Najstaršie i najnovšie obrazy, oceňované knižné ilustrácie a grafiky. Pozrite si tvorbu popredného slovenského výtvarníka Martina Kellenbergera. Predstavujeme jeho výpravnú monografiu. Spomíname aj to, čo sa do nej nezmestilo.
Zbierka roztopašných krátkych rýmovačiek – veselých mikropríbehov inšpirovaných každým z písmen slovenskej abecedy – patrí nepochybne medzi najpopulárnejšie knižky pre deti. Genialitu a nadčasovosť Smrekových básničiek preverili generácie detí i rodičov. Maľovaná abeceda vyšla po prvý raz v roku 1955 a ilustroval ju dnes rovnako legendárny maliar, grafik a ilustrátor Vincent Hložník. Knižka sa dočkala mnohých vydaní i všelijakých obrazových sprievodov. Medzi najpopulárnejšie však patrí to, ktoré vyšlo o polstoročie neskôr. V roku 2005 Smrekovu Maľovanú abecedu ilustroval Martin Kellenberger.
Zelený slon s obrovskými múdrymi okuliarmi na očiach, na každej nohe čosi iné – ležérna teniska, papuča s brmbolcom, frajerská čižma i turistická vibramka. Brucho slona zdobí chalúpka, slnko, les a písmenká… Nuž a chobot? Pásikavý, ružovo-zeleno-žltý! A v tom šibalskom chobote zvŕta sa maliarsky štetec. No povedzte, ktoré dieťa by takémuto zvieraciemu kamarátovi nechcelo sedieť za hlavou ako mocný maharadža na tróne a „šoférovať ho“? Aká, ak nie takáto bohatá kresba, do prasknutia nabitá nápadmi, vyburcuje detskú zvedavosť a záujem o text v knihe?
Svet výtvarníka Martina Kellenbergera
Martina Kellenbergera čitateľovi Pravdy netreba predstavovať. Známy maliar, ilustrátor, grafik, donedávna aj vysokoškolský pedagóg, člen rôznych porôt a hodnotiteľských komisií, laureát viacerých cien, múdry rozprávač a veselý spoločník. V Pravde roky gestoruje výtvarnú súťaž pre deti Moje najkrajšie Vianoce, pomáha redakcii vybrať víťazný obrázok na sviatočnú titulnú stranu, poslednú pred Štedrým dňom.
Čítajte viac Slovenský Lomidrevo súťaží o titul najkrajšej známky Európy. Páči sa vám?
Aký je Kellenbergerov svet? Jeho kresby, grafika a maľba? Čo sa v nich zrkadlí? So zveličením by sa dalo povedať, že je ako ten jeho slon z obálky Maľovanej abecedy. Bohatý, múdry a veselý. Ako každá ilustrácia k jednotlivým kapitolám – písmenkám – z tejto knižky. V každom obrázku sa ukrýva množstvo košatých príbehov, odkazov, znakov, náznakov a symbolov. Podnetov a inšpirácií.
„Obrazy Martina Kellenbergera rozprávajú príbehy,“ hovorí spoluautor jeho výpravnej monografie, kurátor mnohých výstav, historik umenia Bohumír Bachratý. „Martin v nich zobrazuje celú históriu človeka od Altamiry, Adama a Evy, zrodu kresťanstva cez Cervantesovho Dona Quijota až po súčasnosť, ktorú reprezentuje napríklad vyše metra široký akryl na plátne Pegas digitál. Jeho obrazy navyše žiaria farbami. To je sila, ktorá je nesmierne dôležitá v dnešnom svete, kde pribúdajú tiene, nové i staré druhy šedi a dokonca i čerň a tmárstvo.“
Čítajte viac Martin Kellenberger: Každý by mal mať svojho Pegasa
Nie sú to však len príbehy. Kellenbergerova tvorba pevne stojí na múdrosti, úcte a pokore. Na človeku, krajine, tradíciách, skutočných hodnotách. Rovnako si však ctí slobodu, láskavosť, vtip a nekonečnú fantáziu. Kellenbergerov obraz je dopredu premyslený a pritom spontánny – bohatý gejzír nápadov. Je ako vzácne žriedlo, pri ktorom síce vieme ako-tak predpovedať erupciu, ale je nemožné vopred určiť, koľko liečivej vody vystrekne na všetky strany a do akej výšky. Alebo ešte azda inak – prirovnajme ho k zrelému strapcu hrozna, napučanej sladko-korenistej bobuľke. Guľôčke, ktorá, keď sa do nej na konci slnečnej jesene zahryznete, vybuchne vám v ústach v ohňostroji chutí a vôní, z ktorých sa rodí senzačné víno.
Pegas ako logo
Vesmír Martina Kellenbergera je nesmierne rozmanitý a žičlivý. V jeho srdci prelínajú sa rozprávky pre najmenších, staroegyptské či starogrécke báje a dejiny, motívy z Biblie, Andersena, zo Shakespeara či Servantesa, povesti z divokého západu i zo stredovekej Bratislavy, ba dokonca príbehy modernej fantasy Michaela Endeho. Vybadať v ňom aj obdiv ku galériám Benátok a Ríma, k múzeám Londýna a Paríža; rozšafným šansónom, jazzovým improvizáciám, dunivým rytmom Afriky, nekonečnej páľave červených púští Austrálie i sviežej a oblažujúcej kráse modranských viníc a pivníc.
Čítajte viac Výstava: Ohňostroj farieb ku Kellenbergerovej šesťdesiatke
Kellenberger je jednoducho svetobežník i vlastenec. Bratislavčan aj Modran. Človek z hlavného mesta, a zároveň vidiečan. Inšpiruje ho spoločnosť vskutku rôznorodá – van Gogh, Velázquez, Delacroix, Kandinskij, Mondrian, Klee, Brancusi, ale aj Beethoven či zberateľka umenia Peggy Guggenheim. Doma sú to galandovci, Fulla, otec Ľubomír Kellenberger či vysokoškolský učiteľ Ľudovít Hološka, ale aj Štefánik a Beňovský, šľachtiteľka viniča Dorota Pospíšilová, vinohradník a vinár Karol Braniš, literáti Vincent Šikula, Ján Smrek, Peter Glocko či Štefan Moravčík. Ten mu dokonca venoval krátku báseň Na koníčka ruže pršia, ktorá otvára spomínanú monografiu: Na koníčka ruže pršia. / Maliar v lúčoch hovorí, / z kopýtka si vyhadzuje, plný zvláštnej pokory,/ na farby nás lapá.
Moravčík odkazuje na jeden z najobľúbenejších motívov maliara – figúru koňa, a nie obyčajného, lež často bájneho, mýtického okrídleného – Pegasa.
Koľko rokov vzniká dobrá kniha?
Monografia Martin Kellenberger: maľba, kresba, grafika, ilustrácie, je vskutku rozsiahla: má 392 strán a obsahuje vyše 450 reprodukcií, plus fotografie a plagáty k vybraným výstavám. Pôvodne mala vyjsť k umelcovej šesťdesiatke, no napokon všetko dopadlo ináč.
„Kniha vznikala vyše šesť rokov a keďže výtvarník je naozaj pracovitý, v prvom výbere, napriek prísnemu oku tvorcov, bolo diel na dvojnásobný rozsah,“ spomína jeden z grafických dizajnérov Sandro Fiala z vydavateľstva FO ART.
Čítajte viac ČáryMáryFučPunč!
„Najťažšie bolo vyberať z tohto výberu, vypúšťať, sekať,“ dopĺňa Kellenberger. „Čas však nám, a najmä knihe prospel. Preveril, čo v nej obstojí.“
Nájdete v nej najstaršie práce, školské kresby ceruzkou, najlepšie grafiky a ukážku z ilustrácií, staré oleje i najnovšie akryly na plátne; výber z tvorby za vyše 50 rokov. Spomeňme aspoň niekoľko z nich: Farebný kolobeh, Vonku je magicky, Veľký prasiak, Môj blízky vzťah k slnku, Jazdec s krídlom, Spomienka na vinohrad, Sitting Bull, Argonauti, Happy new communication, Bratislava podľa Gustava Doré, Pegas s krídlami antiky, Meranie trójskeho koňa, Milenci v čase, Smutná romantická krajina, Zjednotenie stáda, Pegas harlekýn, Africký Pegas, Pegas digitál, Stavba Pegasa, Pegas pre Vincenta, Archeológia, Africký čas, Spev sveta, Vesmírna štatistika, Vinohradnícka krv…
Čítajte viac Vesmír v barokovom kaštieli
Zostavu dopĺňajú aj ojedinelé maľby na dreve Banícka madona, Rytier a smrť, Posledná večera, Adam a Eva; ilustrácie ku knihám Pevná ruka, Barón Lamberto, Lov slov či Pavol Dobšinský. Nezmestilo sa, pravdaže, všetko: chýbajú ilustrácie z posledných knižiek známej etnologičky Kataríny Nádaskej Slovenský rok a Čím žila slovenská rodina, ČáryMáryFučPunč autora slávneho Nekonečného príbehu Michaela Endeho, z roztomilej knižky Deti od Vincenta Šikulu, z rozprávok z krajín, kde v mierových misiách slúžili slovenskí vojaci Princ a krása zeme či Slovenské povesti plné tajomných bytostí Igora Váleka. Nezmestili sa ani komiksy. Bohatá ilustrátorská tvorba Martina Kellenbergera by však vydala na samostatnú a hrubú monografiu.
Od remesla k umeniu
Ak by sme mali opísať tvorbu Marina Kellenbergera jedným-dvoma slovami, boli by to najskôr slová poctivosť a radosť. Sršia totiž z každého obrazu, grafiky, a najmä ilustrácie – to, že sa výtvarník dobre pripravil, premýšľal, skutočne každú knižku ešte predtým, ako vzal do ruky ceruzku, pero, rydlo či štetec, poctivo prečítal. Z diel cítiť, že si k téme naštudoval súvislosti a tešil sa z práce, ktorá má potom potešiť diváka. Napokon, dôkazom, že si Martin Kellenberger nič nezľahčuje, a, naopak, robí vecí naplno a poriadne, je aj jeho poštová známka z vlaňajška, ktorou sa monografia uzatvára. Hrdinu Lomidreva nestvárnil ako tradičného valibuka, podľa slovenského stereotypu pastiera putujúceho dedinami s valaškou a budzogáňom v ruke, ale interpretoval ho po svojom.
Čítajte viac Moje najkrajšie Vianoce: Noví víťazi tradičnej výtvarnej súťaže Pravdy
„Nechcel som, aby bol len junákom, čo láme stromy. Urobil som to teda trochu sofistikovane – v rukách síce drží stromy, ale vystrúhal z nich gitaru, robí teda aj hudbu, čím povýšil nielen fyzicky, ale tiež intelektuálne,“ vysvetlil pre Pravdu.
Aj vďaka jeho pedantskému prístupu a originálnemu nápadu známku vybrali do súťaže o titul Najkrajšia známka Európy. Nuž, v duchu citátu, ktoré si výtvarník vybral od Jeana Paula, nemeckého autora humoristických príbehov spred 300 rokov, na úvodnú stránku svojho webu: "Umenie nie je chlebom, ale vínom života.“
