Nestalo by sa tak, keby režisér Aleksander Sokurov nezorganizoval v roku 2015 v jej rodnom meste Naľčik workshop, na ktorom sa Kovalenková (spočiatku bez výraznejších ambícií stať sa filmárkou) zúčastnila. Len pre zaujímavosť, jej spolužiakom bol aj mladý ruský filmár Kantemir Balagov, ktorý v rovnakej súťaži zvíťazil rok pred Kovalenkovou s filmom Dlhaňa.
Sokurov apeloval na svojich študentov, aby pri tvorbe ťažili zo seba, zo svojho vnútra, z pocitov a z rodinných tém, jednoducho z toho, čo poznajú. Bežný postup usmerňovania začínajúcich filmárov skúsenými mentormi. Kira Kovalenková si vzala jeho rady k srdcu. Pri psychologizácii postáv vyšla z prostredia, ktoré dôverne pozná, no pre európske publikum je exotické. Jej postavy nedokážu vysloviť pocity a o to ťažšie medzi sebou zdieľajú trpké vnútorné konflikty. Sú si blízki i cudzí zároveň a z toho vyplývajú peripetie ich príbehu.
Inšpirácia Faulknerom
Príbeh Kovalenkovej druhého celovečerného filmu sa odohráva vysoko v horách Severného Osetska, kde je medzi strmými útesmi vklinené banské mestečko Mizur. Prísny otec Zaur sem presťahoval svoje deti Adu, Akima a Dakka. Najstarší syn Akim pred nadmerne autoritatívnym otcom stihol uniknúť za prácou do Rostova. Mladší Dakko sa musí rozhodnúť, čo chce od života, a sestra Ada plánuje útek. Hoci je dospelá, otec sa k nej stále správa ako k dieťaťu. Uniknúť z otcovho objatia a začať nový život bude zložité. Po návrate Akima vyplávajú na povrch nezahojené rodinné traumy…
Čítajte viac Recenzia filmu Cenzorka: Materstvo za mrežamiPri uvažovaní nad témou sa režisérka inšpirovala knihou Williama Faulknera Neodpočívaj v pokoji a zaujala ju táto myšlienka: "Tak ako niekto dokáže vydržať otroctvo, nie každý dokáže uniesť slobodu”. Táto úvaha tvorí nosný motív jej emotívneho rozprávania o troch súrodencoch a ich otcovi. V Severnom Osetsku podľa režisérky nie sú ľudia schopní rozprávať o témach zobrazených vo filme a aj napriek tomu, že môžu byť pre divákov z tohto regiónu problematické a bolestné, Kovalenková je rozhodnutá hovoriť otvorene. To bolo príznačné už pre filmový neorealizmus, ku ktorému režisérka čiastočne odkazuje i formálne. Pracuje s nehercom, intutívnou réžiou, konflikt vychádza z bežnej reality a príbeh sa odohráva v autentickom prostredí.
Čítajte viac Kryštof: Zahodená šanca na dobrý filmFilm sa páčil Arnoldovej
Uvoľniť päste je sugestívne kino náznakov a stojí na emóciách. Opiera sa o existenciálnu tému individuálnej slobody vymedzenej vzťahmi poznačenými traumou. Tá v príbehu pozvoľna vyplynie z nedávnej vojnovej minulosti Severného Kaukazu. Film je práve o vyrovnávaní sa so zraneniami, o túžbe po osobnej integrite a slobode, k čomu Kovalenková metaforicky odkazuje aj názvom filmu.
Čítajte viac Recenzia nových Fantastických zverov: Aj čarodejníci musia riešiť politikuPočas celej produkcie filmu bola mladá filmárka obozretná, nechcela, aby ktokoľvek zo štábu či hercov čítal celý scenár. Okrem herečky Milany Aguzarovovej, predstaviteľky hlavnej postavy, nevedel nikto z hercov ani z nehercov, ako sa príbeh vyvinie, ani ako sa skončí. Chcela tak dosiahnuť čo najprirodzenejší herecký výraz a plynulý vývoj charakterov. A s tajomstvom, zahmlievaním a ukrývaním príčin pracuje aj pri fabulácii. Uvoľniť päste ocenila porota, ktorej v Cannes predsedala britská hviezda autorského filmu Andrea Arnoldová, za "explóziu originality, fyzickosť a pocitovosť”. Film možno vidieť už aj v našich kinách.
HODNOTENIE PRAVDY: 3/5 |
---|
Uvoľniť päste/ Rusko, 2021 |
scenár a réžia: Kira Kovalenková |
hrajú: Milana Aguzarovová, Alik Karajev, Soslan Chugajev a ďalší |