Zbúrané Podhradie ožilo vo virtuálnej realite

Bratislavské Podhradie, ktoré zbúrali v 60. rokoch, už zväčša pripomínajú len staré snímky, pohľadnice či dokumentárne filmy. Vďaka virtuálnej realite však doň teraz môžu nazrieť aj súčasníci. "Chceme vytvoriť niečo, čo by atraktívnou formou ukázalo, ako naše mesto kedysi vyzeralo," vysvetlil autor projektu Tomáš Stern.

, 22.05.2021 15:10
Pozrite sa na známe miesta tak, ako vyzerali kedysi a dnes

Stvoriť virtuálny svet zničenej mestskej časti muselo byť náročné. Kto vám s tým pomohol?

Projekt som pripravil v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou Bratislava, ktorej som predsedom, a inštitúciami, od ktorých sme získali doplnkový archívny materiál. Vzniklo to ako istá nadstavba „kamennej“ výstavy Stratená dominanta strateného mesta, ktorú sme inštalovali na mieste, kde kedysi stála neologická synagóga.

Otvorili sme ju v októbri 2019, teda pár mesiacov po 50. výročí asanovania synagógy (zbúrali ju 12. apríla 1969) a 125 rokov po jej výstavbe. Samotná virtuálna realita sa robila v spolupráci s Woowstudiom. Veľká vďaka patrí tiež odborníkom, ktorí sa podieľali na vypracovaní 3D modelových podkladov. Podporila nás aj mestská časť Staré Mesto.

Rybné námestie s neologickou synagógou, ktorú... Foto: Archív
Neologická synagóga Rybné námestie s neologickou synagógou, ktorú zbúrali v apríli 1969 napriek tomu, že bola národnou kultúrnou pamiatkou.

Čo vás podnietilo k príprave projektu?

Cieľom bolo ukázať, ako oblasť okolo Rybného námestia, bývalej Dlhej (dnešnej Panskej) ulice, na začiatku Vydrice a Židovskej ulice kedysi vyzerala. Nešlo len o virtuálnu rekonštrukciu zbúranej synagógy, jej exteriéru a interiéru, ale aj okolitej zóny, aby si ju ľudia vedeli predstaviť. Súčasná generácia pozná Most SNP a zväčša devastované Podhradie. Staré fotografie Bratislavy si nepozerá a toto je spôsob, ako jej to priblížiť. Projekt je prístupný na webe, ale najväčší zážitok je nasadiť si virtuálne okuliare, ktoré vám to ukážu tak, akoby ste tam naozaj boli.

21-chalani 2x Čítajte aj Starí Prešporáci lákajú na nádvorie Starej radnice

Krátko po otvorení výstavy vypukla pandémia. Ako to ovplyvnilo celý projekt?

Virtuálnu realitu sme vlastne teraz po roku spustili nanovo, lebo prvý raz to akosi rýchlo zapadlo. V dôsledku situácie vyšla len krátka správa o otvorení výstavy, ale virtuálnu prehliadku sme vtedy nepropagovali. Preto sme ju teraz znova použili ako „teaser“ druhej etapy projektu, na ktorej tento rok pracujeme. Ujalo sa to nad moje očakávania, záujem je naozaj obrovský. Možno sa nám vďaka tomu podarí aj vyzbierať nejaké peniaze. Je to neziskový projekt, takže budeme radi, keď získame aspoň časť prostriedkov, ktoré treba na realizáciu.

Karol Kállay Čítajte aj Príbehy Bratislavy sú vďaka fotografiám Karola Kállaya nesmrteľné

Spomenuli ste druhú etapu. O čo ide?

Pracujeme na virtuálnom modeli časti Zámockej ulice vrátane ortodoxnej Veľkej synagógy, ktorú zbúrali so zvyškom zástavby. Ľuďom chceme priblížiť nielen architektúru tých objektov, ale aj ich dejiny. Návštevník tak vo virtuálnej realite bude môcť získať cenné informácie a stretnúť sa s významnými osobnosťami, ktoré sa na výstavbe mestskej časti podieľali alebo tam žili. Bude to mať teda i výrazný vzdelávací rozmer.

Starú Bratislavu virtuálne si môžete pozrieť TU

Staré fotografie Bratislavy si súčasná generácia nepozerá a toto je spôsob, ako jej to priblížiť
Zuckermandel, časť bývalého bratislavského... Foto: Archív
Podhradie v Bratislave Zuckermandel, časť bývalého bratislavského Podhradia, na historickej pohľadnici.

Z čoho ste vychádzali pri tvorbe virtuálnej reality?

Zdroje boli rôzne – archívne fotografie, pohľadnice, ale aj zachované fragmenty zo zbúranej synagógy. Napríklad krátko pred dokončením výstavy sa nám podarilo získať dve fotografie z interiéru neologickej synagógy. Žiaľ, až z času jej asanovania, ale veľmi nám to pomohlo pri virtuálnej rekonštrukcii jej interiéru.

Ako dar sme tiež dostali časť jej zliatinového zábradlia. V zachovanej synagóge na Heydukovej ulici som v depozitári zase objavil zabudnutý hebrejský nápis, ktorý na neologickú synagógu umiestnili v roku 1946 a zostal tam až do jej asanácie. Vo voľnom preklade znamenal „Chrám venovaný tisíckam slovenských obetí“. Zámerom totiž bolo adaptovať synagógu pre účely židovského múzea a múzea holokaustu.

fontana planeta mieru2 Čítajte aj Fontána Planéta mieru hýri farbami. Rekonštrukcia ju odela do nového šatu

Vy sám si zbúrané Podhradie nepamätáte…

Som rodený Bratislavčan, ale narodil som sa v roku 1972, takže som ho už nezažil. Pamätám si len to, čo mi o ňom rozprávali rodičia a starí rodičia.

Autor projektu Stratené mesto Tomáš Stern. Foto: Archív T. Sterna
tomas stern Autor projektu Stratené mesto Tomáš Stern.

Vaše virtuálne prehliadky sú skôr statické. Návštevník sa môže otáčať okolo svojej osi, no nie pohybovať. Nechystáte aj virtuálnu prechádzku po zbúraných uliciach?

To je cieľom projektu Stratené mesto. Radi by sme použili aj augmentovanú realitu, vďaka ktorej by divák vedel vnímať objekty v reálnom prostredí. Je to však finančne veľmi náročné. Aby sme to vedeli z ktoréhokoľvek uhla správne nadizajnovať, na to treba faktografické zdroje, teda vhodné archívne fotografie, a tie, žiaľ, často nemáme.

Nerozšírite virtuálnu prehliadku na celé Podhradie?

Po ukončení druhej etapy by sme radi pokračovali Židovskou ulicou a celé to prepojili s bývalou Vydricou a Zuckermandelom, prípadne s nábrežím Dunaja, kde stáli nádherné objekty. Chceme vytvoriť niečo, čo by súčasníkovi, ale najmä mladej generácii ukázalo, ako naše mesto kedysi vyzeralo, aký malo unikátny charakter. Už sa to, žiaľ, nedá vrátiť, ale bolo by dobré na to nezabudnúť.

Spor o Podhradie vyhrali buldozéry

Podhradie označovalo historickú zástavbu na bratislavskom hradnom kopci. Jeho časti známe ako Vydrica, Zuckermandel a Židovňa (bývalá židovská štvrť) sa v roku 1851 zlúčili s mestom a pod názvom Theresienstadt sa stali jeho štvrtým obvodom.

Vrchol rozmachu štvrť dosiahla koncom 19. storočia. V roku 1904 pozostávala zo 455 domov a 2 753 bytov, kde žilo vyše 12 500 obyvateľov. Už vtedy však bola známa nielen svojou malebnosťou a romantikou, ale aj chudobou a neresťami. V 30. rokoch minulého storočia začala štvrť čoraz väčšmi upadať. Prvé návrhy na jej zbúranie sa objavili už pred 2. svetovou vojnou, potom v roku 1941 a znova v roku 1947.

Keďže jej budúcnosť bola otázna, do obnovy budov sa neinvestovalo a ďalej chátrali. Zápas o osud Podhradia sa vystupňoval v 60. rokoch, keď schválili výstavbu Mosta SNP. Zatiaľ čo pamiatkari, výtvarníci, archeológovia, ale aj verejnosť bojovali o záchranu Podhradia a neologickej synagógy, stavbári a architekti presadzovali ich asanáciu.

Rozhodujúce slovo mali napokon komunistickí funkcionári, ktorí nebrali ohľad na kultúrne dedičstvo a spor chápali ideologicky ako presadenie modernej, socialistickej tváre Bratislavy. Do roku 1970 tak historické Podhradie s výnimkou niekoľkých objektov úplne zmizlo z mapy mesta.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #synagóga #virtuálna realita #Podhradie #Prešporok
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy