Foto: Inaque
Čitateľka s vášňou pre písanie
Elena Ferrante píše pod pseudonymom, no vo svojich knihách úprimne odhaľuje kus svojho vnútra, pretože hľadať pravdu prostredníctvom fikcie je pre ňu odveká a lákavá úloha. Zdôveruje sa so svojimi dvoma typmi písania – jedným školáckym, ktoré ako v žiackom zošite prísne dodržiava červené okraje, a tým druhým, spontánnym a nespútaným, ktoré hranice búra a vždy siaha „za okraje“. Ktorý je ten správny a pravý? Jej vyznania odkrývajú všetky spisovateľské vášne: zápasy so samým sebou, výzvy, radosti, klamlivé slepé cesty aj zlyhania, aby prezradili, aké zložité je pozadie vzniku jednej (ne)obyčajnej knihy. A s veľkým pôžitkom hovorí o všetkých zdrojoch, z ktorých ako spisovateľka čerpala.
Čítajte viac Život dospelých je klamársky
Elena Ferrante sa sama označuje za „čitateľku s vášňou pre písanie“ a táto jej knižka je určená skôr tým, ktorí chcú poznať príbeh spisovateľky, ktorá si získala milióny čitateľov po celom svete aj pozornosť filmárov. Ferrante ako čitateľka farbisto na vlastných vzoroch pripomína, že neexistuje písanie bez čítania, že všetky nové štýly, obrazy aj formy sa rodia z tých predchádzajúcich. Na pomoc si berie samotného Danteho a pisára, ktorý nestíha držať krok za diktátom – ako spisovateľ, ktorého ruka nestíha zaznamenať všetko, čo by chcela myseľ. „Milujem Danteho slová, ale vyčerpáva ma ich sila,“ priznáva Elena Ferrante. Čo sa od Danteho naučila? Že „bez lásky nie je možná žiadna záchrana druhých a ani naša spása, na nebi, ako ani na zemi, takže vystaviť sa, riskovať, je nevyhnutné“. Že úspech a zlyhanie sú dve strany jednej mince. Že nový štýl na to, aby bol nový, sa musel snažiť odhaliť obmedzenia toho starého a prekonať ich. Pochopila, čo je písanie „akoby samo sebou poháňané“, aj ako v Beatrice vytvoril pred stáročiami celkom nový typ hrdinky.
Čítajte viac Kniha týždňa: Dlhý lupeň z mora. Nová Isabell Allende a jej príbeh nezvyčajnej lásky, ktorú nezlomili ani dve diktatúry
Ako vznikla Geniálna priateľka
Pri Dantem sa Ferrante dostáva aj k ďalšej rovine svojich úvah o písaní – a to je ženské písanie. Ako pripomína, literatúra bola dlho doménou mužov a aj dnes existuje mnoho inteligentných mužov, ktorí nepoznajú ani Virginiu Woolfovú ani Jane Austenovú či sestry Brontëov0Bronteové. „Písanie žien pre ženy je samo osebe menšinové, preto, že ho veľmi zriedka berú do úvahy muži, vlastne ho považujú za čosi ženské, teda nepodstatné,“ hovorí Ferrante.
Čítajte viac Priateľstvo so všetkým, čo k nemu patrí
Z rukáva pritom vyťahuje zvučné mená, od ktorých sa učila. Spolu s ňou žasneme nad rafinovanosťou, s akou Gertrúda Steinová pokrivila formu, keď napísala AUTObiografiu svojej partnerky a usmievame sa nad dôvodmi, pre ktoré pohŕdala Hemingwayom. Tri razy sa vrátime a nanovo čítame štvorveršie Emily Dickinsonovej: Dejiny popravili mágiu/no dejinám a mne/ku kúzlam stačí len/s čím denne žijeme – aby sme spolu s Elenou Ferrante odkrývali význam týchto slov. Smútime nad stratenou básňou mexickej poetky, čo odvial vietor. A napokon nám jedna z najúspešnejších svetových autoriek odhalí aj svoju víziu krásnej ženskej spolupatričnosti, pri ktorej sa všetky tvorivé sily spoja, aby pohli svetom. Aby už ženské slová neodvial vietor.
Zvedavý čitateľ sa od Ferrante za okrajmi dozvie aj to, ako vznikali hrdinky Neapolskej ságy, odkiaľ sa vzal názov prvej časti Geniálna priateľka a predstaví nám aj hrdinky svojich predchádzajúcich kníh. Fanúšikovia si tak môžu konfrontovať autorkin pohľad na obľúbené postavy a na ich vzájomný vzťah so svojím vlastným, no kniha ponúka oveľa viac. Odkrýva cestu za hľadaním príbehov, ktoré rozväzujú jazyk.
Čítajte viac Kniha týždňa: Špina. Autorka je nová Elena Ferrante
