Zhnití
Keďže nie je žiadnym tajomstvom, že som veľkým milovníkom hororov, je zrejmé, že absolútnym víťazom bude práve film z tohto žánru. A nejde o žiaden americký blockbuster – najlepšou snímkou roka je bezpodmienečne argentínsky horor s názvom When Evil Lurks (Keď zlo číha). Jeho režisér Demián Rugna stál aj za filmom Aterrados (Vydesený) či za jednou epizódou antológie Satanic Hispanics (Satanistickí Hispánci).
When Evil Lurks je veľmi ojedinelým počinom aj v rámci takého rôznorodého žánru, akým je horor. Hlavnými postavami príbehu sú bratia Pedro (Ezequiel Rodriguez) a Jaime (Demián Salomon), ktorých privedie neidentifikovateľné mŕtve telo do chatrče postaršej ženy a jej dvoch synov. Starší z nich je „zhnitý“ – tak ľudia označujú tých, ktorých posadol démon. Teraz čaká len na to, až sa bude môcť narodiť z mŕtvoly svojej obete.
Na hororoch býva často frustrujúce, že polovicu deja zaberie presviedčanie ostatných postáv o čomsi nadprirodzenom, čo sa skutočne deje. When Evil Lurks je ale fascinujúci práve tým, že v jeho svete ide o čosi normálne. Ľudia vedia o zhnitých a existujú dokonca aj pravidlá, čo robiť a ako zabrániť ďalšiemu šíreniu zla. Lenže keď sa raz človek dostane do takej šialenej situácie, často koná bez rozmyslu. Démon preto nemusí prostredníctvom svojej obete „brnkať“ ľuďom na nervy, ako to býva v hororoch typu Vyháňač diabla.
Epidémia zla sa tak nekontrolovateľne šíri ďalej – sme svedkami originálnych, napätých a neraz brutálnych scén, ktoré do žánru prinášajú svieži a toľko potrebný závan inovatívnosti. When Evil Lurks je film, ktorý vyniká po všetkých stránkach, a zároveň v divákovi zanecháva túžbu po ďalšom pokračovaní.
Nezotročení roboti
Na druhom mieste v našom rebríčku sa umiestnilo veľkolepé sci-fi Tvorca režiséra Garetha Edwardsa. Hoci sa o tomto filme nehovorilo v takej miere, ako by si zaslúžil, ide o jedno z najväčších prekvapení tohto roka. Veľkolepé sci-fi vyniká nielen dychberúcimi vizuálmi, ale najmä témou a spôsobom, akým sa k nej tvorcovia rozhodli pristúpiť. Žánrovo stojí film niekde na pomedzí utópie a dystópie.
Vo filme Tvorca je umelá inteligencia, ktorá obýva umelo vyrobené telá, začlenená do bežného života. Po tom, čo umelá inteligencia spôsobí v Los Angeles atómový výbuch, sa s ňou Američania rozhodnú skoncovať a nútia k tomu aj ostatné štáty. Medzi nimi je aj Nová Ázia, ktorá umelej inteligencii odmieta vyhlásiť vojnu. Spojené štáty sa však napriek tomu rozhodnú konať.
Uprostred tohto diania sa ocitol Joshua (John David Washington), ktorý bol kedysi nasadený ako tajný agent v Malej Ázii. Jeho cieľom bolo nájsť neznámeho tvorcu pokročilej umelej inteligencie, prezývaného Nimrata (tvorca po nepálsky, pozn. red.). Joshua sa preto infiltroval do skupiny tvorenej umelou inteligenciou, ktorej súčasťou bola aj jeho ľudská manželka Maya (Gemma Chanová). Keď po neúspešnej akcii zomiera, Joshua sa zdrvený vracia domov. Po niekoľkých rokoch ho znovu osloví armáda, ktorá chce, aby sa opäť pokúsil vyhľadať Nimratu. Joshua ich odmieta, no keď mu povedia, že Maya žije, rozhodne sa úlohu prijať.
Ako píšem v recenzii zo septembra: „Ide o jeden z mála filmov zaoberajúcich sa umelou inteligenciou, ktorý ju neprezentuje ako ohrozenie ľudstva, ale ako novú formu bytia, s ktorou môžu ľudia žiť v symbióze, vzájomne sa jeden od druhého učiť, milovať sa, deliť sa o radosť i smútok.“
Bolestivá výpoveď
No a do tretice všetko najlepšie – bronz si tento rok odnáša poľská režisérka Agnieszka Hollandová so svojou čiernobielou drámou Hranica, ktorá sa zaoberá krutým osudom utečencov na bielorusko-poľskej hranici. „Neviem, či som už niekedy zažila takú atmosféru, aká panovala po premiére nového filmu poľkej režisérky Agnieszky Hollandovej s názvom Hranica. Väčšinou, keď sa spustia titulky, rozľahne sa sálou šuchot. Niežeby ľudia hneď vstávali, ale už sa hmýria, naťahujú na seba bundy, prezerajú si nové správy na telefóne. Tentoraz to však bolo iné. V sále zavládlo čudné ticho, a keď som sa obzrela, videla som ľudí vtlačených do sedadiel ťažkosťou filmového zážitku,“ napísala som vtedy v recenzii.
Film sleduje osud sýrskej rodiny, skupiny aktivistov a pohraničnej stráže – divákovi teda ponúka viacero uhlov pohľadu. Hoci zobrazuje skutočne kruté udalosti, nesnaží sa nasilu vyrážať dych. Zachytáva celú spleť ľudských emócií, a to spôsobom, ktorý sa do človeka hlboko vryje. A hoci mal nejeden poľský politik pocit, že ide o propagandu, opak je pravdou – film sa nesnaží poučovať ani presviedčať, namiesto toho divákom predostiera trpkú skutočnosť, ktorá akosi stále nemá riešenie.
Ďalšie filmy, ktoré sa vydarili
- Barbie
- M3GAN
- Vreskot 6
- Nemé tajomstvá
- Úsvit
- Pod Generation
- Susedia
- Bottoms
- Are You There God? It's Me, Margaret
- Invalid
Sklamania
Aby sme neboli zbytočne krutí, nepodarené snímky nebudeme hodnotiť číselným umiestnením v rebríčku ani hĺbavým rozborom.
Opäť začneme horormi – tento rok sme sa dočkali sklamaní v podobe filmov Mníška 2, Consecration a Schovaní, neschovaní. Chýbajúca originalita, priveľký dôraz na „ľakačky“ a takmer žiadna snaha o budovanie atmosféry z nich spravili stratu času. Perpetrator bol zase zbytočne komplikovaný, snímka The Devil Conspiracy, v ktorej si zahrala aj Natalia Germani, ani zďaleka nenaplnila svoje ambície.
Ani viacerým snímkam z česko-slovenskej produkcie sa nepodarilo presvedčiť diváka o svojich kvalitách – azda najviac sa to ukázalo na komédiách bez humoru Nikdy nehovor nikdy a Ako prežiť svojho muža, sklamala aj Villa Lucia a dráma Moc.
Z ostatných žánrov môžeme ako príklady nevydarených filmov uviesť disneyovku Malá morská víla, komiksovky Ant-Man a Wasp: Quantumania, Blue Beetle a Flash, sci-fi 65 či triler Hypnotik.
