V knihe sa prelínajú príbehy rôznych generácií, starý svet sa prepája s dnešným, aj keď nie vždy spolu ladia
Foto: Zrejme
V Martinčokovej knihe sa v desiatich príbehoch prelínajú životy rôznych generácií, starý svet sa prepája s dnešným, aj keď nie vždy spolu ladia. Ako tá nová nadstavba na starom dome, v ktorom jeho hrdinovia žijú. A predsa pod jednou strechou hľadajú spoločnú reč, aby im bolo na svete dobre.
Decko z bytu pod nebom
Hrdinovia z jedného domu sú rôzni – starý vyslúžilý herec Samuel, ktorého si už ľudia nepamätajú, šesťdesiatnička Milota, ktorá po rozvode nevie nabrať druhý dych, policajt, ktorý hlasno chodí po byte, aby nezabudol, že existuje, aj mladá študentka Natália v podnájme o poschodie nižšie, ktorej susedský úsmev pomohol zladiť sa s vibráciami mesta aj svojej duše. V záhrade pri dome kraľuje dobroprajná Milka, ktorá vie vdýchnuť život kúsku zeme a rozdávať radosť každému, kto prejde okolo. A vysoko v nadstavbe býva so svojím otcom chlapec Oliver, také zvláštne decko, ktoré do starého domu pasuje lepšie než do ich moderného bytu pod nebom.
Oliver sa len prisťahoval, a zakrátko už pozná v dome každého a všetci poznajú jeho. A to je prvý krok, aby sa stal súčasťou domu a odkedy sa skamarátil s dôchodkyňou Milkou, záhrada pri dome sa stala jeho rajom. Chlapec akoby svojou existenciou napĺňal záhadný odkaz, ktorý pred rokmi ktosi zanechal na stene v pivnici: Pod rozkvitnutým gaštanom nemám nepriateľa. V Milkinej záhrade žiadny gaštan nerastie, ale kvitne v nej krása, radosť a pocit istoty, ktorý sa prenáša aj na chlapca. Spolu s Milkinými kvetmi a zaváraninami a knižkami od susedov dýcha atmosféru bratislavského Starého Mesta. Ľudia sa tu môžu navzájom míňať, ale aj spoznávať.
Čítajte viac Kniha týždňa: Nepoložená otázka živo, farebne a verne vykresľuje svet, v akom vyrastali mnohí, chránení pred ostňami hraničných drôtov mäkkou rodinnou perinou
Od bytu k bytu
Čitateľ spoznáva jednotlivých obyvateľov od kapitoly ku kapitole, byt po byte a ich príbehy sú niekedy smutné, trpké, inokedy plné energie a radosti. Pri každej návšteve v inom byte je Oliver o rok starší, z chlapca sa stáva tínedžer a mladý muž a dom, v ktorom prežil desať mladých rokov, je jeho domovom. Ako sa za tie roky zmenili – chlapec, jeho dom a kto sú ľudia v ňom?
Foto: Jarma Uhlíková
Za ten čas sme svedkami hádavých domových schôdzí, dobiedzavých pohľadov aj rečí, ale tiež priateľských úsmevov a návštev. Oliver a jeho dom zažívajú veselé chvíle aj chvíle napätia, keď dve rezké dôchodkyne vymyslia pascu na arogantného novousadlíka tým, že mu poskytnú nečakaný výhľad z jeho novučičkej terasy. Iné obyvateľky si vyliečia životnú traumu ako „vandalky“ vo vlastnej záhrade. Tínedžerov odhalia pri sledovaní suseda v kabínke na kúpalisku. Ani ezoterická bubnovačka nemusí byť ten najlepší spôsob, ako precítiť prítomný okamih. A ktosi sa ukrýva v pivničnom CO kryte. Príbehy košatejú, navzájom sa prepletajú, spájajú susedov a ich vzdialené rodiny, aj Prievidzu či Prešov s uličkami starej Bratislavy a Bratislavu s Londýnom a Bruselom. Vybrať si správnu cestu nie je ľahké, každé rozhodnutie môže spustiť lavínu celkom iných udalostí, ako podotýka taxikár cestou z letiska. Autor sa s tým pekne pohral v kapitole o Zoji, ktorá sa vracia domov zo zahraničia a cesta ponúka hneď tri možnosti vybrať si trasu – ale aj tri možnosti, ako sa jej príbeh vyvinie.
Čítajte viac Kniha týždňa: Storočie. Sto rokov v jednom dome, sto rokov túžby po lepšom živote
Peknou slovnou hrou je tiež samotný názov knižky v spojení s vydavateľom – a mení význam podľa jediného diakritického znamienka. Niekto sa nájde. Zrejme. Alebo Niekto sa nájde. Zrejmé. Zrejme je občianske združenie, ktoré založil autor tejto knižky a prináša aktivity, ktoré spájajú generácie. Je to tiež záver príbehu jedného domu a jeho obyvateľov, z ktorého sála ľudskosť a empatia. Nie je veľa takých, ktorí majú dar ľudí spájať. Dušo Martinčok sa v knihe dokáže vcítiť rovnako do malého chlapca ako do sklamanej šesťdesiatničky, do mladej študentky, rebelujúceho tínedžera, starého osamelého muža. Verí, že vždy sa nájde niekto, kto sa o tú našu rajskú záhradu na zemi postará. To je predsa zrejmé.
Čítajte viac Máme dôvod na radosť: najlepšiu slovenskú prózu
