Zákon autorov nechráni. Spisovatelia, scenáristi, výtvarníci a ďalší tvorcovia chcú férovú kultúru

Na Slovensku až 90 % autorov nedostáva primeranú odmenu za svoju prácu. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti LITA, ktorá združuje spisovateľov, scenáristov, výtvarníkov aj filmárov, fotografov, grafických dizajnérov a ďalšie profesie z kultúrnej oblasti. Podpisujú preto petíciu Za férovú kultúru, ktorá okrem spravodlivého odmeňovania žiada aj úpravy v autorskom zákone, ktorý ich diela dostatočne nechráni. Návrhom novely autorského zákona sa má v utorok 1. februára zaoberať kultúrny výbor Národnej rady. Čo bráni, aby bola kultúra k svojim tvorcom férová?

, 31.01.2022 06:00
laska na vlasku, filmovanie, M.Cengel Solcanska Foto: ,
Na ilustračnej snímke režisérka Mariana Čengel Solčanská pri nakrúcaní.
debata (5)
Autor by mal byť férovo odmenený nielen za vytvorenie diela, ale v prípade jeho úspechu by z neho mal aj ďalej benefitovať

Odmena bez ohľadu na úspech

„Na Slovensku sa za posledných 20 rokov stalo štandardom, že autori dostávajú svoju odmenu spravidla jednorazovo, hneď pri vytvorení diela, no suma často nie je adekvátna tomu, o aké použitia a v akom rozsahu ide. Používatelia ,vykúpia‘ práva na neobmedzene dlhý čas a autor už žiadnu inú odmenu nikdy nedostane, ani keby jeho dielo bolo mimoriadne úspešné, napríklad by išlo o často reprízovaný seriál alebo taký, ktorý by sa predal do zahraničia,“ vysvetľuje Jana Vozárová, riaditeľka LITA, autorskej spoločnosti, ktorá v súčasnosti zastupuje 2¤500 autorov a autoriek z oblasti literatúry, audiovízie, divadla a výtvarného umenia.

Petíciu Za férovú kultúru  iniciovala... Foto: LITA, Miro Miklas
Jana Vozarova c LITA Petíciu Za férovú kultúru iniciovala riaditeľka LITA Jana Vozárová.

Hlavným problémom podľa nej je, že súčasné znenie autorského zákona takúto, dnes veľmi rozšírenú, prax umožňuje a LITA ako občianske združenie autorov a autoriek sa to snaží v návrhu novely zmeniť. Najmä ak aj európska smernica hovorí, že autor by mal byť férovo odmenený nielen za vytvorenie diela, ale v prípade jeho úspechu by z neho mal aj ďalej benefitovať. Dôvody, pre ktoré autori a iní umelci (a rovnako aj iní kultúrni aktéri) nie sú za svoju prácu primerane ohodnotení, sú, samozrejme, širšie, týkajú sa celkového nastavenia kultúrnych politík a podpory kultúry na Slovensku.

Slovenský audiovizuálny trh je odrazom celej spoločnosti, v ktorej duševné vlastníctvo a tvorivá práca nie sú príliš vysokou hodnotou

„Slovenský audiovizuálny trh je odrazom celej spoločnosti, v ktorej duševné vlastníctvo a tvorivá práca nie sú príliš vysokou hodnotou,“ konštatuje scenáristka, dramaturgička a režisérka Valeria Schulczová, vedúca divadelného oddelenia DPOH, ktorá stojí za úspešnou krimisériou Za sklom aj za divadelnou hrou Leni, spolupracovala s viacerými divadlami a televíziami na Slovensku aj v Čechách. Takmer polovica jej skúseností je, žiaľ, negatívna.

Kto chce robiť zadarmo?

„Honorárovo sa autori scenárov pohybujú za jeden diel seriálu zhruba na sume pár nakrúcacích dní hercov. Čiže ich mesačná práca verzus práca za dva-tri nakrúcacie dni. Aj v divadlách sú hry honorované zhruba tretinou sumy honoráru režiséra. V divadle však aspoň máte nárok na tantiémy. V televíziách či pri filmových scenároch vaše dielo vykupujú jednorazovo,“ vysvetľuje Valeria Schulczová. Podľa nej však problém nie je len v tom, že je odmeňovanie neférové z finančného hľadiska.

Scenáristka a režisérka Valeria Schulczová. Foto: Pravda, Ivan Majersky
Valéria Schulzová, Scenáristka a režisérka Valeria Schulczová.

"Producenti chcú námet či celú koncepciu napríklad seriálu, no zaplatené dostanete, iba ak sa im podarí nájsť vysielateľa, prípadne grant. Televízie chcú často hotový pilotný scenár, aby sa vedeli rozhodnúť. Scenárista píše zadarmo, a keď sa podarí námet presadiť a dostane zmluvu na napísanie diela, často ho musí zásadne prepísať, ale za to málokedy dostane zaplatené. Okrem toho majú televízie skreslené predstavy o možných zásahoch do diela. Nezriedka scenáre prepisujú aj na pľaci bez vedomia autora s argumentom, že za dielo zaplatili a môžu si so scenárom robiť, čo chcú.

„Existujú aj férové systémy, kde producent získa pri podpise zmluvy všetky práva, aby mal „voľné ruky“ a s dielom mohol nakladať, ale autorovi ostanú zachované jeho práva na odmenu napríklad za vysielanie v televízii, na platformách a podobne. Takto to funguje napríklad vo Francúzsku, v Španielsku, Taliansku, ale aj v Holandsku či Poľsku," dodáva Jana Vozárová.

Petíciu Za férovú kultprú podpísal aj... Foto: Pravda, Lubos Pilc
Michal Hvorecký spisovateľ Petíciu Za férovú kultprú podpísal aj spisovateľ Michal Hvorecký.
Bežne sa stáva, že vám reprízujú staršie dielo v televízii alebo v rozhlase a nedostanete ani cent

„Návrh autorského zákona nezohľadňuje nespravodlivosti, ktoré zažívajú tvoriví ľudia na Slovensku. Sme v oveľa horšom postavení ako naši kolegovia v západných krajinách,“ podotýka spisovateľ a prekladateľ Michal Hvorecký. Nemáme funkčné umelecké odbory, v parlamente je podľa neho mnoho politikov, ktorí vlastnia médiá alebo potrebujú ich podporu a nepôjdu proti nim, nechcú si pohnevať súkromné televízie ani rádiá, a tie chcú platiť tvorcom čo najmenej.

„Bežne sa stáva, že vám reprízujú staršie dielo v televízii alebo v rozhlase a nedostanete ani cent. Keď preložím román z nemčiny, dostanem odmenu jednorazovo a veľmi nízku. Občas sa stáva, že knihu sfilmujú, stane sa o tri roky bestsellerom, nasledujú ďalšie vydania, na ktorých zarábajú všetci okrem mňa,“ vysvetľuje Hvorecký.

Kým u nás za preložený román bežne dostanete po zdanení okolo 900 eur, v Nemecku za rovnaký preklad tej istej knihy 5 000 až 6 000 eur. „Nečudo, že 90 percent tvorivých ľudí je nespokojných so svojím ohodnotením. Po korone mnoho ľudí tvorivé profesie definitívne opustilo. Nedá sa z toho vyžiť. Ani ja si nemôžem dovoliť žiť len z tvorby. Robím to popri zamestnaní na plný úväzok,“ uzatvára Michal Hvorecký.

Literárny klub, kniha, román, novela, spisovateľ, čitateľ, čítanie, čítať, okuliare, pero, hodiny, čas, literatúra Čítajte viac Autori sú nespokojní, spísali petíciu

Do roku 2004 bolo v slovenskom autorskom zákone dôležité ustanovenie, podľa ktorého mal autor právo na odmenu za každé použitie diela. Preto za všetky doteraz reprízované seriály vyrobené v tomto čase dostávajú ich autori odmeny za každé jedno ich vysielanie – sú to Večerníčky, seriály ako Alžbetin dvor, Spadla z oblakov alebo aj dabing seriálu Dempsey a Makepeaceová. Od roku 2004 toto ustanovenie v autorskom zákone chýba.

„Mali by sme sa pridať k európskej norme a postaviť zákon tak, aby zabránil vykorisťovaniu autorov. Predstavte si, že by znova vyšla kniha a nikto by za to nezaplatil honorár. Je to neetické a vyspelé európske štáty to odmietli. Teraz sú autori oslabení, každý by si mal podrobne čítať drobné písmenká v každej zmluve. Svet peňazí je nebezpečný a zákon by mal dávať autorom istotu, že sa svoju prácu budú férovo odmenení,“ vyhlásil ilustrátor Martin Kellenberger.

kultúrne podujatie covid Čítajte aj Podujatia v čase korony? Príručka radí, ako na to

Keď zákon kríva

LITA zastupujúca autorov bola členom pracovnej skupiny na ministerstve kultúry. „Prišli sme s dvomi rôznymi návrhmi a ponukou viacerých kompromisov, ako do zákona zapracovať primeranú a proporcionálnu odmenu za každé použitie diel, čo vyžaduje aj európska smernica. Žiaľ, naše návrhy zohľadnené nikdy neboli a pozmeňovacie návrhy, ktoré boli zapracované do tejto chvíle v NR SR, požiadavky autorov tiež nezohľadňujú,“ konštatuje riaditeľka autorskej organizácie.

Eduard Heger Čítajte aj Ľudia z kultúry píšu premiérovi Hegerovi, hovoria o výsmechu

Predkladaná novela zákona podľa nej vôbec nič nezmení. Preto autori trvajú na tom, aby sa do autorského zákona aspoň dostalo naspäť ustanovenie, podľa ktorého má autor právo na odmenu za každé použitie diela. LITA iniciovala petíciu Za férovú kultúru, ktorú podpísali napríklad spisovateľ Dušan Dušek, grafik a ilustrátor Martin Kellenberger, dramatik a režisér Roman Polák, ale aj tvorcovia z iných oblastí, napríklad z hudby.

Petícia Za férovú kultúru obsahuje tri jednoduché požiadavky: aby ich autorský zákon chránil nielen „na papieri“ (dnes vlastne autorov odkazuje na možnosť ísť sa súdiť s neistým výsledkom), aby zákon jasne definoval, že autori majú byť odmeňovaní za každé použitie ich diela a jednorazová odmena môže byť len výnimkou (to z novely v znení, aké má byť predložené do parlamentu, nevyplýva) a aby autori pri hromadných použitiach diel dostávali odmeny priamo od svojej autorskej organizácie, ktorá zastupuje ich práva.

„Zmätky, ktoré vo výklade doterajšieho práva spôsobilo samotné ministerstvo, spôsobili nejasnosti a hrozia dlhotrvajúce súdne spory. Najmä audiovizuálni autori môžu prísť o svoje odmeny, hovoríme o celkovej sume približne 1,5 milióna eur ročne,“ objasňuje Vozárová.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #autorský zákon #LITA #kultúrna politika
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy