Foto: Literárna bašta
Na ceste
Taliansky spisovateľ, scenárista a novinár Gianfranco Calligarich je ovenčený mnohými literárnymi cenami a jeho debut Posledné leto v meste (1973) sa v rodnej krajine vypredal za štrnásť dní. Čitatelia oceňujú najmä jeho pôsobivý jazyk, ktorým sa vie prihovoriť ako starý priateľ. Aj v útlej novele Prechádzky so psami vás pristaví ako láskavý sused a porozpráva vám o svojom živote a svojom meste. Touto knihou sa zároveň vracia do Ríma po päťdesiatich rokoch od svojho debutu, ktorý tiež venoval „mestu miest“.
Niektoré veci sa nedajú naučiť rýchlo, a ak ich chceme nadobudnúť, musíme za ne draho zaplatiť tým jediným, čo máme – časom
„Niektoré veci sa nedajú naučiť rýchlo, a ak ich chceme nadobudnúť, musíme za ne draho zaplatiť tým jediným, čo máme – časom,“ prihovára sa v úvode citátom Ernesta Hemingwaya, aby na ďalších stránkach rozvinul jeho myšlienku, že „to málo nového, čo každý človek od života získa, je veľmi drahé a je to to jediné, čo môže po sebe zanechať“.
Hlavným hrdinom a tiež rozprávačom je „značne postarší muž“, ktorý žije sám v bytovom dome v pôvabnej uličke starého mesta, čo si veľa pamätá. Aj on si pamätá veľa a vie nám o tom pôsobivo porozprávať. Pamätá si časy, keď spolu s „dievčaťom lesov a mora“, so svojou mladou manželkou, stáli sami proti všetkým, nemajetní, šťastní a plní života.
Veselo popisuje všetky svoje zamestnania, keď jazdil v starom aute a pokúšal sa ľuďom predať podpery pre topánky alebo staré single a všetko ostatné, čo nosil v kufríku, aby sa vzápätí stal redaktorom televízneho časopisu, ktorý robí rozhovory s celebritami (tu sa o nich však nedočítate) a kradne pre svojich šéfov televízny program od konkurencie.
Čítajte viac Kniha týždňa: Nie sme tu nato, aby sme sa zabávali je naozaj zábavný román
Loďka pri pobreží
Potom ako novinár zakotvil medzi „červenými bojovníkmi so slabými platmi a s politickou vášňou“ – sentimentálnymi a večne smädnými. Vyskúšal si aj „robiť černocha“ pre slávneho scenáristu, ktorý mal vďaka malej oscarovej soške toľko ponúk, že všetky ani nestačil uspokojiť. Na prácu si preto najímal iných. Až napokon hra osudu zariadila, že náš hrdina prenikol do literárnych kruhov. Ovenčený úspechom hodil za hlavu istoty zamestnania a stal sa spisovateľom. Jeho život bol „loďka, ktorá sa vždy plavila popri pobreží“ a tak zdvihol kotvy, zamával „bývalej dievčine lesov a mora“ a každé ráno sa delil o briošku so psom z miestneho trhu, ktorý mu robil spoločnosť pri písaní. Nič iné ani nemal. Lenže toto mesto mu poskytlo „druhé narodenie. A priviedlo ho k rozhodnutiu, že od neho príjme čokoľvek“.
Starnúci spisovateľ v Prechádzkach so psami rozdáva svoje spomienky, dojmy a pocity so životným nadhľadom, s otvorenou mysľou a aj s humorom
Teraz, po sedemdesiatich rokoch, čo sa tam usadil, „stačilo prechádzať sa v noci po ulici s pohasínajúcimi oknami až k rieke, ktorá osudovo pretekala nočnou temnotou, aby znovu uvidel niektorého z mŕtvych priateľov“. Blízkych priateľov, s ktorými obdivoval „vzácnu faunu tejto štvrte“, miesto „stvorené, aby tam bol človek šťastný“. Priateľov, ktorí zanechali po sebe prázdnotu, akú nebolo ľahké vyplniť.
Čítajte viac Dvadsaťštyri dobrých kníh na Vianoce
Jeho životom prešlo niekoľko zaujímavých žien a tiež niekoľko verných psov – ale iba niekto spomedzi ľudí a niekto spomedzi zvierat mal výsadné postavenie. A to až natoľko, že kus tej psej vernosti na prilepil aj na starého pána.
Starnúci spisovateľ v Prechádzkach so psami rozdáva svoje spomienky, dojmy a pocity so životným nadhľadom, s otvorenou mysľou a aj s humorom. Spolu s ním nasávame atmosféru mesta aj doby, fontány, čo nám prajú šťastie, ľahostajné sídla s nevrlými vrátnikmi, námestia pulzujúce životom, želané aj neželané zmeny, vzťahy často spletité ako rímske uličky a inokedy žiariace do tmy ako rozsvietené okná, vzácne stretnutia. Preto sú prechádzky v knihe Gianfranca Calligaricha (v preklade Stanislava Walla, vydala Literárna bašta) príjemným rozhovorom, ktorý plynie tak samozrejme ako rieka mestom.
Čítajte viac Kniha týždňa: Ríša chirurgov je napínavá história medicíny
