Odesa, ktorá je tretím najväčším mestom Ukrajiny s vyše miliónom obyvateľov, čelí bombardovaniu už od začiatku ruskej agresie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto v októbri minulého roka UNESCO vyzval, aby z vedúcich postov odvolalo predstaviteľov Ruskej federácie a Odesu ochránilo tým, že jej historické centrum zapíše na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva.
Čítajte viac UNESCO je zdesené: ruský útok na historické centrum Odesy poškodil až 25 budov
Vylúčením ruských zástupcov sa UNESCO síce nezaoberalo, ale na mimoriadnom zasadnutí Výboru svetového dedičstva v januári tohto roka vyhovelo žiadosti Kyjeva týkajúcej sa Odesy. Jediným štátom, ktorý hlasoval proti, bolo – ako sa dalo čakať – Rusko.
Foto: Profimedia
Ochrana len na papieri
Uznanie historického centra Odesy za svetové dedičstvo malo zabezpečiť, aby naň už nedopadli nijaké bomby. Rusko sa totiž ako členský štát UNESCO zaviazalo, že nepodnikne kroky, ktoré by mohli priamo či nepriamo poškodiť kultúrne a prírodné dedičstvo iných krajín. Vzdušný útok na Odesu z 23. júla však potvrdil, že pre Kremeľ je aj tento medzinárodný dohovor iba zdrapom papiera.
Ruské rakety vtedy poškodili 25 historických objektov, dvaja ľudia prišli o život a 22 utrpelo zranenia – vrátane viacerých detí. Podľa úradov boli vážne poškodené dve architektonické pamiatky, ako aj pravoslávny Chrám Premenenia Pána, ktorého pôvod siaha do konca 18. storočia. Najstarší a najväčší kostol v prístavnom meste zničili už v roku 1936 komunisti, v roku 2003 ho však Ukrajinci znova postavili.
Čítajte viac Zelenskyj vyzval UNESCO: Zachráňte Odesu pred bombami
Raketový útok ťažko zasiahol i tri múzeá, najmä literárne, kde na troch poschodiach rozbil 80 okien, spustošil výstavné priestory a čiastočne sa prepadol strop. Bombardovanie „perly Čierneho mora“, ako Odesu prezývajú, UNESCO odsúdilo. Moskva však na protesty odpovedala len krátkym vyjadrením, že v Odese zasiahla miesta, „kde sa pripravovali teroristické akcie proti Rusku“.
Podľa organizácie WHW, ktorá dohliada na ochranu svetového kultúrneho dedičstva, tým Rusi prekročili červenú čiaru. „Je načase, aby sa ľudstvo postavilo proti tomuto barbarstvu,“ uviedol pre nemeckú stanicu Deutsche Welle predseda WHW Stephan Doempke.
Ako zdôraznil, Rusko sa svojimi činmi pripravilo o právo zohrávať nejakú úlohu v medzinárodných orgánoch, ktoré rozhodujú o ochrane kultúrnych hodnôt. A hoci z Výboru svetového dedičstva UNESCO zatiaľ ešte nikoho nevylúčili, podľa Doempkeho to treba zmeniť. Nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú zároveň vyzval, aby v tomto smere podnikla patričné kroky.
Foto: Profimedia
Rozhodne diplomacia
Dosiahnuť navrhnutý cieľ nie je jednoduché. V uvedenom výbore, ktorý rozhoduje o zaraďovaní pamiatok na Zoznam svetového dedičstva, má zastúpenie 21 krajín, ktoré sa volia zo 194 členských štátov UNESCO. Problémom je, že predsedajúcou krajinou je teraz Saudská Arábia.
„Môže zvolať zasadanie a ako jediný bod rokovania zaradiť vylúčenie Ruskej federácie. Dvadsaťjeden členských štátov bude potom hlasovať,“ opísal proces Doempke.
Nemecko, ktoré je členom UNESCO, momentálne vo výbore nemá zástupcov, ale podľa šéfa WHW má diplomatické páky na to, aby v ňom mohlo zabezpečiť potrebnú väčšinu. Tak to údajne dokázalo už v novembri minulého roka, keď veľký medzinárodný tlak donútil Rusko vzdať sa predsedníctva vo výbore a nahradila ho práve Saudská Arábia.
Ako Doempke pripustil, pri rokovaní o vylúčení Ruska treba rátať s odporom. „Africké krajiny sú neistými kandidátmi, no aj India. Západné štáty samotné nemajú väčšinu, takže tam treba presvedčivo agitovať diplomaticky,“ vysvetlil.
Čítajte viac USA sa vrátili do organizácie UNESCO, ktorú opustili za prezidenta Trumpa
Zástupca generálneho tajomníka Nemeckej komisie pre UNESCO Lutz Möller pre Deutsche Welle povedal, že v novembri sa bude konať konferencia členských štátov UNESCO, kde by sa mala začať diskusia o potrebe nových pravidiel, ktoré by umožnili odňať hlasovacie právo.
„Z nášho pohľadu je jednoducho neúnosné, že štát, ktorý sám ostreľuje lokality svetového dedičstva, ohrozuje ľudské životy a zabíja ľudí, súčasne sedí za stolom a spolurozhoduje o uznaní nových lokalít svetového dedičstva,“ zdôvodnil Möller.
Ako dodal, Ukrajina sa síce vyslovila za vylúčenie Ruska z UNESCO, no formálnu žiadosť zatiaľ nepodala. „Vylúčenie nejakého štátu z UNESCO ústava tejto organizácie nerieši. Dalo by sa o tom, samozrejme, diskutovať, ale nechcel by som sa teraz vyjadrovať k špekuláciám,“ uzavrel Möller.
