Foto: Inaque
Znechutený učiteľ
Toni má po päťdesiatke, za sebou nevydarené manželstvo a syna, ktorý je preňho sklamaním (keby som mal na každej ruke niekoľko desiatok prstov, nestačili by na všetky facky, ktoré som mu kedy chcel dať). Práca učiteľa ho frustruje. Zo všetkého je už riadne znechutený a vo svojich zápiskoch je taký odzbrojujúco otvorený, že čitateľa nahlas rozosmeje alebo ho prinúti schúliť sa do vlastných spomienok a úvah.
Spomienky plné irónie a sarkazmu, ale aj nostalgie a melanchólie sa striedajú s aktuálnym dianím
Spoločnosť mu robí trinásťročná fenka Pepa, ktorú si „vysúdil“ pri rozvode, zatiaľ čo manželke zostal v starostlivosti syn (napokon, bola to jej dobrá voľba a nemenil by) a jediný kamarát s prezývkou Bocian. Spomienky plné irónie a sarkazmu, ale aj nostalgie a melanchólie sa striedajú s aktuálnym dianím, keď Toniho znepokojujú anonymné odkazy, čo sa objavujú v schránke aj rozhovory s Bocianom a niektoré viac-menej náhodné stretnutia.
V pamäti ožívajú rodičia, brat, manželka, svokrovci, staré lásky z mladosti nemilosrdne konfrontuje s ich dnešnou podobou, keď sa po rokoch náhodou stretnú. Otec komunista a svokor fašista mali napokon celkom rovnakú predstavu o postavení a fungovaní „hlavy rodiny“. Otec rodinu svojou smrťou oslobodil a matka sa ako vdova „zerotizovala“ – synovia až v dospievaní objavili, že matka je príťažlivá žena, ktorá si už nedá od nikoho rozkazovať, ani od detí, hoci mladší brat by si ju do konca života (ani nie tak matkinho, ako svojho) najradšej privlastnil. Teraz už matka vinou postupujúcej demencie stráca sama seba a synovia ju navštevujú v domove pre seniorov, každý zvlášť. S bratom ich odmala spájala hádam len žiarlivosť.
Čítajte viac Kniha týždňa: Niekto sa nájde. To je zrejmé
Kedy je čas vystúpiť z kolotoča?
Manželka ho označila za človeka, ktorý sa stiahne z reality, aby ju mohol pozorovať prostredníctvom kníh – tých sa však už zbavuje na rôznych miestach. Toni je skutočne bystrý pozorovateľ života, aj keď má o sebe dojem, že sa mu „zasa raz priamo pod nosom deje niečo, čomu nerozumie“. Vo svojich zápiskoch vytiahne na svetlo svoje najpodlejšie činy aj najkrajšie zážitky, pri ktorých sa rozbúcha srdce. Celkom odhalí všetky svoje slabiny a otvorene sa priznáva k citom a pocitom, aké prežívame aj my, no mlčíme o nich. „Kto nikdy nemal psa, nevie, čo je to milovať a byť milovaný,“ cituje Arthura Schopenhauera s vlastným dôvetkom – je to hovadina, ale milá.
Keď je čas opustiť kolotoč, vystúpiš a na uvoľnené miesto nastúpi niekto iný, neskôr narodený. Ak si sa pobavil, blahoželám, ak nie, si v riti
Toni sa cíti zo života unavený a má už všetkého plné zuby. „Keď je čas opustiť kolotoč, vystúpiš a na uvoľnené miesto nastúpi niekto iný, neskôr narodený. Ak si sa pobavil, blahoželám, ak nie, si v riti.“ Zdalo by sa, že s touto filozofiou nás Toni už nemá čím prekvapiť a ani nemá čo prekvapiť jeho. Toni však nie je žiadny otravný starý frfloš, vie sa pobavene vysmiať rovnako sebe aj iným, nekompromisne priznáva svoje viny a prešľapy a kapitolu za kapitolou vo svojom denníku odkrýva hĺbku vzťahov, nech boli alebo sú akokoľvek komplikované. Ako ten s kamarátom Bocianom, s ktorým preberajú všetko od politiky až po tie najintímnejšie obavy, ako „neúplný človek v bezohľadnej spoločnosti“. A predsa sa niekedy veci zvrtnú inak a starnúci frustrovaný učiteľ môže dostať lekciu ľudskosti a vyhriať sa na slnku, kým príde zima.
Čítajte viac Kniha týždňa: Nie sme tu nato, aby sme sa zabávali je naozaj zábavný román
