Foto: Inaque
Dospievanie je problém samo osebe. Keď však vyrastáte v suteréne spoločenského rebríčka, v byte, ktorý vaša matka vyčistila od injekčných striekačiek a potkanov, prichádzate o mnoho vecí. Román mladej talianskej spisovateľky Giulie Caminito vôbec nie je sladký. Je drsný ako život v chudobe. Ostrý ako jazyk tínedžerov, ktorým tento svet veľa šancí nedáva. A zároveň príťažlivý a dravý ako mladosť.
Dievča vracia údery
>Mladá Gaia vyrastá v chudobnej rodine v ťažkých podmienkach a rozpráva svoj životný príbeh. Detstvo na betónovom dvore v ilegálne zabratom tesnom byte. Školské veci po staršom bratovi. Hračka, čo si vystrelila pri kolotočoch za cudzie peniaze. A mama, za ktorú sa hanbí a súčasne si bez nej neporadí.
Foto: Luca Di Benedetto
Ako každý dospievajúci človek, Gaia sa porovnáva so svojimi rovesníkmi a túži po všetkom, čo oni majú a ona nie. Televízor. Počítač. Mobil. Gaia nemá ani bicykel, nevlastní prakticky nič a s prekvapením zisťuje, že si človek môže dokonca vybrať, na aké jedlo by mal chuť.
Druhou hrdinkou je jej matka Antonia, ktorá sa snaží rodinu zabezpečiť a pozdvihnúť, na jej pleciach však spočíva starostlivosť o štyri deti a invalidného manžela. Odvážna Antonia symbolizuje všetky statočné ženy, ktoré deň za dňom musia zabezpečiť rodine základné potreby ako jedlo a strechu nad hlavou, ale aj vzdelanie pre svoje deti. Antonia má okrem snahy o prežitie v sebe aj silný morálny kompas a dcéru odmala učí, že nesmie brať to, čo jej nepatrí a vziať si pre seba, čo patrí všetkým, je ešte horšie. So zaťatosťou chudobného človeka, ktorý nemá na výber, sa na úradoch domáha pridelenia sociálneho bytu. Rovnako zaťato núti svoju dcéru čítať. Knihy jej nemôže kúpiť, no zapíše ju do knižnice a keď zistí, že číta brak a nie to, čo jej radí knihovníčka, rozčúli sa: Teda taká ty si! Keď sa ti niečo zdá priťažké, ujdeš?!
Čítajte viac ROZHOVOR Moja hrdinka je egoistka, výbušná ako odistený granát
Antonia je prísna a starostlivá matka, no dcéra jej hodnoty očividne nezdieľa. Kým matka bojuje so životom čestnými prostriedkami, dcéra údery vracia kruto a nemilosrdne. Buduje si „imidžové“ vzťahy – od priateliek zo školy po frajerov. Berie si, čo chce, nevie odpúšťať a vo svojom okolí sa uchýli až k násiliu. Jej správanie ide do extrémov, posúva v sebe hranice a je čoraz viac neospravedlniteľné. Antonia sa naučila brániť. Gaia sa chce životu pomstiť za všetko, čo jej nedopraje. Lenže pritom utrpí aj oveľa väčšie straty, a to nenávratne.
Peňazí je málo, hrdosti dosť
Giulia Caminito píše o súčasnej spoločnosti prostredníctvom obrazu talianskej rodiny, akých sú iste tisíce. Do literatúry s ňou vtrhol typ dnešnej hrdinky, sebecké a nekontrolovateľné dievča, ktoré nevie dozrieť. Jej Gaia je symbolom celej generácie frustrovaných mladých ľudí, ktorí v budúcnosť veľmi neveria. Preto si chcú od života utrhnúť čo najviac, tu a teraz, lebo zajtra už možno bude neskoro. Sú nahnevaní a vedia byť zlí.
Čítajte viac Päť kníh vo výbere Pravdy: najslávnejšia blondínka, Ukrajinci nie sú zmenšení Rusi, ekoturisti
Antoniina rodina objektívne žije vo veľmi ťažkých podmienkach. Manžel ochrnul po úraze v práci, no pracoval načierno a teda nemal žiadne poistenie a nedostal odškodné. Malé dvojičky spávajú v jednej škatuli. Brat so sestrou majú v novom byte izbu predelenú plachtou. Školská taška musí vydržať roky. A predsa je doma vždy opraté a čisto. Peňazí je málo, hrdosti dosť. Preto keď konečne získajú sociálny byt, hoci iba dočasne, a susedia v „lepšej štvrti“ ich neprijmú, presťahujú sa až za mesto, k jazeru, ktoré sa dostalo aj do názvu knižky. Jeho vody sú tajomné ako budúcnosť, no nikdy nie sladké – pre tých, čo žijú na okraji. Gaia sa v škole snaží, ako vie, aby získala vzdelanie a šancu na lepšiu budúcnosť, no ani s diplomom primeranú prácu nenájde. Oklamali nás, hovorí matke frustrovane.
Sociálny román Voda v jazere nikdy nie je sladká (vydalo Inaque v preklade Ivany Dobrakovovej) odráža súčasný svet a sklamanie dnešných mladých ľudí. Číta sa ako dobrodružný príbeh s miestami až kriminálnou zápletkou. Krehký čas nadväzovania priateľstiev a prvých lások v ňom páchne stojatou vodou v jazere, ktorá nikam nemieri. Až napokon všetky tajomstvá a sklamania zakryje. Giulia Caminito vie, o čom píše, videla to na vlastné oči. Preto je jej román hlboko pravdivou fikciou.
Čítajte viac Kniha: Funusom sa to nekončí
