Foto: Tatran
Duchovia minulosti
Papierový palác americkej spisovateľky Mirandy Cowley Hellerovej je rodinná dráma, v ktorej sa päťdesiatročná žena Eleanor počas 24 hodín musí vysporiadať s tieňmi svojej minulosti. Má milujúceho manžela a tri milované deti, a predsa ju ťaží ťarcha udalostí, ktoré sa odohrali pred mnohými rokmi. V rodinnom letnom sídle, ktoré postavil jej dedo na brehu jazera, ju ako vlny zaplavujú spomienky na detstvo v nefunkčnej rodine, na všetky chvíle, keď tam otec nebol, a mal byť, aj na všetky životné hrozby, ktoré matka nevidela, a vidieť mala.
Čítajte viac Kniha týždňa: Princíp Anny Kareninovej
Papierový palác je dom, ktorý dostal meno podľa papierových stien, do ktorých sa vždy po sezóne zahryzli myši. A teraz akoby sa uhniezdili aj v Eleanorinej hlave, ich ustavičné škrabotanie znie čoraz nástojčivejšie a vypúšťa na svetlo strašidelných duchov minulosti. Vystupujú zo stien, aby dnes zničili to, to, čo sa jej podarilo vybudovať: šťastný svet v jej vlastnej rodine. A tak sa v románe strieda súčasnosť so spomienkami z detstva, dospelá žena vždy na čas prenechá rozprávanie dospievajúcej Elle a obe nám postupne predstavujú členov rodiny, ktorá nikdy nefungovala tak, aby by mala.
Čakanie sa začína skoro. Klamanie sa začína skoro. Ale to aj sny, nádeje a príbehy
Životom skúšaná, no stále temperamentná matka je prítomná v minulosti aj v súčasnosti, rovnako ako starý priateľ z detstva Jonas. V spomienkach ožíva sestra Anna plné životnej energie, nad ktorej osudom visí takmer do konca románu tajomstvo. Chlapec, ktorý všetko zničil, tu už nie je, zostal uväznený roky vzadu. Manžela Petra privial dobrý vietor v podstate iba nedávno. Otca, ktorý sa stal symbolom večne nesplnených sľubov a márnych nádejí, spláchla pena dní.
Čítajte viac Kniha týždňa: Veľké leto omamne vonia mladosťou
V časoch, keď je „rozvod iba slovo“, sa ľudia rozchádzajú a deti zostávajú. Deti si želajú aby si rodičia vybrali ich. No napokon v sérii sklamaní v nových bytoch s novými partnermi svojich rodičov musia predčasne dospieť. Iba u starkých sa nič nemení. Starká, jediná osoba, ktorá Elle v detstve dala pocit skutočnej lásky bez podmienok, však už nežije, Elle je dávno dospelá. Chce byť dobrou mamou a dobrou manželkou. Lenže čo ak spoločne prežitá trauma naozaj zbližuje ľudí viac než spoločne prežité šťastie? „Ťaháme minulosť za sebou ako závažie, stále sme k nej prikovaní, ale je tak ďaleko, že sa na ňu nemusíme pozerať a otvorene si priznať, kým sme kedysi boli.“
Čítajte viac Kniha týždňa: Ja parkáč alebo Kauza Ľubo Dobrovoda
Už nie sme bez viny
Z románu Papierový palác na nás dýcha krehkosť detstva v ostrom kontraste s drsným svetom dospelých. Láskavú pozornosť strieda nezáujem, blízkosť prechádza do odcudzenia a vo všetkom tom zmätku neha naráža na násilie. Dedkov Papierový palác bol pre deti každé leto útočiskom, kde si dve bystré a vtipné dievčatá mohli užívať detské radosti a tešiť sa z každého dňa. Ani on ich však neuchráni pred krutosťou sveta. Vo víre dramatických udalostí, ktoré v sebe Elle dusí, pamiatka naň vzbĺkne a zhorí do tla.
Rozprávačka Elle sa zdôveruje kúsok po kúsku, kým nás nechá nazrieť do svojho najvnútornejšieho sveta plného rozporov a dobre strážených tajomstiev. Dokáže palác z papiera znova povstať z popola, aj keď už nie sme nevinní? Môže byť bez viny ten, kto už nevládze chrániť iných? Čo ak sa raz z nás všetky tie nevypovedané slová vysypú ako lavína? Kto potom prežije a koho udusí? Elle stojí pred vážnym rozhodnutím, na ktoré si čitateľ musí s napätím počkať. Pretože, ako píše Miranda Cowley Hellerová vo svojom románe Papierový palác: „Čakanie sa začína skoro. Klamanie sa začína skoro. Ale to aj sny, nádeje a príbehy.“
