Niekedy rozchod nestačí. Kde nájsť zadosťučinenie?

Po debutovej zbierke poviedok s názvom Šura vyšiel autorke Kataríne Vargovej román Severné more (vydalo Lindeni). Ide o pútavú osobnú výpoveď ženy, ktorá sa pokúša vymaniť z osídiel toxického vzťahu. Hoci ho už dávno skončila, spomienka naň sa jej stále pevne drží. Protagonistka pred ňou stále uteká - najskôr do Veľkej Británie, potom do malej školy na Záhorí.

07.03.2024 08:00
Severné more Foto:
Katarína Vargová: Severné more
debata

Záhorácka škola

Annin príbeh sa začína príchodom do anglického mestečka, kde sa zamestná ako čašníčka, hoci má vysokú školu a pochádza z dobre zabezpečenej rodiny. Z jej úvah začne byť čitateľovi jasné, že nemá žiadny konkrétny cieľ, je neistá a pred čímsi uniká.

V byte s ňou žije Sketch, podivný chlapík, s ktorým si spočiatku nerozumie, no neskôr sa zblížia. Ich dvojicu dopĺňa Sabrina, žena plná života, ktorú nič netrápi. Občas sa objaví, strávi s nimi pár týždňov, a potom sa zase na čas vytratí.

Anna vie, že zahraničie nie je odpoveďou na otázky, ktoré si momentálne kladie. Keď ju brat pozve na svadbu, odchádza z Británie s vedomím, že sa už nevráti. Doma však dlho nevydrží, opäť potrebuje niekam uniknúť – okrem vlastných myšlienok ju totiž prenasledujú aj výčitky zo strany rodiny.

mnacko01 Čítajte viac Mňačko bol dobrák aj búrlivák. Obávaného komunistu vyfackal pred očami papalášov

Kým brat si nedáva servítky pred ústa, matka sa vyžíva v pasívnej agresivite. Čitateľ má pocit, že niekoho takého sám pozná, azda najlepšie ju vystihuje Annino konštatovanie: „Moja mama dokáže uraziť aj lichôtkou, je to neuveriteľné.“

Severné more sa vyznačuje vysokou mierou autentickosti, vyhýba sa akémukoľvek pátosu. Najviac je to vidieť na vykreslení základnej školy na Záhorí, kde sa Anna neskôr zamestná. Autorka vynikajúco zachytila prostredie typickej dedinskej školy bez toho, aby sa nechala ovplyvniť stereotypmi alebo predstavami, ktoré by boli vzdialené realite. Pri jej postavách žiakov, učiteľského zboru, školníka a riaditeľa má čitateľ pocit, že sú skutoční, že sa s nimi sám stretol.

Významnou mierou sa na tom podpísalo bravúrne využité záhorácke nárečie. Keď jej kolegyňa Kristína príde na kontrolu, dáva jej cenné rady: „…ale oňi sú pátáci, moja zlatá, toto neňí Academia Istropolitana, kukňi sa sem, Jakub si od začátku roka nenapísal aňi slovo, enem si cosi kreslí, Karolína píše tlačením písmem, drahí Filípek má na šecki predmjeti jeden zošit, tu musá bít pravidla, šak ťa zežerú, nič sa ňenaučá, tu ňemožeš bit liberálka, toto je diktatúra!“

Socialite Paris Hilton v šatách Reem Acra. Čítajte viac Ako tínedžerku ju odvliekli priamo z postele do školy pre problémové deti, kde ju týrali. Život Paris Hiltonovej nie je iba o trblietkach a ružovej farbe

Opovrhnutie zo strany rodiny

Dej knihy, ktorý sa sústredí na Anninu snahu viesť normálny život a nájsť v ňom nejaký zmysel, je popretkávaný spomienkami na jej bývalého snúbenca Andreja. Postupne nám odhaľuje jemné odtienky ich vzťahu, ktorý sa skončil Anniným rozhodnutím. Andrej je typickým príkladom narcistického muža, ktorý nerešpektuje hranice a potreby svojej partnerky.

Fascinujúce na Anniných úvahách o bývalom vzťahu je najmä fakt, že ho s odstupom vníma v jeho skutočných farbách. Neromantizuje a dokonca ani neľutuje, že sa s Andrejom rozišla – napriek tomu jej to však nedá spávať. Zdá sa, že situáciu potrebuje skončiť aj sama v sebe, hľadá nejaké zadosťučinenie, no nevie, kde ho nájsť.

Miska Hauser, kniha Čítajte viac Recenzia: Zlatá horúčka priniesla pokrok aj morálny úpadok. Nový svet očami prešporského virtuóza

Román Severné more je veľmi aktuálnou výpoveďou o tom, ako si so sebou nesieme bremeno minulých vzťahov aj po tom, čo sme ich skončili. Anna sa pred tým snaží utiecť, no napokon jej nezostáva nič iné, než postaviť sa tomuto problému čelom. Andrej pritom nepredstavuje jediného toxického človeka v jej živote: ani vo svojej vlastnej rodine nenachádza pochopenie, namiesto toho často čelí opovrhnutiu, pretože nenaplnila nezmyselné očakávania svojho brata a matky.

Katarína Vargová má štylisticky vycibrený jazyk, jej nová kniha čitateľa natoľko upúta, že ju s chuťou prečíta za jedno popoludnie. Nič na nej nie je umelé ani prikreslené, človek sa dokonca občas zarazí, keď si prečíta niečo nepríjemné, čo sám zažil. V závere sa však Anna predsa len dočká zadosťučinenia a čitateľ tak odkladá knihu s odľahčeným pocitom. Zároveň si so sebou odnáša niekoľko úvah na zamyslenie sa nad svojím vlastným životom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #recenzia #literatúra #Katarína Vargová