Foto: Slovart
Vášnivé noci na ostrove
Posledné dielo slávneho kolumbijského spisovateľa, ktorý si vyslúžil najvyššie pocty románom Sto rokov samoty, je príbehom zrelej ženy, ktorá každý rok v auguste prichádza na ostrov, aby položila kyticu gladiol na hrob svojej matky. Noc, ktorú strávi na ostrove do odchodu ranného trajektu, je prísľubom doteraz neznámych zážitkov s príchuťou tajomna a nevyspytateľnosti osudu – každý rok v túto noc stretáva vždy iného muža a vždy s iným prežíva vášnivú noc, ktorá sa nikdy viac nezopakuje.
Aby ste neboli na omyle, ľúbostný život Any Magdaleny Bachovej je na viac než uspokojivej úrovni. S manželom sú jedna duša aj jedno telo a aj pri dvoch už dospelých deťoch si vedia spolu užívať život v páre, o čom nás autor presvedčí v šťavnatých detailoch. Jeden deň a jedna noc v roku však patria iba jej, odkedy vyplnila matkino želanie a pochovala ju na ostrove, akoby sa na ten čas zverila do jej ochrany.
Čítajte viac Gabriel García Márquez: Devadesát dnů za železnou oponou
U Márqueza všetko plynie tak samozrejme, že nikomu ani na um nezíde jeho hrdinov podozrievať, že by si dačo vopred plánovali
U Márqueza všetko plynie tak samozrejme, že nikomu ani na um nezíde jeho hrdinov podozrievať, že by si dačo vopred plánovali. Aj v horúcom auguste sa s nami hrá ako ľahký osviežujúci vánok, ktorý prináša prekvapenia jedno za druhým, aj pre samotných protagonistov. Anu Magdalenu Bachovú prekvapujú muži, ktorých na ostrove stretáva, po návrate domov ju prekvapuje aj vlastný manžel, ale najviac prekvapuje sama seba. Štyridsaťšesťročná žena, ktorá sa vydávala ako panna a v živote jej nezišlo na um hľadať šťastie inde ako po manželovom boku, zrazu v sebe objaví aj celkom inú ženu, ktorá k nej zrejme odjakživa patrí. Lenže, ako to už u Márqueza chodí, nič tu nie je medzi sebou v konflikte, ani dve ženy v jednej. Jednoducho k sebe patria ako slnko, vzduch a more či kvety, navonok sebestačné, hoci bez seba ťažko predstaviteľné.
Foto: Shutterstock
Čítajte viac Ukradli prvé vydanie románu Sto rokov samoty s podpisom autora
Ana Magdalena Bachová je zrelá žena a má vycibrený vkus aj pozorovací talent
Žena s dobrým vkusom
Ana Magdalena Bachová je zrelá žena a má vycibrený vkus aj pozorovací talent. (To asi zdedila po svojom autorovi.) Vie byť suverénna aj potichu v izbe plakať do vankúša, rozhodne však nie je žiadna zúfalá prosebníčka, len človek túžiaci po šťastí. Nič nesľubuje a nič ani neočakáva, a predsa viac než po dobrodružstve túži po istote. Má ju doma, po manželovom boku?
Muži, ktorých stretáva počas tajomných nocí na ostrove, sú celkom iní a navzájom neporovnateľní, niekomu nevie ani len meno a iného identita ju zas šokuje a pri ďalšom pobaví. Jedno veľké prekvapenie má pre Anu pripravené aj jej zosnulá matka, a šetrí si ho na záver.
Čítajte viac V novej knihe Tasmánia siaha Paolo Giordano až k oblakom. Spomína v nej aj Bratislavu
Márquezov román Uvidíme sa v auguste je v podstate zbierkou niekoľkých Aniných príbehov, ktoré môžu tvoriť samostatné poviedky, ale len vcelku prinesú plnokrvný obraz ženy, ako ju autor pred nami stvoril. Ako živá vystupuje z tohto obrazu so všetkými svojimi pochybnosťami, túžbami aj sklamaniami, maloverná i odvážna a sebaistá, plná strachu z odhalenia pred manželom premyslene skrýva tajomstvá svojich ostrovných nocí a zároveň sa bojí roky tušenej a prehliadanej manželovej nevery, plače nad svojimi premárnenými šancami, no nedá šancu tomu, kto jej za to nestojí.
Čítajte viac Kniha týždňa: Neviditeľný život Eurídice Gusmão
Márquez svojím posledným románom či skôr novelou, ktorú prečítate na jeden šup, nesklame. Pre čitateľa sú však pri jeho mene zaujímavé aj editorské poznámky či predslov jeho synov, ktoré osvetľujú okolnosti vzniku tohto útleho, no plnokrvného diela. Ukazujú prepoctivú spisovateľskú prácu doslova do posledného dychu, keď Márquez v posledných rokoch svojho života vytvoril až päť verzií príbehu a každá je plná jeho poznámok. V slovenskom preklade Evy Palkovičovej vychádza vo vydavateľstve Slovart zároveň s celosvetovým vydaním.
