Prečo sa vo vašej knihe ocitli práve tieto krajiny a nie iné?
Vyberali sme ich podľa miery migrácie v danej oblasti a zároveň sme chceli obsiahnuť pestrú kultúrnu aj sociálno-ekonomickú vzorku. Rôznorodá vzorka krajín ukazuje rôzne podoby migrácie, kým na Slovensku odchádzajú muži za prácou cyklicky a pravidelne sa po pár týždňoch či mesiacoch vracajú domov, v Mexiku sme stretli ženy, ktoré svojich mužov nevideli aj dvadsať rokov. A niektoré s manželmi celkom stratili kontakt.
Ako takú situáciu manželky či matky zvládajú?
Ženy, ktorých muži či synovia odišli za prácou, na seba preberajú zodpovednosť a úlohy, ktoré im predtým nepatrili – platí to naprieč kontinentmi a kultúrami. Napríklad vo vidieckych oblastiach krajín globálneho Juhu ženy často nevedeli, že vôbec môžu vyjadriť svoj názor a zrazu boli zodpovedné za stavbu svojho nového domu, museli riadiť mužov robotníkov na stavbe. Ocitli sa celkom nových situáciách a často nevedeli, čo robiť.
Pozrite si snímky z knihy Magdalény Rojo Ženy, ktoré zostali. Hovoria o každodennom živote žien, ktorých muži odišli za prácou do cudziny.
Migranti sa všade na svete stretávajú s určitými predsudkami, všetci ich máme, len nie vždy si ich priznáme. Narazili ste pri cestách aj na svoje vlastné predsudky?
Už od prvého rozhovoru mi bolo jasné, že moja predstava o svete súvisí s tým, kde som vyrastala a niektoré moje otázky sa míňali s realitou. Som biela žena zo strednej vrstvy, vysokoškolsky vzdelaná, ale Mexičanka Kenia z malej dediny na juhu krajiny žije odlišne. Pri téme migrácie najskôr dostala trhliny moja romantická predstava o láske, že dvaja ľudia žijú v manželstve, pretože sa do seba zaľúbia a chcú spolu žiť. V mnohých krajinách ženy žijú v manželstve s mužom, ktorého im vybrali rodičia alebo sa sobášili bez mužovej prítomnosti, pretože bol práve na opačnom konci sveta. Iné sa vydali z pragmatických dôvodov, keď bol muž ekonomicky zabezpečený. Samozrejme, mala som predsudky voči rôznym kultúram, napríklad v Senegale, ktorý je zväčša moslimský a muž tam môže mať až štyri ženy. keď som sa rozprávala so ženami, ktoré boli v postavení druhej či tretej manželky, nevedela som si predstaviť, že by som aj ja bola pre môjho manžela tretia v poradí. Práca na tejto knihe mi však umožnila otvoriť sa predstave, že ľudia majú iný spôsob života. Všetci žijeme najlepšie, ako vieme v rámci politických, ekonomických a kultúrnych možností i limitov nášho miesta. Niekedy práve migrácia mužov dá ženám príležitosť sa vymaniť zo svojej nie príliš lichotivej situácie.
Prečo by mohla byť táto kniha podľa vás zaujímavá aj pre slovenských čitateľov?
Od začiatku bola kniha postavená na opačnom pohľade na migráciu. Spolu s mojím manželom, ktorého fotky v knihe nájdete, sme chceli priniesť ženský pohľad, pretože aj ženy, ktoré zostávajú, sú súčasťou migrácie.Chceli sme ukázať, že migrácia je celkom prirodzený proces, my ľudia máme tendenciu sa hýbať za niečím lepším. Bez ohľadu na sociálno-ekonomické podmienky tej-ktorej krajiny či tej-ktorej ženy migrácia ovplyvňuje celé rodiny. Všetci sme ľudia a chceme, aby sa naši blízki mali dobre. Slovenským čitateľom kniha ukáže, že svet môže byť aj iný, než si o ňom myslíme.
Čítajte viac Kniha týždňa: Ženy, ktoré zostali
Ženy vo vašej knihe hovoria, že muži odchádzajú za prácou, lebo musia. Naozaj si vďaka migrácii ich rodina prilepší, keď mnohí posielajú domov iba 60 či 100 eur mesačne?
Pre každého „mať sa lepšie“ znamená niečo iné. V Indii pre najchudobnejšie skupiny je migrácia stratégia prežitia, nemajú iné zdroje príjmu. Adivásiovia v Južnom Rádžastáne sa živia poľnohospodárstvom, ale pre kastový systém si priamo od nich nikto ovocie ani zeleninu nekúpi, iba od sprostredkovateľa, ktorému zostáva väčší zisk. Tam muž odchádza preto, aby rodina mala na základné veci, inak by nemali ani na pšeničnú placku ciapatti. V Mexiku muži odchádzajú, aby si rodina postavila nový dom, aby ich deti mohli študovať na vysokej škole a zväčša sa im to aj podarí. V Senegale a v Etiópii, z toho, čo sme videli, sa migráciou situácia rodín nie vždy zlepší. V moslimskom Senegale sa muž stará o viacero rodín, keďže má viacero manželiek, a od jeho príjmu závisí aj dvadsať ľudí. Na východnom Slovensku alebo v Rumunsku muži odchádzajú, aby deti mohli ísť na jazykové pobyty, aby mohli študovať, aj aby si rodina mohla raz do roka dovoliť dovolenku, aj kvôli novému domu.
Čítajte viac Kniha týždňa: Dlhý lupeň z mora. Nová Isabell Allende a jej príbeh nezvyčajnej lásky, ktorú nezlomili ani dve diktatúry
Zdá sa, že to nemajú o nič ľahšie ako ich muži, pretože na ich pleciach leží starostlivosť o domácnosť, o deti, o pole či záhradu a ešte chodia na trh predávať buď poľnohospodárske produkty, alebo sa pre zárobok venujú remeslu, hrnčiarstvu či tkáčstvu.
Muži emigranti nie sú schopní zarobiť väčšie sumy, často preto, že sú v krajine bez dokladov, a preto dostávajú skôr príležitostné práce. Žena sa nemôže spoliehať na pravidelnú finančnú podporu, peniaze často posielajú nepravidelne alebo až vtedy, keď splatia dlh, ktorý si urobili, aby sa dl zahraničia dostali. Ženy teda musia robiť veci, na ktoré neboli zvyknuté. Naprieč kultúrami sa zhodujú, že je veľmi ťažké vychovávať deti ako jeden rodič. Muži majú väčšinou o niečo vyššie vzdelanie, ženy na mnohých miestach, kde sme na knihe pracovali, často nedokončili ani základnú školu, ako sa môžu učiť s dospievajúcimi deťmi? Tým, že sa mení postavenie žien, ktoré musia robiť rozhodnutia, aké nikdy nerobili, sa učia a menia aj ony. Takže migrácia má v rodine aj tieto pozitívne dôsledky.
Foto: Noel Rojo
V chudobných krajinách sú ľudia diskriminovaní, spravidla pôvodní obyvatelia, ale ženy ešte aj pre to, že sú ženy. Vplýva teda migrácia na ženské práva?
Podľa toho, čo sme pozorovali, tak áno. Vďaka migrácii sa otvára svet nielen mužom, ale aj ženám, ktoré zostávajú doma. Dostávajú priestor prehodnotiť svet, v akom žijú, kde často vládne prísne patriarchálne prostredie a mačizmus. Mužovou migráciou žena získava väčší nadhľad, aj keď nie každá má v sebe potenciál začať žiť inak a nie v každej spoločnosti je to aj možné. Napríklad v Senegale žena žije spolu s manželovou rodinou v dome, ktorému vládne manželova matka. So ženami, s ktorými sme sa rozprávali, sme vždy nejaký čas žili a vďaka tomu sme videli situácie, ktoré by nenastali, keby tam bol ich manžel. Mexičanka Raquel si skrátila nohavice a jej dcéry, ktoré mali osem a desať rokov vedeli, že mama by nemala chodiť takto oblečená, no ona to urobila. Pre ženu je dôležité už len to, že si to vyskúšala a jej dcéry vidia, že mama sa rozhodla sama podľa seba, že sa to dá. Sú to malé, ale dôležité kroky, aby sa zmenilo postavenie žien. Migrácia teda môže meniť mentalitu mužov aj žien. Ani muži zo Senegalu, ktorí pracujú v Španielsku, už netúžia po viacerých manželkách, stačí im jedna. Otázka je, či im to doma „prejde“. V konzervatívnej spoločnosti sa dá správanie meniť len veľmi pomaly a citlivo, inak bude človek z komunity vylúčený. Všetko závisí od vnútornej sily a vnímavosti ženy, ale aj muža.
Keď hovoríme o právach žien, ktoré si ženy v chudobných krajinách musia ešte len vybojovať?
Jedna zo základných vecí je vzdelanie, od neho sa potom odvíjajú ďalšie súvislosti. Keďže v Indii či v Senegale ženy často nedokončia ani základné vzdelanie, len ťažko sme hľadali ženu prekladateľku. Nedostupné vzdelanie často platí doslova, nie je vybudovaná infraštruktúra, do školy je ďaleko a cesta môže byť nebezpečná. Vzdelanie však vplýva na zamestnanosť aj na uplatnenie žien v ekonomike a v politike. Ani v slovenskom parlamente ženy netvoria 51 percent ako v populácii. Mimoriadne dôležitá je oblasť zdravia, v mnohých krajinách ženy nemajú prístup k lekárskemu ošetreniu ani k antikoncepcii, nemôžu sa slobodne rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú mať ďalšie dieťa. Ženy sú často vystavené násiliu, a to v rôznych formách, a nikto ich pred tým nechráni. Je toho skrátka veľa a na zmenách sa musia podieľať tak muži, ako aj ženy. Ani na Slovensku si ženy neužívajú viaceré práva, ktoré sú v západných krajinách bežné.
Foto: Noel Rojo
Vo svojej knihe ste sa dotkli aj klimatickej krízy, keď opisujete život v Mexiku či Senegale alebo inde. Ako teda súvisí klíma s migráciou?
V mnohých regiónoch je tam úplne priama spojitosť. Asi najvypuklejšie sme ju videli v Senegale, ktorý už niekoľkokrát prešiel obdobiami sucha, sa rolzšituje púšť a zároveň z teplejších morí aj ryby migrujú do chladnejších vôd. K tomu sa pridáva nespravodlivý zahraničný obchod, kvôli ktorému miestni rybári nemôžu konkurovať množstvu veľkých zahraničných lodí. Planéta sa otepľuje a kým my v mestách zatiaľ cítime len to, že už nám nie je až tak komfortne, život farmárov priamo závisí od dažďa alebo sucha. Stretla som ľudí, ktorí trpia extrémnymi výkyvmi počasia, majú vyschnuté políčka alebo im povodne zničili domy a odplavili úrodu. Z rôznych končín sveta sa dozvedáme o veľkých požiaroch alebo povodniach. Klimatická kríza bude dávať ľudí do pohybu. Už sa to deje. Niektoré menej rozvinuté krajiny majú dobré riešenia pre životné prostredie, len by sme ich mali viac počúvať.
Foto: Noel Rojo
Váš manžel pochádza z Mexika a žijete v Mexiku. V čom sú naše dve krajiny v zásade iné?
V Mexiku sa mi ešte nestalo, že by sa niekto ku mne správal nevrlo alebo že by na ulici či v električke po sebe cudzí ľudia kričali. Ale inak sa sústredím skôr na to, čo máme podobné a toho je veľa, napríklad pohostinnosť, dôležitosť rodiny.
Zaujala ma v knihe filozofia pôvodných obyvateľov Mexika, ktorí vedome odmietajú, aby sa u nich usadili medzinárodné fabriky, pretože majú silný vzťah k prírode. Aj za cenu, že prídu o pracovné príležitosti.
Nedá sa to zovšeobecniť, aj tam sú priemyselnejšie oblasti, ale práve migrácia pôvodným obyvateľom napríklad v Oaxace, kde žijem, umožňuje ochrániť životné prostredie. Vďaka migrácii nie sú závislí od toho, aby v bezprostrednej blízkosti stála veľká fabrika. Pôvodní obyvatelia naozaj majú po generácie silné spojenie so zemou a zároveň posielajú deti študovať odbory na jej ochranu: geológiu, lesné inžinierstvo, biológiu. V niekoľkých prípadoch odmietli veľkého investora, ani Coca-Cola tam nemohla postaviť továreň, lebo sa obávali znečistenia vodných zdrojov. Celkové naladenie spoločnosti je v prospech životného prostredia a prichádzajú aj s niektorými zaujímavými riešeniami klimatickej krízy.
Ste novinárka a už pred touto debutovou knihou vás lákali z nášho pohľadu menej rozvinuté chudobné krajiny. Čím vás priťahujú?
Asi tou odlišnosťou, pestrosťou kultúr, svet je plný farieb. Možno som aj chcela búrať vlastné predstavy, odhaliť svoje predsudky a otvárať sa novým možnostiam. Svet nie je len to, čo poznáme. Zaujímavé, krásne aj užitočné veci môžu prísť aj odtiaľ, kde by ste to vôbec nečakali.
Čítajte viac Kniha týždňa: Amerikánka ťahá za vlasy aj za rukáv
