VIDEO: Dobrý film je ako víno, hovorí Juraj Jakubisko v rozhovore pre Pravdu v auguste 2020.
Za svojej kariéry nakrútil niekoľko desiatok hraných i dokumentárnych filmov. K jeho najznámejším dielam patrí Tisícročná včela, Perinbaba, Nejasná správa o konci sveta či veľkofilm Bathory. Podľa vyhlásenia dcéry pre stanicu RTVS Jakubisko zomrel v piatok neskoro večer v Prahe, kde dlhodobo žil.
So svojím prvým celovečerným filmom Kristove roky debutovala absolvent pražskej FAMU v roku 1967. Filmy Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni a Do videnia v pekle, priatelia, plné poézie, metafor a symbolov, ktorými sa vracal do rodnej východoslovenskej krajiny a k tamojším ľuďom, normalizátori v komunistickom Československu zakázali.
Čítajte viac Juraj Jakubisko. Zasnený a hravý Mélièsov žiak
Jakubisko, ktorý chcel byť pôvodne výtvarníkom a kameramanom, potom mohol točiť len dokumenty. Na plátna kín sa vrátil až v roku 1979 filmom Postav dom, zasaď strom, o rok neskôr nakrútil slávny trojdielny televízny film Nevera po slovensky.
Čítajte viac Juraja Jakubiska som poznala ešte bez klobúka
VIDEO: Juraj Jakubisko ovláda zázraky (rozhovor pre Pravdu, august 2020)
V 90. rokoch natočil snímky Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý a Nejasná správa o konci sveta, ktorý bol premietaný na viac ako 60 festivaloch sveta a získal štyri České levy, potom kritikou nie príliš dobre prijaté Post coitum (s Frankom Nerom).
Čítajte viac Jakubisko bol čarodejník. Bál sa len nudy, čo vedie do filmového pekla
Spracovanie legendy o čachtickej pani Bathory, ktoré sa s rozpočtom asi 350 miliónov korún zaradilo k najnákladnejším filmom v ČR i v strednej Európe, vynieslo Jakubiskovi Českého leva za najlepší výtvarný počin, snímka sa stala divácky najúspešnejším filmom roku 2008.
VIDEO: Trailer k filmu Bathory.
Jakubisko si za päť desiatok rokov trvajúcej kariéry vyslúžil viacero ocenení – titul najlepší slovenský režisér 20. storočia či Českého leva za dlhoročný umelecký prínos kinematografii. Zaujímavú stopu tiež zanechal vo výtvarnom umení.
VIDEO: Videoklip k filmu Juraja Jakubiska “Perinbaba a dva svety” so zábermi z filmu. Pieseň Mira Žbirku sa volá Slovenská.
Juraj Jakubisko (†84)
Ako režisér sa Jakubisko vyznačoval aj výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho filmovej tvorby.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959–1966 študoval v Česku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických umení (FAMU).
Pozrite si fotografie významného slovenského režiséra Juraja Jakubiska, ktorý domácu kinematografiu formoval už od 60. rokov.
Po absolutóriu režijne debutoval filmom Kristove roky (1967). Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990), ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia a Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.
Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po niekoľkoročnej odmlke bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia Nevera po slovensky (1980). Vrcholom jeho tvorby 80. rokov 20. storočia je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení, podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Predrevolučné obdobie uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorom si jednu z hlavných úloh zahral Bolek Polívka.
V roku 1990 natočil pre televíziu film Takmer ružový príbeh, dokončil a uviedol do kín tragikomédiu Dovidenia v pekle, priatelia a začal pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru v roku 1992.
Od roku 1993 žil Juraj Jakubisko spolu s manželkou, herečkou a producentkou Deanou Horváthovou a rodinou v českej metropole Prahe.
Z roku 1997 je jeho film Nejasná správa o konci světa a z roku 2004 film Post Coitum v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom. Veľmi úspešným projektom Jakubiska bol film Bathory, historický veľkofilm o čachtickej pani, ktorá sa podľa legendy kúpala v krvi panien a ktorú prezentujú ako najväčšiu vrahyňu všetkých čias. Film vo svetovej premiére uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých Karlových Varoch v roku 2008. Slovenská speváčka Katarína Knechtová k nemu naspievala hit Môj Bože, ktorý sa stal najhranejšou skladbou na Slovensku v roku 2008.
V roku 2012 sa Jakubisko stal zrejme najstarším pacientom, ktorému v Česku lekári dali nové srdce.
V roku 2013 sa rámci projektu Košice 2013 – EHMK Juraj Jakubisko predstavil na festivale Jakubiskove dni, a to nielen cez svoje filmy, ale aj výtvarnou tvorbou. Jakubisko vtedy v Košiciach vystavoval cyklus serigrafií, autorské filmové plagáty a olejomaľby. Pri tejto príležitosti mu vtedajší primátor Košíc Richard Raši odovzdal Plaketu mesta Košice.
V nakladateľstve XYZ vyšla 20. júna 2013 pri príležitosti 75. narodenín Juraja Jakubiska jeho autobiografia Živé striebro, v ktorej zachytil prvých tridsaťtri rokov svojho života.
Za svoju tvorbu získal Jakubisko množstvo domácich i zahraničných ocenení. Získal napríklad cenu československej kritiky za najlepší československý film roku 1967. V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera, ktorú tradične udeľujú osobnostiam domácej i zahraničnej kinematografie za podiel na rozvoji filmového umenia na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Od januára 2003 bol tiež nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie. Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si Jakubisko prevzal 16. apríla 2016.
Jeho filmy ocenili aj na Grand Prix Unicef a na MFF v Moskve a na MFF v Karlových Varoch. Výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev mu udelili 1. marca 2003. Sošku leva získal za dlhodobý umelecký prínos pre český film. Českého leva získal aj v roku 2008 za divácky najúspešnejší film Bathory a tiež za výtvarný počin filmu Bathory. Dňa 9. júna 2009 si prevzal Cenu Elsy Morante pre zahraničného režiséra. Za účasti talianskej veľvyslankyne na Slovensku Brunelly Borzi Cornacchia mu ju odovzdala Teresa Triscani, riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave. Medailu za zásluhy I. stupňa v oblasti v umenia mu v roku 2016 udelil aj vtedajší český prezident Miloš Zeman.
Juraj Jakubisko bol známy dlhoročnou spoluprácou s talianskou kinematografiou a jej predstaviteľmi, aj preto si vyslúžil pomenovanie „slovenský Fellini“, čo on sám považoval za poctu.
Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej rozprávky Perinbaba s názvom Peribnbaba a dva svety, ktorej premiéra bola pôvodne plánovaná ešte pred Vianocami v roku 2019, no pre odklady z dôvodu pandémie koronavírusu sa dosiaľ do kín ešte nedostala. Dej novej Perinbaby nadväzuje na pôvodnú rozprávku.
Ako režisér spolupracoval Jakubisko vo veľkej miere aj s divadlom. Úspech malo v roku 2018 napríklad nové naštudovanie opery – Suchoňovho Svätopluka – pod jeho vedením.
Čítajte viac VIDEO: Posledným Jakubiskovým filmom ostane Perinbaba a dva svety. Čo o ňom povedal samotný režisér v rozhovore pre Pravdu?
