Foto: Inaque
Som tehotná. Je to strašné
Tou Udalosťou v živote mladej Annie Ernauxovej je interrupcia, ktorú podstúpila ako dvadsaťtriročná v roku 1964. V tom čase boli potraty vo Francúzsku nelegálne, zákon postihoval obete nechceného tehotenstva, ale aj lekárov a každého, kto by sa akokoľvek na umelom prerušení tehotenstva podieľal. Mladá študentka si robila v živote iné plány, vďaka vzdelaniu sa chcela vymaniť z prostredia, kde sa jej ponúkala len práca za kasou v obchode alebo vo fabrike. „Som tehotná. Je to strašné,“ zapísala si vtedy do diára. Táto strašná udalosť vystavila mladé dievča zásadnej životnej skúške.
Udalosť je niečo, čo sa vám stane a navždy to zmení váš život
Chcela späť svoj život, svoje nádeje, ale ako slobodná matka by sa svojich túžob musela vzdať a stala by sa „čiernou ovcou rodiny“. Napokon, ako sama videla v nemocnici, ani k mladej tehotnej žene bez manžela sa personál nesprával o nič lepšie ako k tej, čo podstúpila potrat. Rozhodnutie bolo pre ňu jednoznačné: dieťa musí preč. A tak sa s odhodlaním, no bez akejkoľvek opory a podpory pustila do riešenia svojej ťažkej situácie. O tom, aká zásadná bola táto „udalosť“ v jej živote, svedčí aj fakt, že sa odhodlala vrátiť sa k nej ako spisovateľka až po 35 rokoch, v roku 1999. „Keby som o veciach nepísala, nedospeli by ku koncu, boli by iba prežité,“ vysvetľuje. Udalosť je niečo, čo sa vám stane a navždy to zmení váš život, dodáva.
Čítajte viac Kniha týždňa: Nepoložená otázka živo, farebne a verne vykresľuje svet, v akom vyrastali mnohí, chránení pred ostňami hraničných drôtov mäkkou rodinnou perinou
Snaží sa teda vrátiť do tých týždňov a mesiacov, ktoré jej priniesli ťaživú, no zároveň oslobodzujúcu skúsenosť. „Porodila som život aj smrť,“ spomína a niektoré momenty nemôže ani po rokoch „podrobiť analýze“, môže sa do nich len ponoriť. Aby podala svedectvo o tej strašnej udalosti, ktorú prežívali ženy na celom svete pred ňou aj po nej. „V žiadnom múzeu nevystavujú ateliér anjeličkárky,“ píše a pozýva nás sledovať všetky hrôzy, ktoré ju spoločnosť prinútila podstúpiť.
V láske a v rozkoši som svoje telo nevnímala ako podstatne odlišné od tiel mužov
Mladá žena teda zabojuje o svoju ľudskú dôstojnosť, o svoje právo rozhodnúť o vlastnom tele a živote. „V láske a v rozkoši som svoje telo nevnímala ako podstatne odlišné od tiel mužov,“ píše. Spoločnosť však mala na vec iný názor: podriaď sa alebo zomrieš – fyzicky alebo aspoň spoločensky.
Annie je odhodlaná dotiahnuť veci až do konca a na ceste za svojím oslobodením zažíva kruté poníženie na každom kroku. Od svojho priateľa, lekárov, ktorých prosí o pomoc, aj od spolužiakov, ktorí síce obdivujú jej odhodlanie, ale to isté ich zároveň odpudzuje. Pod tlakom situácie Annie vyhľadá anjeličkárku a pri nelegálnom potrate skoro zomrie.
Čítajte viac Kniha týždňa: To, čo máš okolo krku
Nie som inštalatér!
Annie Ernaux píše osobitým štýlom – a osobitne príťažlivým štýlom. Hoci jej knihy sú autobiografické, ako rozprávačka svojho vlastného príbehu akoby stála opodiaľ. Jej pozícia pozorovateľky seba samej vo vzťahoch s priateľmi, partnermi, rodinou a so spoločenským systémom nie je nezúčastnená, naopak, ide do najväčšej možnej intimity ľudského prežívania a zaplaví nás tými najsilnejšími emóciami. Emóciami, ktoré vyplývajú z prežitého a z nadania podať pravdivý, zrozumiteľný a strhujúci obraz doby. „Aby sa moje myšlienky a pocity stali písmom, teda niečím zrozumiteľným a všeobecným, aby sa moja existencia rozpustila v hlavách a životoch ostatných,“ píše v závere novely Udalosť.
Aj v tejto knihe je jej otvorenosť a jasný pohľad na „udalosť“, ktorá v histórii pohla osudom miliónov žien, výkrikom po ľudskej dôstojnosti, jasným postojom proti zneužívaniu moci silnejších nad slabšími, ukazuje pokrivenosť v spoločenskej hierarchii (ako v obraze, keď sa k nej lekár správa zvlášť hrubo, lebo ju považuje za robotníčku a nie za študentku). Keď sa po nelegálnej interrupcii dostala do nemocnice v ohrození života, pýtala sa lekára, čo s ňou bude robiť. „Nie som inštalatér! Tá veta vo mne stále hierarchicky usporadúva svet a akoby úderom obuška oddeľuje lekárov od robotníkov a od žien, podstupujúcich potrat, vládnucich a ovládaných.“
Čítajte viac Kniha týždňa: Priateľky a neznáme
Všetko prežité násilie dokázala premeniť na individuálne víťazstvo
Mladý muž
Annie Ernaux sa neskôr stala matkou dvoch detí – a úspešnou spisovateľkou. Ako vraví, „potrebovala túto skúšku, aby túžila mať deti, stala sa miestom, ktorým prechádzajú generácie“. Všetko prežité násilie dokázala premeniť na individuálne víťazstvo, ako sama hovorí.
Po rokoch ju cesty zavedú znova do jej študentského mesta, kde prežívala celú traumu nechceného tehotenstva. Sprevádza ju mladý milenec, a tak je znova na verejnosti vystavená pohoršeným pohľadom. Vidieť staršieho muža vedľa ženy, čo by mu mohla byť dcérou je bežné, opačne to však vyvoláva pohoršenie. „Pred jeho tvárou bola mladá aj moja. Muži to vedia odjakživa, nechápala som, v mene čoho by mi to malo byť zakázané,“ píše Annie Ernaux v kratučkej, párstránkovej novele Mladý muž.
Ak sa niečo má nazývať „ženskou literatúrou“, tak sú to práve knihy Annie Ernauxovej, také dôležité ako svojho času prelomové Druhé pohlavie Simone de Beauvoir. Annie Ernaux bola šťastná, že vstúpila do tretieho tisícročia slobodná.
Čítajte viac Kniha týždňa: Kto je Mastný muž? Jedenásť poviedok, ktoré sa riadne kĺžu
