Patálie s potkanmi
Prvý prezident Spojených štátov amerických George Washington pogratuloval guvernérovi Virginie Henrymu Lee k manželstvu vskutku vzletnými slovami: „Môj drahý guvernér Lee, vymenili ste drsnú zem Marsu za mäkké a príjemné lôžko Venuše.“ Ak vám teda dnes niekto pogratuluje k manželstvu trápnym „veľa šťastia!“ či gýčovou pohľadnicou, spomeňte si, ako vysoko nasadil latku Washington – zrejme sa teda ani neoplatí pokúšať sa ju prekonať.
Foto: SHUTTERSTOCK
Iný americký politik, Thomas Jefferson, zasa v liste kamarátovi z roku 1762 opísal, aké útrapy zažil počas toho, ako prespával u priateľa. „Prekliate potkany mi zožrali vreckovku, ktorú som mal vo vrecku kúsok od hlavy. To im nestačilo, preto odniesli moje hodvábne podväzky a pol tucta nových menuetov, ktoré som práve dostal. Z tohto by som nemal obviňovať diabla – pretože viete, že potkany zostanú potkanmi.“
Nocovanie s potkanmi by dnes zvládol málokto – pokiaľ nehovoríme o potkanoch ako o domácich miláčikoch. Aj keď v niektorých slovenských internátoch by som sa takémuto zážitku nečudovala…
Čítajte viac Vydražia súkromné listy Marilyn Monroe
Najškaredší muž na svete
Abraham Lincoln v jednom zo svojich listov priateľovi žartoval o svojom vzhľade. Nepovažoval sa totiž za žiadneho „fešáka“. „Jedného dňa som vo svojej izbe dostal záchvat premýšľania a oprel som sa lakťami o stôl. Pri pohľade do zrkadla ma zarazilo, aký som škaredý. Táto skutočnosť sa vo mne zakorenila a ja som sa rozhodol, že musím byť tým najškaredším mužom na svete. Tak ma to nahnevalo, že som sa rozhodol, že ak by som niekedy videl niekoho škaredšieho, na mieste by som ho zastrelil.“
Ďalej Lincoln v liste písal o tom, ako takéhoto muža naozaj stretol, a skutočne naňho vytiahol zbraň. Samozrejme, že išlo len o žart – aspoň dúfam.
Foto: SHUTTERSTOCK
Keďže ešte ako 28-ročný nebol ženatý, považovali ho za starého mládenca. Na tú dobu to bol pokročilý vek – ja mám 26 rokov presne v tento deň, a neviem si predstaviť založenie rodiny či starosti s hypotékou. Stačí mi pozeranie hororov v pyžamku o ôsmej večer, občasná káva s kamarátmi a túlenie sa k mačkám. Ale späť k Lincolnovi, ktorý to, bohužiaľ, nemal také jednoduché. Jeho kamarátka mu preto navrhla, že by sa mohol oženiť s jej sestrou. Ich stretnutie však dopadlo katastrofálne, ako neskôr Lincoln opísal v jednom zo svojich listov.
„Napriek tomu, že som ju už predtým videl, nevyzerala tak, ako som si ju predstavoval. Vedel som, že má veľké rozmery, ale teraz sa zdala byť konkurenciou pre Falstaffa (postava z diela Williama Shakespeara; milovník dobrého jedla a nápojov, záletník, grobian, zbabelec a príležitostný zlodej, pozn. red.).“
Svojím vzhľadom mu pripomínala jeho matku. „Nie však zvädnutými rysmi, pretože jej pokožka bola príliš plná tuku, ktorý zabraňoval tomu, aby sa jej tvorili vrásky, ale pre jej nedostatok zubov, všeobecne ošľahaný vzhľad a pre predstavu v mojej hlave, že nič sa nemohlo začať detskou veľkosťou a dosiahnuť jej súčasný objem za menej ako 35 či 40 rokov. A v skratke, nebol som s ňou vôbec spokojný…“
Pre Lincolna išlo o situáciu, z ktorej nevedel vycúvať.
„Čo som mohol robiť? Povedal som jej sestre, že si ju vezmem tak či tak… a navyše som teraz bol presvedčený, že si ju žiadny muž na svete nevezme, a že sú odhodlaní prinútiť ma splniť záväzok…“ Keď sa Lincoln napokon po dlhom otáľaní odhodlal požiadať ju o ruku, čakalo ho zo strany snúbenice šokujúce odmietnutie. Lincoln svoju žiadosť niekoľkokrát zopakoval, ale bez úspechu. „A potom som prvýkrát začal tušiť, že som do nej predsa len bol trochu zamilovaný.“
Čítajte viac Dnešná láska? Srdce v mixéri
Romantika na inej úrovni
Americká maliarka Georgia O’Keeffeová, známa svojimi maľbami kvetov a krajín, bola vo svojich ľúbostných listoch adresovaných svojmu manželovi Alfredovi Stieglitzovi neobyčajne otvorená.
„Najdrahší, moje telo je jednoducho šialené tým, ako ťa chce. Ak neprídeš zajtra, neviem si predstaviť, že na teba budem čakať. Rozmýšľam, či tvoje telo chce moje tak, ako moje chce tvoje – tie bozky, to teplo, to vlhko – všetko splývajúce spolu. Držať sa tak silno, že to bolí – to škrtenie a boj.“
Keby vám niekto na on-line zoznamke napísal niečo podobné, zrejme by ste sa na rande aj tešili, však? Nanešťastie sa romantika pomaly vytráca, očakávania klesajú a často stačí, keď niekomu pochválite vzhľad. Potom tie vzťahy aj tak vyzerajú…
Foto: Profimedia
Historici často bagatelizujú homosexuálne vzťahy naprieč históriou tvrdiac, že ide len o „priateľov“. Nuž, toto napríklad napísal autor Moby Dicka Herman Melville spisovateľovi Nathanielovi Hawthorneovi: „Tvoje srdce bije v mojich rebrách a moje v tvojich… Kedy prídeš, Hawthorne? Akým právom piješ z môjho džbánu života? A keď si ho priložím k ústam – sú tvoje a nie moje.“
Jednému priateľovi sa v liste o Hawthorneovi vyjadril takto: „Hawthorne zasadil do mojej duše klíčivé semená. Čím viac naňho myslím, tým viac sa rozširuje a prehlbuje, ďalej a ďalej, vnára svoje silné novoanglické korene do horúcej pôdy mojej južanskej duše.“ Takto sa človek bežne vyjadruje o svojich priateľoch, nie?
Čítajte viac Jakub Ursiny, Dežo Ursiny: Ahoj Tato - Milý Kubo
Rada synovi
Spisovateľ John Steinbeck napísal v roku 1958 veľmi pekný list svojmu dospievajúcemu synovi, ktorý sa mu zdôveril so svojou láskou k istej Susan.
"Milý Thom. Dnes ráno sme dostali tvoj list. Odpoviem naň z môjho uhla pohľadu a, samozrejme, že Elaine (Steinbeckova manželka a Thomova mama, pozn. red.) zase z toho jej. Po prvé, ak si zamilovaný, je to dobrá vec, je to tá najlepšia vec, aká sa komu kedy môže stať. Nikomu nedovoľ, aby to zľahčoval.
Po druhé, existuje niekoľko druhov lásky. Jedna je sebecká, zlá, zvierajúca, egoistická vec, ktorá využíva lásku pre pocit vlastnej dôležitosti. Toto je ten škaredý a ochromujúci druh. Ten druhý vyplavuje na povrch všetko, čo je v tebe dobré – láskavosť, šetrnosť a rešpekt – nielen rešpektovanie sociálnych noriem, ale väčší rešpekt, ktorý je uznaním inej osoby ako jedinečnej a hodnotnej. Prvý druh ťa urobí chorým a malým a slabým, ale ten druhý v tebe môže uvoľniť silu a odvahu a dobrotu a dokonca aj múdrosť, o ktorej si nevedel, že ju máš."
Foto: Profimedia
Steinbeck ďalej synovi radí, čo má robiť. „Dievčatá majú tú vlastnosť, že vedia alebo cítia, čo cítiš, ale väčšinou to aj rady počujú. Niekedy sa stane, že tvoje pocity z nejakého dôvodu neopätujú, ale to z teba nerobí menej hodnotného či zlého človeka.“
Spisovateľ syna ubezpečil, že Susan je u nich vítaná, a že mama mu zrejme pomôže viac než on. „A neboj sa, že prehráš. Ak sa to má stať, stane sa to. Hlavné je neponáhľať sa. Nič dobré ti neujde.“ Bodaj by všetci rodičia boli takí podporujúci, ako Steinbeckovci.
