Vaša knižka je útla, skladá sa z niekoľkých poviedok a vyhrala cenu za najlepšiu slovenskú prózu. Aký je to pocit?
Je to skvelý pocit! Keby mi to niekto povedal, keď som bola malá a písala som poviedky rukou, mama mi ich potom prepisovala na stroji, nevedela by som si ani predstaviť, že dostanem takúto cenu. Knižka je naozaj útla, no laureátmi či laureátkami sa už určite stali aj takéto útle knižky. Je to môj štýl písania, snažím sa byť veľmi úsporná a vďaka tomu povedať viac. Asi to takto vnímala aj porota, keď som získala cenu a som za ňu veľmi vďačná.
Hrdinkami vašich poviedok sú dievčatá a ženy, ktoré hľadajú svoj dôvod na radosť. Neskôr ste knihu komentovali v zmysle, že v čase neopodstatneného optimizmu je dobré byť realistom. Je to váš pohľad na svet?
Pre mňa je veľmi dôležité vidieť to veselé aj to smutné, oba aspekty patria k životu a treba sa naň dívať tak, ako prichádza. Vždy prinesie aj niečo nečakané, netreba hneď vešať hlavu, vždy príde nasledujúci deň. A o tom je aj knižka Dôvod na radosť, moje hrdinky často zažívajú ťažké situácie a prejdú nimi, dúfam, so cťou, aj keď s jazvami a ranami. Priala by som si, aby som aj bola takým človekom!
Čítajte viac Kniha týždňa: Dôvod na radosť
Vaše hrdinky to naozaj nemajú ľahké, dostávajú sa do nie celkom obvyklých a náročných situácií. Kde čerpáte námety?
V knižke je sedem poviedok a námety na ne čerpám aj z môjho života, čo som počas neho odpozorovala. Napríklad poviedka Marika je môj najintímnejší text, aký som kedy napísala, pretože som doňho pretavila veľa osobných spomienok na moju starú mamu. Na pohľad bola veľmi tvrdá žena a ja som sa v dospelosti chcela za naším vzťahom obzrieť, povedať si, čo na ňom bolo krásne, aj prečo som ju tak videla.
Ste víťazkou prestížnej literárnej súťaže, kto z iných autorov či autoriek, ktorí sa ocitli vo finále, zaujal vás?
Jana Bodnárová a jej kniha Patchwork v bielej. Veľmi ľahko sa číta, a nehovorím to len ja. Na veľmi malý priestor dostala kvantum emócií aj životných právd v tom najlepšom slova zmysle. Keďže aj ja inklinujem k takému úspornejšiemu písaniu, jej príbeh a spôsob, akým ho napísala, ku mne prehováral, bol pre mňa veľmi silný.
Cena sa udeľuje vždy za vlaňajší rok, máte už teraz rozpísané niečo nové?
Pracujem aj na ďalších textoch, mám nápady a myslela som si, že napíšem tentoraz román. No zatiaľ je to asi nad moje sily. Mám rozrobené poviedky a budem na nich pracovať do konca roka. Dúfam, že na ďalšiu knižku nebudeme čakať sedem rokov ako na tú terajšiu. Aj keď sa netreba nikam ponáhľať. Už mám premyslené náčrty, takže by to malo ísť rýchlejšie a ocenenie Anasoft litera ma teraz napĺňa obrovskou dávkou energie.
Čítajte viac Máme dôvod na radosť: najlepšiu slovenskú prózu
Vaša prvá knižka bola tiež poviedková, v čom je podľa vás poviedka cenná? Aj český porotca Petr Borkovec hovorí, že slovenská literatúra je silná práve v krátkych textoch.
Doba nás núti neustále prijímať informácie, ktoré potom nevieme pustiť z hlavy. Aj čitatelia siahajú po poviedkach, lebo sú „na jeden hlt“. Ja však nepíšem poviedky z vypočítavosti, je to pre mňa prirodzené, lebo aj písanie ide ruka v ruke s dobou.
Čitateľ poviedku zhltne na jeden šup, ale autor ju na jeden šup nenapíše…
Možno sú aj takí, ale ja medzi nich nepatrím. Najprv to musím mať v hlave pevne zošraubované a potrebujem sa do písania ponoriť aspoň na osem hodín vkuse, nemôžem si k nemu odskakovať na hodinku, na dve… Moje poviedky v knihe Dôvod na radosť sú relatívne krátke, aj keď dlhšie ako v mojej prvej knižke, no napriek tomu potrebujem na každú ideálne niekoľko dní po sebe po viac hodín, aby som sa do toho sveta dostala.
Čítajte viac Poznáte päť najlepších slovenských kníh? Je tu finálová päťka Anasoft litera
Môžete si to dovoliť popri inej práci?
Je to ťažké, preto mi aj tak dlho trvá, kým vydám nejakú knihu… Skvelým prostriedkom sú literárne rezidencie, mala som to šťastie, že som na niekoľkých bola. Stoja ma dovolenkové dni, ale je to úžasné. Aj knižka Dôvod na radosť vznikla v rezidencii v Divadle Potôň v Bátovciach, ktoré má výnimočnú atmosféru, genius loci a som sa tam sa tam dva týždne mohla sústrediť len na písanie. Nevznikla tam celá knižka, ale drvivá väčšina poviedok z nej. Rezidenčný pobyt veľmi odporúčam všetkým, ktorí píšu, ak majú takú možnosť.
Vám sa ten čas, ktorý ste venovali písaniu, iste vyplatil, lebo vám vyniesol prestížnu literárnu cenu.
To áno a ďakujem za ňu.
Čítajte viac Kniha týždňa: Kto je Mastný muž? Jedenásť poviedok, ktoré sa riadne kĺžu
