Totožnosť patrí medzi kratšie Kunderove prózy, ktoré začal písať po veľkých románoch, a to už v cudzom jazyku. Mal teda čo robiť, lebo príbeh je spletitý, meandrovitý, miestami pôsobí ako esej, čo muselo byť náročné pre autora aj pre prekladateľku. Realita sa rafinovane prelína s predstavami, so snami, charakter (totožnosť) postáv sa mení.
A Kundera ešte chcel, aby čitateľ nepostrehol, kedy sa to mení, kedy prechádza z jedného sveta do druhého, čo je skutočnosť a čo fantázia. Autor s čitateľom aj priamo komunikuje a priznáva, aký je rád, že tieto švy či strihy – medzi racionálnym svetom a svetom iba možným – v texte ani nezbadá. Druhá vec je, že z toho môže mať čitateľ v hlave chaos.
Postavy votrelcov
Príbeh sa začína klasicky – spoznávame šťastne zaľúbenú dvojicu stredného veku, ktorá žije v pohode. Chantal je staršia, má za sebou manželstvo a drámu (zomrel jej päťročný syn), on chcel študovať medicínu, ale skončil ako lyžiarsky tréner. Ona je bohatšia, úspešnejšia, má byt, on je však zasa mladší. Možno preto je Chantal citlivá na to, ako okolie vníma jej zjav a bojí sa starnutia.
Čítajte viac Režisér Miloslav Šmídmajer: Kvôli môjmu dokumentu Kundera pripálil omáčku
Sama raz vyriekne vetu, že muži sa už za ňou neotáčajú a tento hlúpy výrok zapôsobí ako nejaké rozprávkové zaklínadlo – zmení ich život. Tu niekde sa začína do deja vkrádať zákerná iracionalita (aký výrok, také následky). Objavujú sa rôzni ľudia z minulosti, zo snov, z náhodných stretnutí, podnecujú konanie a pocity hlavných postáv. Sú to ako keby votrelci v ich pokojnom vzťahu, ktorí ho narúšajú.
Tieto postavy ožili vďaka tomu, že Chantal a Jean-Marc stratili vnútornú silu (možno aj silu jasnej totožnosti), ovládla ich neistota, roztrpčenosť, oslabila žiarlivosť, začali sa správať pudovo, vzdorovito, panikáriť. A čo ich k tomu doviedlo? Dobrý úmysel Jeana-Marca potešiť Chantal a dodať jej sebavedomie, aby sa nebála veku. Urobil to ako v nejakej rozprávke, za cenu straty vlastnej identity (Kundera tu rozvíja motív Cyrana z Bergeracu, príde aj na výrok, že každý Cyrano žiarli sám na seba), čím vniesol do vzťahu rozbušku nedôvery.
Zo zaľúbeného páru sa stal vynervovaný ľúbostný trojuholník. Takto si majster Kundera pripravil pôdu, aby mohol rozbehnúť svoje úvahy o tom, ako sa človek mení pod vplyvom okolností. Servíruje rôzne vyhrotené scény, do ktorých sa zrazu protagonisti dostávajú. Sú to aj doslova nahé scény, večierky zhýralcov, vlaky výletníkov, tajomné brlohy, ale aj tichý svet žobráka pod stromom, drzý vpád príbuzných a jatrivé debaty o minulosti. To všetko dostáva Kundera do textu, ktorý sa postupne – tak ako účinkujúci – stáva hektickým.
Ide o fantázie, ale uvažuje sa reálne. Celé to pripomína maškarný ples, na ktorom si ľudia nasadzujú masky, zbavujú sa totožnosti, môžu si dovoľovať, ale keď si škrabošky snímu, všetko je zasa v norme. Aj naša dvojica prežije takéto extempore, kde sa stane všeličo, no z emotívnej smršti vyjdú s úľavou, že už je po všetkom. Skratové správanie a nezvyčajné situácie im umožnili spoznať (vytušiť) aj iné svoje tváre (možné totožnosti), ale – vrátili sa k sebe.
Skrytý život
Kunderovo rozprávanie je veľmi kuriózne, hravé. Spisovateľ si kladie otázku, nakoľko poznáme sami seba a ako vidíme ľudí okolo seba. Však z každého poznáme iba zlomok, každý má svoj skrytý život a ak doň hlbšie nakukneme, môže sa nám ten človek aj vzdialiť. Tak sa to deje v citovom živote milencov z Totožnosti. Čím viac sa (vo vyhrotených situáciách) spoznávajú, tým sú si vzdialenejší. A tieto, až filozofické, problémy vie autor – a v tom je práve majster – rozvinúť nielen esejisticky, ale cez banálne až vulgárne situácie.
Čítajte viac Moja spomienka na skvelého spisovateľa: Pozdrav Milanovi Kunderovi na Olymp
V tomto prípade je to napríklad šťavnato vykreslené stretnutie Chantal s bývalou švagrinou za prítomnosti Jeana-Marca. Švagriná k nim vtrhne aj s troma deťmi, ktoré narobia na návšteve „binec“, ale narobí ho aj sama švagriná. Spomína v reči na bývalého manžela Chantal, ako aj rôzne trápnosti zo života ich vtedajšej spoločnej rodiny. Švagriná Chantal zhadzuje a milencovi Jeanovi-Marcovi ju tak vzďaľuje, až sprotivuje. Ten vidí zrazu jej inú totožnosť, namiesto vznešenej, sebavedomej ženy prispôsobivú meštiačku. Ukazuje sa, že bola pred smrťou syna v záujme zachovania pokoja v rodine pokrytecká a prispôsobivá. Konformná.
Kundera pri podobných úvahách prechádza aj na politickú terminológiu (kolaborovala v rodine, pracovala pre nepriateľa, priznala, že mala dve tváre.) Toto prechádzanie Kunderu z privátneho sveta do verejného je vždy zaujímavé, je to jeho špecialitka. Ako aj intímne, posteľové scény, v Totožnosti napríklad takáto: Jeana-Marca ide poraziť, keď Chantal po hádke pokojne zaspí, kým on sa prevracia v posteli do rána. Totálne rozčúlený sa nemôže svojej totožnosti zbaviť ani na chvíľu, kým tvrdšia Chantal mu cynicky unikla do sveta snov a je jej jedno, kým je.
