Ona sama bola Američanka, ale Európa ju nadchýnala, Európania sa jej zdali uvoľnenejší a vrúcnejší, a tak ich skúmala. Milovala Francúzsko, na ktoré sa profesijne špecializovala, a mala tam aj rodinu (jej nevesta bola Francúzka). Na publikovanie svojich výskumov a názorov potrebovala Marilyn Yalom skoro 400 stránok, kto však knihu zdolá, bude teoreticky lepšie pripravený na lásku.
Tá sa dá robiť aj amatérsky, ale rozhľad je rozhľad – môže zvýšiť cit aj výkonnosť. Skrátka, vždy je lepšie byť vzdelaný, ako variť z vody. A podtitul tejto knihy sľubuje exkurziu až deviatimi storočiami vášní a ľúbostných dobrodružstiev. Texty (z angličtiny) preložili Alexandra Strelková a Samuel Marec.
Čítajte viac Nemecký spisovateľ napísal knihu Veľké leto, ktorá zahreje aj v zime
Marilyn a kňažná
V publikácii je obsiahnutý aj príbeh samotnej autorky. Marilyn Yalom sa narodila v roku 1932 v Chicagu, zomrela v roku 2019 v Palo Alto a zostalo po nej objavné dielo. Skúmala lásku priam vedecky, ale s umeleckým citom. Hľadala fakty, ale všímala si aj formu a najmä – hodnotila lásku komplexne ako kultúru tela a duše. Príbehy, o ktorých písala, dávala do súvislosti s históriou aj s dneškom.
Sústreďovala sa najmä na ženy, zaujímalo ju, ako sa správali v láske, akú mali v intimite pozíciu, aké mali slovo a čo chceli dosiahnuť. Na všetko reagovala aj svojimi vlastnými zážitkami.
V roku 1976 vyučovala napríklad dejiny francúzštiny a západnej civilizácie na univerzite v Kalifornii. Posudzovala vtedy vyše 2 000-stranovú knihu o histórii európskej literatúry a pobúrilo ju, že tam nebol román od Madame de La Fayette Kňažná de Cléves. A vôbec, že knihu zostavovali len muži a nedali tam žiadne autorky. Jej kritika zavážila – v ďalších vydaniach boli už aj diela žien. Yalom sa vtedy dostala na Stanfordskú univerzitu do Centra ženských štúdií a odvtedy písala o kultúre žien so zameraním na Francúzsko a USA.
Foto: Profimedia
Stala sa veľmi populárnou a mala rešpekt. Jej manželom bol populárny psychiater a spisovateľ Irvin Yalom, ktorého knihy vychádzajú aj u nás. Mali dobré manželstvo, v živote bola spokojná, a tak aj jej kniha o láske pôsobí prirodzene a pohodovo. Originálne je práve to, že ide o americkú autorku, ktorá vidí dianie v Európe z iného uhla pohľadu, než sme zvyknutí. Má skúsenosti z iného prostredia, a tak ju všeličo v Európe prekvapuje, čo je pre nášho čitateľa zábavná konfrontácia.
Autorka začína svoje rozprávanie stredovekom a pokračuje až po 21. storočie. Približuje známe milenecké dvojice, príbehy a povesti o láske, ako aj vedecké či filozofické postrehy o ľúbostnom živote.
Čítajte viac Knižné tipy Pravdy: skutočný príbeh Paris Hilton, vtipná a praktická príručka o vzťahoch, krimi aj literatúra faktu
Hriešni manželia
V prvej kapitole sa Marilyn Yalom zmieňuje o láske Abélarda a Heloise, ktorí sa milovali v 12. storočí a stali sa večnými patrónmi francúzskych milencov. Ich príbeh však nebol šťastný. Uznávaný filozof kňaz Abélard učil najprv mladú, mimoriadne nadanú Heloisu na želanie jej rodiny vo všetkej počestnosti, životnej a duchovnej múdrosti. On mal 37, ona 15 a zaľúbili sa. Keby len platonicky!
Oni sa však veľmi milovali telesne, hoci patrili do cirkevného prostredia a tam to nebolo vôbec vítané. Vzali sa, mali dieťa, ale vôbec to nepomohlo. Príbuzní sa hnevali, izolovali ich v kláštoroch a Heloisin strýko dal Abélarda v spánku vymiškovať! Heloise však stále po ňom túžila, snažila sa k nemu dostať, už sa im to však nepodarilo. Spočinuli vedľa seba až v hrobe. Sú pochovaní na cintoríne Pere-Lachaise, kam chodia húfy zaľúbencov vzdať hold ich vytrvalosti v láske.
Známe sú napríklad ich listy a v jednotlivých kapitolách píše autorka práve aj o slovných prejavoch lásky v rôznych érach. Približuje, ako sa milenci zhovárali, ako sa ich počínanie dostávalo literárne podoby. Zaujímavé sú napríklad informácie o potulných spevákoch, o trubadúroch, o vzniku zdvorilostných pravidiel, ktoré sa formovali pri šľachtických dvoroch, o galantnosti a kurtoázii.
Foto: GG Vintage Images / Universal images group / Profimedia
Intrigy v láske a v politike
Kniha je zaujímavou históriou nielen samotných ľúbostných príbehov, ale aj mocenských vzťahov. Však rôzne erotické intrigy boli často napojené na intrigy politické. Cez lásku sa dala získať moc, bohatstvo aj tituly. Výhodné sobáše, vzťahové pomsty, ale aj skutočné city ovplyvňovali dejiny. Vzniklo z tej matérie množstvo nesmrteľných umeleckých diel, či už hudobných, literárnych alebo výtvarných.
K výnimočným patrí napríklad už spomínaný román Kňažná de Cléves. Napísala ho dvorná dáma Madame de la Fayette, ale najprv vyšiel anonymne v roku 1678. Odhaľoval erotické flirty a kšefty na francúzskom dvore, no poukazoval aj na nedotknuteľnosť cnostnej ženy, ktorá sa zaľúbila mimo manželstva, no nepodľahla.
Kniha objasňuje, prečo zostala verná a vysvetľuje, prečo si to autorka dejín lásky Marilyn Yalom tiež cenila. Román Kňažná de Cléves je podľa Marilyn najvýznamnejšie dielo 17. storočia vo Francúzsku a je to vraj tiež prvý psychologický román.
Čítajte viac Ľudské bytosti sú krehké, hovorí autorka trilerov Helen Fieldsová
Marilyn nahneval kedysi prezident Sarkozy, keď tento román bagatelizoval a v roku 2009 ho označil za nepodstatný pri vzdelávaní francúzskych študentov a nezaradil ho do tzv. povinného čítania. „Keby som nebola 8 000 km vzdialená, zúčastnila by som sa na protestoch,“ vyjadrila sa vtedy Yalom a v knižke cítiť ešte aj dnes túto jej osobnú zainteresovanosť. Nepíše akademicky, hoci kniha je aj vedecká a autorka ju opatrila množstvom poznámok, uvádza zdroje, bibliografiu.
Celkovo je text čítavý, plný radosti zo života a sviežosti. Autorka priblížila cez lásku aj Simone de Beauvoir a Jeana-Paula Sartra, Gertrudu Steinovú, Marguerite Durasovú, Rimbauda, Verlaina, Prousta a iných známych umelcov, milovníkov a nespratníkov. Skrátka, autorka iba slovami maľuje krásnu mapu nežnosti (to je tiež termín z knihy), ktorá obsahuje pokojné jazerá, zradné prúdy, búrlivé vlnobitia lásky, ale najmä informácie o vývoji človeka.
