Kniha týždňa: Princíp Anny Kareninovej

Foto: Portugalský inštitút

kniha princip anny kareninovej Afonso Cruz: Princíp Anny Kareninovej

Strach sa meria vo foboch

Afonso Cruz je Portugalčan, narodil sa na brehu Atlantiku a zdá sa, že zdedil nepokojnú krv námorníkov, ktorých neustále lákajú diaľky. Veď, ako píše, aj tie najvzdialenejšie body na zemi sú spojené neviditeľnou tenkou vesmírnou niťou a splynú spolu v celkom nečakaných okamihoch. Ako keď preložíte hárok papiera a vzdialené okraje, ktoré by sa inak nikdy nestretli, a zrazu sa ocitnú celkom blízko pri sebe. Tak ako hrdinovia jeho knihy Princíp Anny Kareninovej (vydal Portugalský inštitút v preklade Zuzany Greksákovej).

V útlom románe rozprávač osloví svoju dcéru, aby jej odhalil tajomstvá svojho života a my spolu s ním prežívame roky detstva s prísnym otcom za zatvorenými oknami, ktoré nevpustili dnu ani len kúsok toho nebezpečného cudzieho sveta, aj roky mladosti. „Pamätaj si, chlapče, že tu nie sme sami, sme súčasťou civilizácie, a keď cestujeme, opúšťame ju. Stačí krok mimo, a hneď sú z nás opice,“ učil otec svojho syna. Pre muža ako on sa nebezpečný svet začínal hneď za prahom jeho domu, všade inde už žili barbari. Podobne ako boli barbarmi pre Grékov všetci, čo žili mimo Grécka a pre Rimanov všetci, čo žili mimo Ríma a Grécka.

Náš hrdina vyrastal vo svete, kde aj pár metrov od domu mohlo človeka morálne zabiť (kto povedal, že detstvo musí byť šťastné?). Aspoň bol o tom presvedčený a to až natoľko, že si sám pre seba vytvoril rovnicu strachu meranú vo foboch – vzdialenosť, ktorú prekonáte na ceste do „divočiny“, vynásobíte časom stráveným mimo bezpečia svojho bydliska. Muž neopúšťa svoje územie, pracuje tam a po večeroch sa pokojne vyhrieva pri rodinnom kozube. Až kým jedného dňa do jeho života nevstúpi niekto, kto pootvára všetky okná.

Čítajte viac Knižný tip Pravdy: Afonso Cruz: Knihy, ktoré zhltli môjho otca

Nudu treba trénovať

Afonso Cruz sa s ľahkosťou hrá s obmedzeným pohľadom na život a na svet, aký ponúka otec hlavného hrdinu. Ako vyrastá, zisťuje, že otcove topánky sú vyrobené v Taliansku, väčšina kníh sa v rodinnej knižnici ocitla z Grécka alebo z Francúzska a zemiaky s kukuricou pricestovali až z Ameriky. Žiadna z týchto vzdialeností však otcovi nebráni, aby si veci z takej vzdialenej „divočiny“ užíval – a za svojimi nevraživými rečami skrýval vlastný strach. Napriek tomu sa syn mení na muža presne podľa otcovho strihu.

Čítajte viac Kniha týždňa: Pokrivený pluh

„Nuda si vyžaduje tréning, opakovanie, opakovanie, opakovanie, až kým človek nedosiahne potrebnú úroveň monotónnosti pre pohodlný život bez obáv,“ komentuje hrdina, ktorému znie v ušiach otcova veta: Je to jednoduché, chlapče! Až kým sám nepríde na to, že na svete nič nie je také jednoduché.

Čítajte viac Kniha týždňa: To, čo máš okolo krku

Vzorec šťastia

Do života konzervatívneho muža vstúpila žena z tej najvzdialenejšej diaľky, akú si len vedel predstaviť a zmenila všetko, na čo bol doteraz zvyknutý. Odhalila chute, farby, vône, krásu. „Keď sa na ňu pozriem, vidím otvorené okná,“ vyznal sa. Až pri nej zrazu videl, aký je svet úžasný, ale aj to, čím sa jeho blízki trápia. Pretože, ako vraví, „šťastní ľudia nevrtia celý život chvostom. Šťastní ľudia plačú, boja sa, trpia, kričia, odierajú si kolená, lebo šťastie nezávisí od náhody, okolností či kolesa šťastia.“ Rozprávač zatúžil zveriť sa nám s presným vzorcom pre šťastie. Nie je dokonalé ako štvorec, na ktorého rovnakých stenách ťa nemá čo prekvapiť. Je vždy nedokonalé, vždy v pohybe – a vždy pri vás, ak viete v sebe spojiť vzdialené. „V živote nejde o rovnováhu, bez nestability a asymetrie by nám zostalo len kamenné prázdno,“ myslí si autor.

Afonso Cruz je slovenským čitateľom známy knihami Knihy, ktoré zhltli môjho otca (Portugalský inštitút, 2020) či Maliar pod kuchynským drezom (Tatran, 2015). Jeho najnovší román Princíp Anny Kareninovej vznikol pri jednej z ciest s cieľom nájsť kúsky z nás vo svete, na vzdialených miestach, a takisto nájsť kúsky z onoho sveta v nás. Afonso Cruz sa celkom ľahučko dotýka obrovských hĺbok, kde sa smieme smiať aj plakať, sami na sebe. A v závere, ako vždy, prekvapí.

Čítajte viac Kniha týždňa: Veľké leto omamne vonia mladosťou