na to potrebuje „malú víťaznú vojnu“. Jeho generáli ho presvedčili, že obsadia Groznyj za tri hodiny. Vojna v Čečensku trvala tri roky, vyžiadala si státisíce obetí, väčšinou civilistov, a skončila sa porážkou Ruska. Nasledujúci cár Putin stavil na genocídu Čečencov a vojnu vyhral. Ruský cár vždy musí byť víťaz. Preto keď Putin obsadil Krym, celý národ od radosti kričal: Krym je náš! Potreboval ešte jednu krátku víťaznú vojnu a jeho generáli mu povedali, že dobyjú Kyjev za tri dni.
Ako sa mohli tak „pomýliť“?
Museli sa pomýliť, lebo akýkoľvek diktátor stráca kontakt s realitou. Dostáva len také informácie, aké chce počuť. Keby bol vedel, ako to dopadne, nikdy by túto vojnu nezačal. Všetky slová o rozširovaní NATO a o nacistoch na Ukrajine boli len zámienka.
Čítajte viac Putin: Západ potrebuje rozporcovať a vydrancovať Rusko. Vraciame sa ako svetová veľmoc
Nestačí „cárovi“ na to, aby si udržal moc, len udržiavať vojnu"?
Nie, vojna musí byť buď víťazná, alebo žiadna. Keď sa oslavoval Deň víťazstva, žiadneho víťazstva nebolo. Pre obyvateľov Ruska už nie je legitímnym cárom. Rusko čaká na nového cára. Putin stál na tribúne na Červenom námestí ako vetchý starček, zabalený v deke. Keď sa k Moskve blížil Prigožin, nikto ho nešiel chrániť. V Rostove vítali vagnerovcov kvetmi a zmrzlinou. Ak by Prigožin prišiel až do Moskvy, stal by sa novým cárom, mal všetky šance. Bol jediným ruským generálom, ktorý mal v tejto vojne na konte nejaké víťazstvo a Rusko je na nového cára pripravené.
Foto: ČTK / AP / Mikhail Klimentyev
Čítajte viac Prečo sa Rusi neusmievajú. Kniha týždňa Moje Rusko - vojna či mier?
V diktatúre je najdôležitejším tajomstvom život aj smrť diktátora
Takže Putina v dohľadnom čase vystrieda niekto iný, ale v zásade sa nič nezmení?
Už sa to stalo. Dvadsiateho šiesteho októbra niekoľko kanálov na Telegrame zverejnilo informáciu, že Putin po dlhej chorobe zomrel a ten, ktorého ukazujú v televízii, je jeho dvojník. Skutočný Putin sedel za dlhým stolom, držal si od ostatných odstup, tento sa môže prechádzať po nociach ulicami Mariupoľa a objímať sa s ľuďmi. Teraz máme v Rusku veľmi zvláštnu situáciu. Keďže v diktatúre je najdôležitejším tajomstvom život aj smrť diktátora, nemáme žiadne dôkazy o tom, že Putin zomrel. Ale nemáme ani žiadne dôkazy o tom, že žije. No podľa sprievodných znakov už skutočnú moc prevzal Patrušev. A ten je ešte horší ako Putin.
Podľa zákona moci moc prejde do rúk toho, kto je ešte krutejší a pripravený ísť cez mŕtvoly
Kto je Patrušev a prečo je ešte horší?
Je to ten istý človek, ktorý v roku 1999 organizoval výbuchy domov v Moskve, ktoré pripísali údajným teroristom z Čečenska. Bola to provokácia, aby Putin mohol viesť vojnu proti Čečensku. Patrušev bol riaditeľom ruskej tajnej služby FSB a je šéfom ruskej bezpečnostnej rady, riadi všetky „špeciálne operácie“. Zorganizoval aj masaker v škole v Beslane v roku 2004 (ktorého výsledkom bolo takmer 200 zabitých detí, pozn. red.), predtým v roku 2002 rukojemnícku drámu v moskovskom divadle a mnoho ďalších tragédií. Patrušev teraz úprimne verí, že na Ukrajine sú nacisti a treba voči nim bojovať. Je naivné myslieť si, že po Putinovi bude dobre, bude ešte horšie. Pretože podľa zákona moci moc prejde do rúk toho, kto je ešte krutejší a pripravený ísť cez mŕtvoly.
Čítajte viac Patrušev: Rusko má zbrane schopné v krajnom prípade zničiť Spojené štáty
Ak Girkin vyjde z väzenia, môže sa stať ruským prezidentom. Už z väzenia oznámil, že bude kandidovať. Ak prepustia aj Navaľného, v porovnaní s Girkinom bude mať menšiu šancu uspieť. Ak budú v Rusku slobodné voľby
Putin posadil do väzenia nacionalistu Girkina (bývalý veliteľ ruských separatistických síl v Donbase, v Holandsku odsúdený v neprítomnosti na doživotie za vraždu takmer 300 cestujúcich a posádky civilného lietadla nad Ukrajinou v roku 2014, v Rusku uväznený oficiálne za extrémizmus, de facto za kritiku Putina, pozn. red.). Ak Girkin vyjde z väzenia, môže sa stať ruským prezidentom. Už z väzenia oznámil, že bude kandidovať. Ak prepustia aj Navaľného, v porovnaní s Girkinom bude mať menšiu šancu uspieť. Ak budú v Rusku slobodné voľby.
To znie strašidelne.
Vojnu začínajú politici, ale potom je veľmi ťažké ju zastaviť, lebo ľudia sa chcú pomstiť za svojich mŕtvych príbuzných. Príkladom je dlhý konflikt medzi Izraelom a Palestínou. Každá nová generácia verí, že bude mier, ale vždy zažije ešte horšiu vojnu ako tí pred nimi, a tá terajšia vojna je naozaj strašidelná. Niečo podobné sa môže stať aj na Ukrajine, ak bude vojna ešte dlhšie pokračovať, vtiahne do seba ďalšie generácie.
Ako možno ukončiť vojnu na Ukrajine?
Iba porážkou ruskej armády. Ale kto dnes porazí Rusko? Ani Západ nechce totálnu vojenskú porážku Ruska, lebo by mohla viesť k chaosu, anarchii, k rozpadu Ruskej federácie, ktorá už je teraz „tehotná“ novými štátmi ako kedysi Sovietsky zväz. Boja sa, že sa v Rusku stratí kontrola nad jadrovými zbraňami. Aj preto bude Západ skôr za mierové rokovania, aj za Patruševa, len aby sa zachoval status quo.
Lenže vy sám v knihe píšete, že každý diktátor sa chce zapísať do dejín, a ak sa mu to nepodarí, je pripravený, aby všetci zomreli spolu s ním…
Máte pravdu, každý diktátor je pripravený strhnúť so sebou celý svet. Keby bol mal Hitler „červený gombík“ od jadrovej zbrane, bol by ho stlačil alebo nie? Určite áno. Aj Putin by to spravil, ale nie je v tom sám. Potrebuje na to niekoľko ďalších ľudí, ktorí by splnili jeho príkaz. A keďže Putin už nie je legitímnym cárom Ruska, jeho rozkazy sa už plniť nemusia… A možno nasledujúci cár si chce ešte požiť.
Čítajte viac Fico sa stretol s veľvyslancami USA a Ruska. Kritizoval americkú a únijnú stratégiu voči Ukrajine
Pred chvíľou ste spomenuli: „ak budú v Rusku slobodné voľby“. Môže sa niečo zmeniť, keď sám píšete, že voľby sú zmanipulované, súdnictvo nie je nezávislé, nie je žiadna úcta k právu ani k človeku, zákony sú postavené tak, že každý je prakticky „jednou nohou v base“, štát riadi mafia a režim si spravil z ľudí spoluvinníkov?
Je to výborná otázka, ktorú si ja sám celý čas kladiem. Umelci cítia budúcnosť a ja som po rokoch pochopil, čo mal na mysli Kazimír Malevič, keď nakreslil obraz Čierny štvorec. Budúcnosťou tohto maliara bola prvá svetová vojna, krvavá občianska vojna a gulag. Momentálne vidím budúcnosť Ruska ako „čierny štvorec“. Neviem, ako by sa malo Rusko zmeniť, aby bolo demokratické. Do najbližšej budúcnosti som pesimista. Som však presvedčený, že skôr či neskôr prídu generácie múdrejšie než my a tým sa to podarí.
Moja misia je teraz v tom, aby som pomohol zachovať ruskú kultúru práve pre tie ďalšie generácie. Dnes môžete v Rusku iba spievať patriotické piesne alebo mlčať, slobodná ruská kultúra je možná iba v emigrácii. Je dôležité, aby sa zachovala a odovzdala ďalej. Rusko je krajina, v ktorej je možné všetko. Takže možno sa tam napokon stane aj niečo dobré. Mnohí umelci museli Rusko opustiť ako Bunin či Rachmaninov a mysleli si, že je koniec ruskej kultúry. Nevedeli si predstaviť, že o dve generácie sa do Ruska vrátia svojou literatúrou a hudbou. Ja by som sa chcel raz vrátiť do školy, kde som sa učil. Teraz ma tam nepozvú, lebo som nepriateľ. Ale čo keď raz vystavia moje knižky a budú pyšní na to, že som tam študoval?
Takže dnes by ste sa v nijakom prípade nemohli vrátiť do Ruska?
Ako by som mohol? Mám prísť tajne, potichu sedieť na chate a čítať si zakázané knihy? Keď to človek robil za sovietskych čias, dali mu pokoj. Keby som teraz prišiel do Ruska, nemlčal by som, a ak nemlčíš, prinútia ťa mlčať.
Čítajte viac Kniha roka: Ľudia budú čítať moje knihy a na Putina zabudnú
V knihe píšete, že hlavné nedorozumenie medzi Západom a Východom je v tom, že na oboch stranách majú tie isté slová celkom iný význam. Demokracia, právo, sloboda… Prečo Putin vo vojne s Ukrajinou operuje slovom „fašisti“?
Vysvetlenie je celkom jednoduché: v ruskej skúsenosti sú fašisti tí najhorší nepriatelia, platí to od druhej svetovej vojny. Propaganda nevymyslela nič nové. Tvrdí, že fašisti sú aj Američania a využívajú ukrajinských fašistov, aby zničili ruskú kultúru, ruský jazyk, ruské deti na Ukrajine.
Ako môže fungovať v dnešnej dobe takéto vymývanie mozgov?
Na Západe si často myslia, že Rusi nemajú alternatívne zdroje informácií, okrem štátnej propagandy. Posledných dvadsať rokov Rusi v skutočnosti mali na výber aj opozičné médiá ako rádio Echo Moskvy alebo televíziu Dožď. Museli si vybrať medzi dvoma pravdami. Predstavte si, že ste matka, ktorej syn zomrel na Ukrajine. Jedna pravda je, že Ukrajinci chceli demokraciu, chceli ísť do Európy a váš syn ich za to išiel zabíjať. Váš syn je teda fašista a vy ste matka fašistu, hanbite sa! Druhá pravda je, že váš syn bol hrdina. Prišiel na Ukrajinu ako záchranca ruských detí, Puškina a ruskej kultúry pred ukrajinskými fašistami. Ste matkou hrdinu, buďte naňho hrdá! Ktorú pravdu si vyberiete? Takto funguje propaganda.
Napriek tomu, že, ako píšete, padlých ruských vojakov pochovávajú potichu, tajne, rovnako ako padlých vo vojne s Afganistanom… Píšete, že komunistický režim v Rusku ľuďom všetko bral, ale zároveň im dával pocit, že majú byť na čo hrdí, na svoju vlasť a jej úspechy. Aj keď byť hrdý na vojnu je zvrátené, funguje to? Alebo sú ľudia väčšinou apatickí?
Knihu Moje Rusko, vojna či mier? som napísal preto, aby som túto vojnu vysvetlil západnému čitateľovi. Vysvetľujem ju cez históriu mojej krajiny a mojej rodiny. Samozrejme, že väčšina ľudí nechce žiadnu vojnu, chcú mať pokoj a oddychovať vo svojej záhrade. Ľudia sa chcú schovať pred vlastným štátom. Lenže pred týmto štátom sa nedá schovať! Každá generácia bude mať svoju vojnu, „vďaka“ svojmu štátu. Každý človek chce byť hrdý na svojho otca a na svoju vlasť. Hovorili nám, že máme byť hrdí na úspechy svojej vlasti, ale žiadna firma v Rusku si dnes nedá ako svoje heslo „zaručená ruská kvalita“. Môj otec mal štyri roky, keď jeho otca zatkli a zomrel v gulagu. Do všetkých dotazníkov namiesto „môj otec bol nepriateľ štátu“ písal iba „môj otec zomrel“, ale celý život sa bál, že to odhalia. Potom bojoval v druhej svetovej vojne s pocitom, že chráni svoju vlasť, no v skutočnosti bránil režim, ktorý zavraždil jeho otca.
Víťazstvo v druhej svetovej vojne alebo vo Veľkej vlasteneckej vojne nedalo ľuďom nič, nemali sa dobre predtým ani potom. Môj otec bol celý život hrdý na víťaznú vojnu. V skutočnosti sa len identifikoval s pocitom veľkosti impéria, tak ako je otrok hrdý na bohatstvo a veľkosť svojho pána. Aj my hovoríme: sme najväčšia krajina. Až keď otec ako veterán v čase ekonomickej krízy dostával balíky pomoci práve z Nemecka, pýtal sa ma: vyhrali sme vojnu alebo prehrali? Prehrali. Nemohli sme vyhrať vojnu proti vlastnému štátu! Môj otec bojoval proti jednej diktatúre, ale sám bol súčasťou inej diktatúry. Ani Gorbačovova perestrojka ľuďom nedala nič, len chaos. Jeho cieľom bolo udržať Sovietsky zväz, no krajina sa po jeho rozpade zmenšila a prišla aj o svoje európske satelity. Gorbačov bol preto zradca. Ani privatizácia ľuďom nič nedala, nikto sa s nimi o „majetok ľudu“ nerozdelil. A potom prišiel Putin a povedal: Rusko vstane z kolien a znova naň budete hrdí, znova víťazíme a znova inštalujeme Sovietsky zväz.
Čítajte viac O koľko rokov bude Rusko schopné zaútočiť na Európu? Experti poznajú odpoveď
Vo svojej knihe siahate až do hlbokej histórie Ruska, aby ste Rusov vykreslili ako národ otrokov. A otroci necítia zodpovednosť za činy svojho pána… Môže sa Rusko niekedy vyrovnať so svojou minulosťou, keď medzi najpopulárnejšími osobnosťami histórie je v televíznej ankete stále Stalin?
Dejiny sú tým, na čom stojíme, čo je pod našimi nohami. Rusko vždy stojí na nesprávnom mieste, malo by urobiť krok iným smerom. Ale Rusko nechce. Nemecku k tomu pomohla totálna porážka a okupácia spojeneckých vojsk. Kto dnes môže vyhrať nad Ruskom? Mrzí ma, že to nie je optimistické, ale je to tak.
