V knihe Katherine - Môj živots Mekym budú aj súkromné listy a doteraz nezverejnené fotografie.
Bude to viac či menej osobná kniha? Čo všetko v nej čitatelia nájdu?
Bude to veľmi osobná výpoveď, prešla som si fotky z rodinných dovoleniek, ktoré sme nikdy neprezentovali, a dala ich oskenovať. Súkromie sme si vždy chránili, ale v prípade tejto knihy som urobila výnimku. Bola som prekvapená, čo všetko som si ako dievča schovávala v začiatkoch nášho vzťahu – nielen listy od Mekyho, ale napríklad aj kartičky z hotela, kde sme spolu bývali, alebo letenky do Bratislavy. To všetko sa v knihe bude prelínať s mojím rozprávaním, ktoré Honza naozaj majstrovsky zapísal.
Od smrti Mekyho Žbirku uplynuli už dva roky, ale zdá sa, akoby ste s ním žili stále. Zorganizovali ste spomienkové koncerty, vymysleli a otvorili jeho výstavu, napísali ste knihu. Je obdivuhodné, ako viete pretaviť smútok do krásnych spomienok. Máte tých pekných spomienok veľa?
Ľudia sa ma často pýtajú, či ma to emocionálne nerozhodí, keď si pozerám naše fotky alebo sa preberám Mekyho vecami pri príprave výstavy a podobne. Ale ja po prvé nemám veľa času nad tým vzdychať, pretože sa všetko deje v rýchlom tempe, ktoré ma naučil Meky a po druhé, ako hovoríte, sú to spomienky, ktoré hrejú na duši. Mám pocit, že Meky je stále so mnou. Každý sa so stratou, ktorú som zažila, vyrovnáva po svojom a každý spôsob je legitímny, ak to človeku pomôže. Mne pomáha, keď posúvam Mekyho odkaz ďalej a viem, že to posledné, čo by si on želal, je, aby na neho a hlavne na jeho skladby ľudia zabudli.
Čítajte viac Len skladám piesne, hovorí Meky
Je známe, že ste sa spoznali, keď ste ho požiadali o rozhovor do školského časopisu. Čím vás vtedy zaujal?
Robiť rozhovor s Mirom Žbirkom vtedy nebol len môj nápad, prišiel s ním spolužiak z gymnázia Vojta Nouzák, dnes pán režisér niekoľkých talkshow, ktorý sa v knihe Katherine tiež objaví. Meky by povedal „the rest is history“ – teda to, čo sa stalo potom, sa už asi malo stať a ja som sa to snažila si pri našich rozhovoroch s Honzom Vedralom vybaviť po tých rokoch detailne vrátane mojich pocitov.
Pri tom prvom rozhovore ste vraj našli toľko spoločných tém, že ste nakoniec rozhovor pre časopis ani nestihli spraviť a museli ste sa stretnúť znova a ešte raz… Zostalo to tak po celý čas, vždy ste našli spoločnú reč?
Je to tak… z nezrealizovaného rozhovoru pre časopis bol nakoniec celoživotný rozhovor. Vďaka tomu, že Meky bol komunikatívny človek a ja tiež nie som introvert, sme vždy našli spôsob, ako sa vyrovnať s krízami a nedorozumeniami, ktoré, samozrejme, vzniknú v každom vzťahu. Navyše Mekyho humor bol takým katalyzátorom hádky a často som sa nemohla hnevať, lebo som sa musela smiať.
Keď ste s Mekym vytvorili pár, iste vás mnohí obviňovali, že sa chcete pri ňom stať celebritou a zároveň, že ste si vybrali "staršieho muža“. Ako ste na to reagovali?
Ja som sa osobne s takým obviňovaním nestretla, v čase nášho zoznámenia nebol bulvár a slovo celebrita, myslím, u nás ani neexistovalo. Ale, samozrejme, že vekový rozdiel medzi nami sa mohol niekomu zdať veľký, aj keď z dnešného pohľadu je našich 15 rokov vlastne úplne „v norme“. A ja som sa dlho po Mekyho boku vôbec verejne neobjavovala, nie preto, že by som sa skrývala, ale ja som sa nerada fotila a predvádzala, takže na titulkách magazínov ma nenájdete hádam až do roku 2009. Predtým som bola skôr taká „pani Colombová“, Meky o mne často hovoril, ale nikto ma nevidel.
Zrazu z ničoho nič, počas toho, keď cvičil na klavíri alebo gitare, priletela melódia a Meky mi hovoril, že ich chytá zo vzduchu
Ja si pamätám, keď sa Meky ako hosť v jednej televíznej relácii s láskou chválil, že keď Katka doma začuje nejakú novú melódiu, ktorú práve zložil, príde sa ho s obdivom spýtať: Jak ty to děláš? Museli ste veľmi obdivovať jeho talent aj milovať jeho.
Určite som ho obdivovala, zvlášť preto, že ja nemám hudobné nadanie a také situácie, ktoré opisujete, mi imponovali. Zrazu z ničoho nič, počas toho, keď cvičil na klavíri alebo gitare, priletela melódia a Meky mi hovoril, že ich chytá zo vzduchu. Za dva roky bol z toho hit. To ma vždy fascinovalo a dodnes to nechápem.
Foto: archív Katky Žbirkovej
Žili ste spolu 33 rokov, ak sa nemýlim. Za ten čas ste určite prešli aj ťažkými skúškami. Kedy to bolo?
Manželmi sme boli 33 rokov a štyri roky predtým sme spolu chodili. Je jasné, že každý vzťah prejde zložitým obdobím alebo aj obdobiami, a ani u nás to nebolo iné. Myslím, že z tých najťažších som sa „vypísala“ v knihe. Ale je to tak, že väčšinou, keď prekonáte to ťažké, objaví sa niečo pekné, taký je jednoducho život, a ten môj s Mekym bol krásny.
Meky vám hovoril "Katka“. Obľúbili ste si toto oslovenie v slovenčine?
Katka je aj v slovenčine, ale my v češtine pri oslovení skloňujeme – Katko, …atď. Ja som Mekyho slovenčinu milovala, a keď niekedy prešiel na češtinu, hneď som ho prosila, aby to nerobil. Keď sme potom často cestovali do Londýna, zmenil Katku na Kathy, aby aj náš producent Rob Cass rozumel. Keď sa ho pýtali, prečo sa pieseň pre mňa volá Katka, ale spieva Katherine, odpovedal, že mu to do melódie nevychádzalo, a predsa nemôže spievať Katkaaa.
On sám v dokumente Meky povedal, že ste sa presťahovali do Prahy, lebo vás v 90. rokoch, keď sa delilo Česko-Slovensko, na Slovensku ako Češku neprijali pekne. Mali ste zlé skúsenosti v tomto období?
Prekvapilo ma, že to vnímal aj takto. Určite sa to netýkalo našich kamarátov v Bratislave, čo podrobne opisujem v knihe. Vtedy pri delení republiky boli emócie vyhrotené a ja som sa občas posťažovala, že mi niekto hovoril to známe: „na Slovensku po slovensky“ alebo sa pýtali trojročnej Lindy, „kde je lepšie“. Ale vo finále to nebol jediný dôvod. Čakala som Davida, Meky stále niekam cestoval a ja som potrebovala pomoc svojej mamy a stráženie, navyše Linda mala nastúpiť do škôlky a museli sme sa rozhodnúť, kde budeme. Vtedajšia politická situácia na Slovensku tomu rozhodnutiu určite pomohla.
Foto: archív Katky Žbirkovej
Meky to vraj tiež nemal v Prahe ľahké, musel začínať akoby od nuly, lebo svoje muzikantské zázemie nechal v Bratislave. Ako ste spolu zvládli tieto nové začiatky? Iste vtedy potreboval silnú oporu, keď prišli "ponuré dni“.
Pýtate sa presne takisto, ako Honza Vedral, a ja som sa pri tvorbe knihy Katherine snažila vrátiť k pocitom, ktoré sme vtedy mali. Každý trochu skúsenejší človek vie, že život sa valí a veci sa dejú. Máte malé deti, je to hektické a k tomu máte doma tvorivého umelca. Bola som vždy súčasťou aj tých tvorivých vecí, nestála som bokom a vždy som sa snažila Mekymu poradiť a pomôcť. A som rada, že niektoré moje rady sa neskôr ukázali ako zásadné pre Mekyho kariéru.
Vaša kniha sa volá Katherine, ako pieseň, ktorú napísal špeciálne pre vás. Aj na výstave na Bratislavskom hrade je jej rukopis v angličtine, ale pre vás je to veľmi osobná spomienka. Kedy a ako táto pieseň vznikla? Kedy vám ju prvý raz zaspieval?
Vznikala na začiatku nášho vzťahu a presne si pamätám ten okamih, keď som ju prvýkrát počula v telefóne, v tom starom ešte s vytáčacím ciferníkom a so slúchadlovým zvukom… Tá skladba má skoro 40 rokov a veľmi ma teší, že nezapadla a že ju stále v rádiu počujem. Myslím, že je to náš československý unikátny lovesong.
Podtitul knihy je Môj život s Mekym. Aký bol teda v zásade váš život s Mekym hudobníkom, skladateľom? Musela sa žena prispôsobiť umeleckej duši alebo to bol vzájomný kompromis? Alebo ste umelecké duše obaja?
Som skôr racionálny typ a rozumieť Mekyho umeleckej duši som sa musela učiť, ale vzhľadom na to, že som bola veľmi mladá, a vtedy človek nasáva rýchlo, som s tým nejaký veľký problém nemala. Postupne som aj v sebe objavila umelecké sklony, hlavne výtvarné, o tom bude v knihe Katherine reč niekoľkokrát. Vnímať hudbu ma naučil Meky, a bol to dobrý a veľmi vytrvalý učiteľ.
Čítajte viac Na Mekyho spomínajú aj v Abbey Road
Na Mekym je obdivuhodné, že sa stále zaujímal o nové veci, sledoval hudobné trendy, nikdy neustrnul v tom, čo mal vyskúšané a osvedčené. Zdieľal s vami, čo nové objavil v hudbe?
Meky so mnou zdieľal úplne všetko. Keď ho niečo bavilo alebo zaujalo, museli sme to spolu prebrať. Týkalo sa to filmov, literatúry, ale hlavne hudby. V aute mi púšťal hudobné novinky alebo každé ráno britskú hitparádu. To mi teraz vážne chýba a prestávam byť v obraze. Musím si opäť nájsť čas na UK charts a pokračovať, aby som z toho nevypadla.
Umelci zvyčajne mávajú silné ego, no Meky určite nepôsobil ako sebastredný človek. Zaujímal sa o svoje okolie a prial aj iným. Doprial aj vám, po čom ste túžili?
Myslím, že sa Meky veľmi snažil byť empatický. Samozrejme, že ego sa niekedy ukázalo, ale bojoval s tým. Aj keď toho veľa prežil a zažil, stále na sebe pracoval a nechcel opakovať staré chyby.
V klipe k piesni Nejsi sám z albumu Posledné veci pôsobí ako starostlivý otec a aj váš syn David nám v rozhovore potvrdil, že taký naozaj bol. Tatkovia si však zvyčajne vyberú, v akej oblasti sa budú deťom venovať. Čo všetko s deťmi absolvoval?
Meky chcel, aby naše deti boli hudobne vzdelané a to bola jeho úloha – cvičiť s nimi hudbu. Ale absolvoval s nimi aj výlety na horách alebo dovolenky pri mori, aj keď pred slnkom sa ako typický Angličan so svetlou pleťou skôr schovával. V ostatných veciach zasahoval, až keď bolo najhoršie a potrebovala som jeho pomoc. Bol skôr ten liberálnejší a miernejší rodič, než ja. Najviac ho ako rodiča vystihuje slovo – starostlivý.
David hovorí, že ste ho doma k hudbe nenútili, ale ani ste mu v nej nebránili, cestu si našiel sám a darí sa mu. Môžete byť naňho pyšná. Ako sa darí dcérke?
Som rada, že Davidovi sa darí na hudobnom aj filmovom poli. Filmárčinu vyštudoval, ale hudba, to je jeho srdcovka. Teší ma, že sa tento rok v lete okrem turné so svojou kapelou Sunnbrella v Británii či USA dostal aj do Čiech a na Slovensko. Linda pracuje v anglicko-českej škôlke a pomáha mi v mojej firme Miro Agency. Navyše sa stará o náš zverinec – tri psy a dve mačky – takže sa určite nenudí.
Čítajte viac Mekyho Posledné veci dokončil syn David
Meky bol "dvojjazyčný“, z anglicko-slovenskej rodiny, no uzavreté hranice ho nepustili ďalej. Vášmu synovi Davidovi je svet už otvorený. On si volí ťažšiu cestu, keď väčšinou hráva v zahraničí, kde nemôže stavať na slávnom mene. Vie sa spoľahnúť sám na seba, radí sa s vami ešte o svojich rozhodnutiach?
David je na rozdiel od Mekyho uzavretejší a radí sa len, keď mu niečo „horí pod nohami.“ Možno, že ma len nechce zaťažovať svojimi starosťami, ale ja mu vždy hovorím: Davide – český a slovenský šoubiznis mi volá, aby som niekoho manažovala, a ty ma nepožiadaš o pomoc s koncertom v Bratislave. A on mi na to odpovedal: „Ale ja nechcem, aby to vyzeralo, že mi MAMIČKA niečo zariaďuje.“ Tak taký je David…
Slovensko v Mekym stratilo legendárneho hudobníka, skladateľa a speváka, ktorého sme vnímali ako samozrejmosť, mysleli sme si, že tu bude večne. Ani vy ste zrejme netušili, že oňho prídete tak rýchlo. Zmenil Mekyho predčasný odchod váš pohľad na vašu životnú lásku?
Meky bol celé tie roky mojou oporou, čo som si v plnej miere uvedomila až po jeho odchode. Po mojom boku bol v podstate celý môj dospelý život. Posledné takmer dva roky bez neho sa učím byť samostatná, aj keď to v mojom veku možno znie trochu divne. A máte pravdu, že to bola a je moja životná láska, pretože taká láska neumiera.
Čítajte viac Miro Žbirka bude na Hrade až do novembra, kniha o živote s ním príde už v októbri
